The Spirit of Prophecy: The Tarrying Time and the Midnight Cry

Habakkuk's Two Tables 2 of 95

Dve tabule Habakuka 2 z 95

Understanding the Millerite Calendar and the Tarrying Time

Pochopenie milleritského kalendára a času meškania

In our last presentation, the question arose about how October 22, 1844, can be the tenth day of the seventh month if March 22, 1844, is the first day of the first month. The Millerites in March 1844 misunderstood what they believed to be the end of 1843. After that disappointment, they re-examined the biblical reckoning of time. This is explained in Gerhard Damsteegt's book, Foundations of the Seventh-day Adventist Message and Mission, particularly on pages 89 and 92. When they believed 1843 ended, they reevaluated two components of their time understanding: the change from 1843 to 1844, and the days that mark the beginning and ending of the years, so they could calculate the tenth day of the seventh month.

V našom poslednom výklade vyvstala otázka, ako môže byť 22. október 1844 desiatym dňom siedmeho mesiaca, ak je 22. marec 1844 prvým dňom prvého mesiaca. Milleriti v marci 1844 nesprávne pochopili to, čo pokladali za koniec roku 1843. Po tomto sklamaní znovu preskúmali biblické počítanie času. Toto je vysvetlené v knihe Gerharda Damsteegta Foundations of the Seventh-day Adventist Message and Mission, osobitne na stranách 89 a 92. Keď sa domnievali, že rok 1843 sa skončil, nanovo prehodnotili dve zložky svojho chápania času: prechod z roku 1843 na rok 1844 a dni, ktoré označujú začiatok a koniec rokov, aby mohli vypočítať desiaty deň siedmeho mesiaca.

I often emphasize that from March 22nd to October 22nd is seven months. I am not suggesting that this is the Seventh Month Movement, but it is interesting that the Millerites believed March 22nd was significant, and it's a helpful mental marker—seven months later brings you to October 22nd. This is factual.

Často zdôrazňujem, že od 22. marca do 22. októbra je sedem mesiacov. Nenaznačujem tým, že ide o Hnutie siedmeho mesiaca, no je zaujímavé, že milleriti verili, že 22. marec bol významný, a je to užitočný myšlienkový orientačný bod — o sedem mesiacov neskôr vás to privedie k 22. októbru. Toto je fakt.

The disappointment and the tarrying time were not fulfillment's of a time prophecy, but rather the result of a misunderstanding by the Millerites. Their misunderstanding fulfilled the tarrying time and the disappointment; there was no specific prophecy stating that the tarrying time would begin at a certain point. Their belief that 1843 had passed on March 22, 1844, produced the disappointment.

Sklamanie a čas omeškania neboli naplnením časového proroctva, ale skôr výsledkom nepochopenia zo strany milleritov. Ich nepochopenie naplnilo čas omeškania i sklamanie; nejestvovalo nijaké konkrétne proroctvo, ktoré by uvádzalo, že čas omeškania sa začne v určitom bode. Ich presvedčenie, že rok 1843 sa skončil 22. marca 1844, vyvolalo sklamanie.

Damsteegt says:

Damsteegt hovorí:

'Although the Karaite reckoning which indicated the end of the Jewish year at the new moon on April 17, 1844, was favored in the major Millerite periodicals, the majority of believers looked to March 21, 1844 as the time for Christ's return. Outside the Millerite movement March 21 was well known and there was a very general expectation of an entire overthrow of the whole system of Adventism on that date.'

Hoci v hlavných milleritských periodikách prevládal karaimský výpočet, ktorý kládol koniec židovského roka na nov mesiaca 17. apríla 1844, väčšina veriacich očakávala Kristov návrat 21. marca 1844. Mimo milleritského hnutia bol 21. marec všeobecne známy a panovalo veľmi rozšírené očakávanie úplného zrútenia celého systému adventizmu v ten deň.

We read yesterday that Miller was expecting that date. The majority of the Millerites were looking at that date, and even their opponents knew it and were watching for it as proof that the Millerites were false. This was the standard understanding. After it passed, they began to investigate the time prophecies more closely, which led them to October 22, 1844. This provides a point of reference for the question that came up yesterday.

Včera sme čítali, že Miller očakával tento dátum. Väčšina milleritov hľadela na tento dátum a aj ich odporcovia to vedeli a sledovali ho ako dôkaz, že milleriti sú falošní. Toto bolo všeobecne prijímané chápanie. Keď tento dátum pominul, začali dôkladnejšie skúmať časové proroctvá, čo ich priviedlo k 22. októbru 1844. To poskytuje orientačný bod pre otázku, ktorá včera vyvstala.

The Tarrying Time and Ellen White’s First Vision

Čas meškania a prvé videnie Ellen Whiteovej

Today, I want to spend more time looking at the tarrying time. This is important because we are dealing with Ellen White's first vision, where she says the bright light at the beginning of the path to Heaven was the Midnight Cry, and if you deny that light, you fall off the path to Heaven. I am trying to demonstrate that the Midnight Cry in her vision includes the entire history of the Second Angel's Message.

Dnes chcem venovať viac času obdobiu meškania. Je to dôležité, pretože sa zaoberáme prvým videním Ellen Whiteovej, v ktorom hovorí, že jasné svetlo na začiatku cesty do neba bolo Polnočné volanie, a ak toto svetlo popriete, spadnete z cesty do neba. Snažím sa preukázať, že Polnočné volanie v jej videní zahŕňa celé dejiny posolstva druhého anjela.

Personally, I have no problem saying that the Midnight Cry in that vision, which is at the beginning of the path and sheds light all along the way, represents the history of the Millerites from 1840 to 1844. The dynamics of that history must be rightly understood. The fulfillment of the Midnight Cry itself was from August 12th through 17th, when the message was presented at the Exeter Camp Meeting, and then they carried the message for about two months—September and October, two months and five days. Before October 22nd, they were preparing for the Lord's return. This two-month period is the history of the Midnight Cry. However, you cannot understand this period without understanding the steps that led into it. For me, the Midnight Cry is, more specifically, the history of the tarrying time, continuing through October 22, 1844.

Osobne nemám nijaký problém povedať, že polnočný krik v tom videní, ktorý je na začiatku chodníka a vrhá svetlo po celej ceste, predstavuje dejiny mileritov od roku 1840 do roku 1844. Dynamiku týchto dejín treba správne pochopiť. Samotné naplnenie polnočného kriku prebiehalo od 12. do 17. augusta, keď bolo posolstvo predložené na táborovom zhromaždení v Exeteri, a potom niesli toto posolstvo približne dva mesiace — september a október, dva mesiace a päť dní. Pred 22. októbrom sa pripravovali na Pánov návrat. Toto dvojmesačné obdobie je dejinami polnočného kriku. Toto obdobie však nemožno pochopiť bez porozumenia krokom, ktoré k nemu viedli. Pre mňa je polnočný krik v presnejšom zmysle dejinami času meškania, pokračujúcimi až do 22. októbra 1844.

Locating the Three Angels’ Messages

Určenie miesta trojanjelského posolstva

Here is the history of 1840 to 1844. There are several passages in the Spirit of Prophecy where Sister White tells us we need to know where to locate the messages. When you begin to locate the messages, you realize that all the messages arrive at a certain point in time and are thereafter empowered.

Tu sú dejiny rokov 1840 až 1844. V Duchu proroctva sa nachádza viacero pasáží, v ktorých nám sestra Whiteová hovorí, že potrebujeme vedieť, kam zaradiť posolstvá. Keď začnete posolstvá zaraďovať, uvedomíte si, že všetky posolstvá prichádzajú v určitom bode času a potom sú zmocnené mocou.

The First Angel arrived in 1798 at the Time of the End, when the Book of Daniel is unsealed and there was an increase of knowledge. The First Angel's Message is empowered on August 11, 1840, when the year-day principle is confirmed for the whole world, bringing down the Angel of Revelation 10, which symbolizes the empowerment of the First Angel's Message.

Prvý anjel prišiel v roku 1798 v čase konca, keď je kniha Daniel odpečatená a nastal vzrast poznania. Posolstvo prvého anjela nadobúda moc 11. augusta 1840, keď je pre celý svet potvrdený princíp deň za rok, čím je privedený dolu anjel zo Zjavenia 10, ktorý symbolizuje zmocnenie posolstva prvého anjela.

The Second Angel arrived in June of 1842. We read yesterday that in June of 1842, Mr. Miller gave his second course of presentations at the Casco Street church. With few exceptions, the Protestant churches closed their doors. So, in June of 1842, the Second Angel's Message arrived, because when a Protestant church closes its door against the First Angel's Message, it becomes part of Babylon. The Second Angel's Message is a call out of Babylon. It is progressive.

Druhý anjel prišiel v júni 1842. Včera sme čítali, že v júni 1842 pán Miller predniesol svoj druhý cyklus prednášok v zbore na Casco Street. Až na niekoľko výnimiek protestantské cirkvi zavreli svoje dvere. Teda v júni 1842 prišlo posolstvo druhého anjela, pretože keď protestantská cirkev zavrie svoje dvere pred posolstvom prvého anjela, stáva sa súčasťou Babylonu. Posolstvo druhého anjela je výzvou vyjsť z Babylonu. Je postupné.

Sister White tells us that even though the Protestants began to close their doors in June of 1842, the call out of Babylon—the content of the Second Angel's Message—did not actually begin until the Summer of 1844.

Sestra Whiteová nám hovorí, že hoci protestanti začali zatvárať svoje dvere v júni 1842, výzva vyjsť z Babylona — obsah posolstva druhého anjela — sa v skutočnosti nezačala až do leta 1844.

The Second Angel's Message arrived in June of 1842 and is empowered with the message of the Midnight Cry, August 12th–17th, 1844, at the Exeter Camp Meeting.

Posolstvo druhého anjela prišlo v júni 1842 a je zmocnené posolstvom polnočného volania, 12.–17. augusta 1844, na táborovom zhromaždení v Exeteri.

The Third Angel arrived on October 22, 1844, because on that day the way into the Most Holy Place is opened, where men can understand that Christ is now the High Priest in the Most Holy Place. There, the ark of the covenant is recognized, and in the ark are the Ten Commandments. When Sister White was taken into the Most Holy Place and looked at the Ten Commandments, she saw that the Sabbath Commandment shone above the others, marking the significance of the Sabbath in the Third Angel's Message. It will be a test over Sabbath or Sunday. On October 22, 1844, the content of the Third Angel's Message arrived.

Tretí anjel prišiel 22. októbra 1844, pretože v ten deň sa otvorila cesta do Svätyne svätých, kde ľudia môžu pochopiť, že Kristus je teraz Veľkňazom vo Svätyni svätých. Tam je rozpoznaná archa zmluvy a v arche sa nachádza Desatoro prikázaní. Keď bola sestra Whiteová vzatá do Svätyne svätých a hľadela na Desatoro prikázaní, videla, že prikázanie o sobote žiarilo nad ostatnými, čím označovalo význam soboty v posolstve tretieho anjela. Bude to skúška v otázke soboty alebo nedele. Dňa 22. októbra 1844 prišiel obsah posolstva tretieho anjela.

One characteristic of all three messages is that when the First Angel's Message arrived in 1798, no one understood it. The Lord raised up William Miller to be the messenger of the First Angel, but it was not until 1818—twenty years later—that Miller began to understand the message. The message arrived, but it takes time before God's people recognize it, and then it is empowered.

Jednou charakteristikou všetkých troch posolstiev je, že keď v roku 1798 prišlo posolstvo prvého anjela, nikto mu nerozumel. Pán povolal Williama Millera, aby bol poslom prvého anjela, ale až v roku 1818 — o dvadsať rokov neskôr — začal Miller tomuto posolstvu rozumieť. Posolstvo prišlo, ale trvá určitý čas, kým ho Boží ľud rozpozná, a potom je zmocnené.

The Second Angel's Message arrived in June of 1842, but no Millerites in 1842 began calling the Protestant churches Babylon. They did not recognize it yet. It was not until the Summer of 1844 that they began to recognize it and call people out of the churches. The message arrives, then it is understood, and then it is empowered.

Posolstvo druhého anjela prišlo v júni 1842, ale nijakí mileriti v roku 1842 nezačali nazývať protestantské cirkvi Babylonom. Ešte to nerozpoznali. Až v lete roku 1844 to začali rozpoznávať a vyzývať ľudí, aby vyšli z cirkví. Posolstvo prichádza, potom je pochopené a potom je zmocnené.

On October 22, 1844, when Hiram Edson had his vision of Christ moving from the Holy Place to the Most Holy Place, they received some light on Christ's change of ministration. But on October 23, 1844, Hiram Edson was not prepared to write an article or preach a sermon about Sunday being the mark of the beast. They did not understand the Third Angel's Message until after that time period.

Dňa 22. októbra 1844, keď mal Hiram Edson videnie o tom, že Kristus prechádza zo Svätého miesta do Najsvätejšieho miesta, dostali isté svetlo o zmene Kristovej služby. No 23. októbra 1844 Hiram Edson nebol pripravený napísať článok ani kázať kázeň o tom, že nedeľa je znamením šelmy. Posolstvu tretieho anjela nerozumeli až do obdobia po tomto čase.

The Third Angel's Message is empowered, as Seventh-day Adventists know, when the Fourth Angel of Revelation 18 joins it. For those watching this on LiveStreaming or later on DVDs, you may want to argue about the timing of the Fourth Angel joining the Third on September 11, 2001. At this point, we are not making any arguments about that, but we are not denying it either: The Fourth Angel joins the Third Angel with the Twin Towers coming down, and this is where the Third Angel's Message is empowered.

Posolstvo tretieho anjela je posilnené, ako adventisti siedmeho dňa vedia, keď sa k nemu pripojí štvrtý anjel zo Zjavenia 18. Tí, ktorí to sledujú prostredníctvom živého vysielania alebo neskôr na DVD, môžu chcieť polemizovať o načasovaní pripojenia štvrtého anjela k tretiemu dňa 11. septembra 2001. V tejto chvíli o tom nevznášame nijaké argumenty, ale ani to nepopierame: štvrtý anjel sa pripája k tretiemu anjelovi pri páde Dvojičiek, a tu je Posolstvo tretieho anjela posilnené.

All three Angels' Messages have these characteristics: they arrive, are understood, and then are empowered.

Všetky tri posolstvá anjelov majú tieto charakteristiky: prichádzajú, sú pochopené a potom sú zmocnené.

The Two Door Closings and Temple Cleansings

Dve zatvorenia dverí a očisťovania chrámu

In June of 1842, a door began to close, marked by the Protestant churches closing their doors against the First Angel's Message. At the beginning of this history, we see a door closing, and at the end of this history—the history of the Second Angel—the door closes again, the door into the Holy Place, the door in the parable of the Ten Virgins.

V júni roku 1842 sa začali zatvárať dvere, čo bolo označené tým, že protestantské cirkvi zatvorili svoje dvere pred posolstvom prvého anjela. Na začiatku týchto dejín vidíme zatvárajúce sa dvere a na konci týchto dejín — dejín druhého anjela — sa dvere opäť zatvárajú: dvere do Svätého miesta, dvere v podobenstve o desiatich pannách.

These two door closings are important to mark, especially if you are going to deal with the two temple cleansings. Christ cleansed the temple twice when He was on Earth, and Sister White tells us there will be two temple cleansings at the end of the world, as there were in the time of the Millerites. The temple cleansings in the Millerite time can be marked at the closing of the door in June 1842—the first door of the temple, Protestantism—and at the second temple cleansing, when the Millerites' temple cleansing is finished.

Tieto dve zatvorenia dverí je dôležité si všimnúť, zvlášť ak sa budete zaoberať dvoma očisteniami chrámu. Kristus očistil chrám dvakrát, keď bol na zemi, a sestra Whiteová nám hovorí, že na konci sveta budú dve očistenia chrámu, tak ako tomu bolo v čase milleritov. Očistenia chrámu v čase milleritov možno vyznačiť pri zatvorení dverí v júni 1842 — prvých dverí chrámu, protestantizmu — a pri druhom očistení chrámu, keď je očistenie chrámu milleritov dokončené.

We are going to look at the tarrying time. In this history of the Second Angel, the tarrying time comes in at March 22, 1844, and is bookended by two temple cleansings. That is the Second Angel's Message.

Budeme sa zaoberať časom meškania. V týchto dejinách druhého anjela čas meškania nastupuje 22. marca 1844 a je ohraničený dvoma očisteniami chrámu. To je posolstvo druhého anjela.

This is also the story of Gideon. There were two cleansings in the story of Gideon, which is one of the symbols of the two temple cleansings and the Second Angel's Message.

Toto je aj príbeh Gedeona. V príbehu Gedeona boli dve očisťovania, čo je jeden zo symbolov dvoch očistení chrámu a posolstva druhého anjela.

The Tarrying Time and the Midnight Cry in Prophecy

Čas meškania a polnočný výkrik v proroctve

Let us begin our study with a quote from Spiritual Gifts, volume 1, pages 195, 196. We are looking at the tarrying time to understand its connection with the Midnight Cry, because we do not want to reject the light of the Midnight Cry; if we do, we fall off the path to the wicked world below.

Začnime naše štúdium citátom z Spiritual Gifts, zväzok 1, strany 195, 196. Skúmame čas meškania, aby sme porozumeli jeho spojeniu s Polnočným volaním, pretože nechceme odmietnuť svetlo Polnočného volania; ak to urobíme, spadneme z chodníka dolu do bezbožného sveta.

Angels were sent to aid the mighty angel from heaven, and I heard voices which seemed to sound everywhere, "Come out of her, my people, that ye be not partakers of her sins, and that ye receive not of her plagues; for her sins have reached unto heaven, and God hath remembered her iniquities. This message seemed to be an addition to the third message,"—Now, she just quoted Revelation 18:4, "Come out of her, my people, . . . ." And she says, "This message seemed to be an addition to the third [Angel's] message and joined it, as the midnight cry joined the second angel's message in 1844."

Anjeli boli poslaní, aby pomohli mocnému anjelovi z neba, a počul som hlasy, ktoré akoby zneli všade: „Vyjdite z nej, ľud môj, aby ste nemali účasť na jej hriechoch a aby ste nedostali z jej rán; lebo jej hriechy dosiahli až po nebo a Boh sa rozpamätal na jej neprávosti.“ Toto posolstvo sa zdalo byť dodatkom k tretiemu posolstvu“ — Teraz práve citovala Zjavenie 18,4: „Vyjdite z nej, ľud môj, . . .“ A hovorí: „Toto posolstvo sa zdalo byť dodatkom k tretiemu [anjelskému] posolstvu a pripojilo sa k nemu, ako sa polnočné volanie pripojilo k posolstvu druhého anjela v roku 1844.“

The Second Angel's Message arrives in June of 1842, and the Midnight Cry joins it in August of 1844. This outpouring of the Spirit upon this message—the call out of Babylon—is the history Sister White uses to describe the history of September 11, 2001, when the Third Angel's Message is joined by the Fourth Angel. The Fourth Angel is when the Mighty Angel of Revelation 18 descends.

Posolstvo druhého anjela prichádza v júni 1842 a Polnočný výkrik sa k nemu pripája v auguste 1844. Toto vyliatie Ducha na toto posolstvo — výzvu vyjsť z Babylonu — je dejinou, ktorú sestra Whiteová používa na opísanie dejín 11. septembra 2001, keď sa k Posolstvu tretieho anjela pripája štvrtý anjel. Štvrtý anjel je tým okamihom, keď zostupuje mocný anjel zo Zjavenia 18.

"This message seemed to be an addition to the third message and joined it, as the midnight cry joined the second angel's message in 1844. The glory of God rested upon the patient, waiting saints,"—Who did the glory of God rest upon? The patient—what? Waiting. The patient, waiting saints. Okay? The waiting saints; because, we are in the history now where prophecy says, "Blessed is he who waiteth, and cometh to the 1335. Though the vision tarry, wait for it." The people who are going to receive the outpouring of the Holy Spirit are the waiting saints.

„Zdalo sa, že toto posolstvo je dodatkom k tretiemu posolstvu a pripája sa k nemu tak, ako sa polnočný výkrik pripojil k posolstvu druhého anjela v roku 1844. Sláva Božia spočívala na trpezlivých, čakajúcich svätých“ — Na kom spočívala sláva Božia? Na trpezlivých — akých? Čakajúcich. Na trpezlivých, čakajúcich svätých. Dobre? Na čakajúcich svätých; lebo teraz sa nachádzame v dejinách, kde proroctvo hovorí: „Blahoslavený je ten, kto čaká a dôjde k 1335. Ak sa videnie oneskoruje, čakaj naň.“ Ľudia, ktorí prijmú vyliatie Ducha Svätého, sú čakajúci svätí.

"The glory of God rested upon the patient, waiting saints, and they fearlessly gave the last solemn warning, proclaiming the fall of Babylon, and calling upon God's people to come out of her; that they might escape her fearful doom."—Of course, this is in our day and age; but, the waiting saints in our day and age are prefigured by the waiting saints in the Millerite History which we are looking at.

Sláva Božia spočívala na trpezlivých, očakávajúcich svätých a oni nebojácne vydávali posledné slávnostné varovanie, zvestujúc pád Babylonu a vyzývajúc Boží ľud, aby z neho vyšiel, aby mohol uniknúť jeho strašnému údelu.“ — Pravdaže, toto sa vzťahuje na naše dni; no očakávajúci svätí v našich dňoch sú predobrazení očakávajúcimi svätými v milleritských dejinách, na ktoré sa pozeráme.

"The light that was shed upon the waiting ones penetrated everywhere, and those who had any light in the churches, who had not heard and rejected the three messages, answered to the call, and left the fallen churches."—This is the "Come out of her, my people!" This is talking about those that come out of the churches of Babylon in our day and age once the Sunday Law arrives in the United States. They are the fallen churches, the churches of Babylon.

Svetlo, ktoré bolo vyliate na čakajúcich, preniklo všade, a tí, ktorí mali v cirkvách akékoľvek svetlo a ktorí nepočuli a neodmietli tri posolstvá, odpovedali na volanie a opustili padlé cirkvi.“ — Toto je: „Vyjdite z nej, ľud môj!“ Toto hovorí o tých, ktorí v našej dobe vychádzajú z cirkví Babylona, keď v Spojených štátoch vstúpi do platnosti nedeľný zákon. Sú to padlé cirkvi, cirkvi Babylona.

"Many had come to years of accountability since these messages had been given, and the light shone upon them, and they were privileged to choose life or death."—Now she is saying that there are people in the Protestant churches today that have come to the age of accountability since October 22, 1844; and, this is so. The people in the Protestant churches today were not alive when the Third Angel's Message arrived in Millerite History. They are not held accountable to the rejection that the Protestant churches did in their time period, and this is a key point to take note of if you ever study how the history of Christ illustrates the end of the world; because, technically, prophetically Jerusalem could have, should have been destroyed in AD34.

„Mnohí dospeli do veku zodpovednosti odvtedy, čo boli dané tieto posolstvá, a svetlo na nich svietilo a mali prednosť zvoliť si život alebo smrť.“ — Teraz hovorí, že dnes sú v protestantských cirkvách ľudia, ktorí dospeli do veku zodpovednosti od 22. októbra 1844; a je to tak. Ľudia v protestantských cirkvách dnes neboli nažive, keď Posolstvo tretieho anjela prišlo v dejinách milleritského hnutia. Nie sú braní na zodpovednosť za odmietnutie, ktorého sa protestantské cirkvi dopustili vo svojom časovom období, a toto je kľúčový bod, ktorý si treba všimnúť, ak by ste niekedy skúmali, ako dejiny Krista znázorňujú koniec sveta; pretože technicky, prorocky mohol a mal byť Jeruzalem zničený v roku 34 po Kr.

There were 490 years of probationary time cut off for the Jews out of the 2300 years marked in Daniel 8 and Daniel 9. Those 490 years ended in AD 34 with the stoning of Stephen. At that point, Jerusalem, prophetically, was to be destroyed, but it was not destroyed until 70. In The Great Controversy, Sister White says the same thing about that history. She says there were children and others who had not heard the message of Christ and the disciples before 34, and God in His mercy gave them time to be confronted with the message before the destruction of Jerusalem. She identifies, as does Christ, the destruction of Jerusalem as illustrating the end of the world.

Židom bolo z 2300 rokov vyznačených v Danielovi 8 a Danielovi 9 odmeraných 490 rokov času skúšky. Týchto 490 rokov sa skončilo v roku 34 po Kr. ukameňovaním Štefana. V tom bode malo byť Jeruzalem z prorockého hľadiska zničené, no zničené nebolo až do roku 70. V knihe Veľký spor sestra Whiteová hovorí o týchto dejinách to isté. Hovorí, že pred rokom 34 boli deti a iní, ktorí nepočuli posolstvo Krista a učeníkov, a Boh im vo svojom milosrdenstve dal čas, aby boli konfrontovaní s týmto posolstvom pred zničením Jeruzalema. Zničenie Jeruzalema označuje, tak ako aj Kristus, za znázornenie konca sveta.

That history prefigures the very history she is speaking about. When the Sunday Law comes to the United States and the message finally goes to the fallen churches, God's children now in Babylon will not be held accountable for the rejection their churches or ancestors made in the 19th Century.

Tieto dejiny predobrazujú práve tie dejiny, o ktorých hovorí. Keď do Spojených štátov príde nedeľný zákon a posolstvo napokon zaznie padlým cirkvám, Božie deti, ktoré sú teraz v Babylone, nebudú niesť zodpovednosť za odmietnutie, ktorého sa ich cirkvi alebo predkovia dopustili v 19. storočí.

"Many had come to years of accountability since these messages had been given, and the light shone upon them, and they were privileged to choose life or death. Some chose life, and took their stand with those looking for their Lord, and keeping all his commandments. The third message was to do its work; all were to be tested upon it, and the precious ones were to be called out from the religious bodies. A compelling power moves the honest, while the manifestation of the power of God holds in fear and restraint relatives and friends, and they dare not, neither have they power to, hinder those who feel the work of the Spirit of God upon them. The last call is carried even to the poor slaves, and the pious among them, with humble expressions, pour forth their songs of extravagant joy at the prospect of their happy deliverance, and their masters cannot check them; for a fear and astonishment keep them silent. Mighty miracles are wrought, the sick are healed, and signs and wonders follow the believers. God is in the work, and every saint, fearless of consequences, follows the convictions of his own conscience, and unites with those who are keeping all the commandments of God; and they sound abroad the third message with power. I saw that the third message would close with power and strength far exceeding the midnight cry."

Mnohí dospeli k veku zodpovednosti od času, keď boli dané tieto posolstvá, a svetlo zasvietilo na nich a mali výsadu zvoliť si život alebo smrť. Niektorí si zvolili život a postavili sa na stranu tých, ktorí očakávajú svojho Pána a zachovávajú všetky jeho prikázania. Tretie posolstvo malo vykonať svoje dielo; všetci mali byť ním skúšaní a tí vzácni mali byť povolaní von z náboženských spoločenstiev. Pôsobivá moc uvádza úprimných do pohybu, zatiaľ čo prejav moci Božej drží príbuzných a priateľov v bázni a zdržanlivosti, takže sa neodvažujú, ani nemajú moc, brániť tým, ktorí na sebe pociťujú pôsobenie Ducha Božieho. Posledné volanie je nesené aj k chudobným otrokom a zbožní spomedzi nich vylievajú v pokorných prejavoch svoje piesne prekypujúcej radosti pri vyhliadke na svoje šťastné vyslobodenie a ich páni ich nemôžu umlčať; lebo strach a úžas ich udržiavajú v mlčaní. Dejú sa mocné zázraky, chorí sú uzdravovaní a veriacich sprevádzajú znamenia a divy. Boh je v tomto diele a každý svätý, nebojácny následkov, nasleduje presvedčenie svojho vlastného svedomia a spája sa s tými, ktorí zachovávajú všetky prikázania Božie; a s mocou šíria tretie posolstvo. Videl som, že tretie posolstvo sa skončí s mocou a silou ďaleko prevyšujúcou polnočné volanie.

In these two paragraphs, this is the second time she has compared our history at the Sunday Law at the end of the world with the history of the Midnight Cry. The first time, she says the Mighty Angel of Revelation 18 joins the Third Angel as the Midnight Cry joined the Second Angel. Even though she is addressing the history of the Sunday Law crisis, she is clearly using the history of the Second Angel as a point of reference. They are parallel histories.

V týchto dvoch odsekoch je to už druhý raz, čo porovnáva našu dejinnú skúsenosť pri nedeľnom zákone na konci sveta s dejinami Polnočného volania. Po prvý raz hovorí, že Mocný anjel zo Zjavenia 18 sa pripája k tretiemu anjelovi tak, ako sa Polnočné volanie pripojilo k druhému anjelovi. Hoci sa zaoberá dejinami krízy nedeľného zákona, je zjavné, že ako referenčný bod používa dejiny druhého anjela. Sú to paralelné dejiny.

"Servants of God, endowed with power from on high, with their faces lighted up, and shining with holy consecration, went forth fulfilling their work, and proclaiming the message from heaven. Souls that were scattered all through the religious bodies answered to the call, and the precious were hurried out of the doomed churches, as Lot was hurried out of Sodom before her destruction."

„Boží služobníci, obdarení mocou z výsosti, s tvárami rozžiarenými a žiariacimi svätým posvätením, vychádzali konať svoje dielo a zvestovali posolstvo z neba. Duše, ktoré boli rozptýlené po všetkých náboženských spoločenstvách, odpovedali na volanie a vzácni boli náhlivo vyvedení z odsúdených cirkví, ako bol Lot náhlivo vyvedený zo Sodomy pred jej zničením.“

When it comes to the call out of Babylon, whether at the end of the world or in the Second Angel's Message, Lot is a symbol of that history and the destruction of Sodom.

Pokiaľ ide o výzvu vyjsť z Babylonu, či už na konci sveta, alebo v posolstve druhého anjela, Lot je symbolom týchto dejín a zničenia Sodomy.

If you understand Daniel 11 correctly, in verse 41 the King of the North enters the glorious land and many are overthrown, but "these shall escape his hand, even Edom, Moab, and the chief of the children of Ammon." Moab and Ammon are the children of Lot's two daughters. Lot's family represents those who escape the hand of the papacy at the Sunday Law crisis.

Ak správne rozumiete Danielovi 11, v 41. verši vchádza severný kráľ do slávnej zeme a mnohí sú porazení, ale „títo uniknú z jeho ruky, totiž Edom, Moáb a poprední zo synov Ammonových“. Moáb a Ammón sú deťmi dvoch Lotových dcér. Lotova rodina predstavuje tých, ktorí uniknú z ruky pápežstva v kríze nedeľného zákona.

Sister White uses this symbolism. The fallen churches are represented by Lot, and the precious were hurried out of the doomed churches, as Lot was hurried out of Sodom before her destruction. God's people were fitted up and strengthened by the excellent glory which fell upon them in rich abundance, preparing them to endure the hour of temptation. A multitude of voices were heard everywhere, saying, "Here is the patience of the saints; here are they that keep the commandments of God, and the faith of Jesus."

Sestra Whiteová používa túto symboliku. Padlé cirkvi sú predstavené Lotom a tí vzácni boli urýchlene vyvedení z odsúdených cirkví, tak ako bol Lot urýchlene vyvedený zo Sodomy pred jej zničením. Boží ľud bol pripravený a posilnený vynikajúcou slávou, ktorá na nich zostúpila v hojnej miere, pripravujúc ich, aby obstáli v hodine pokušenia. Všade bolo počuť množstvo hlasov, ktoré hovorili: „Tu je trpezlivosť svätých; tu sú tí, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru Ježišovu.“

While she is talking about the call out of Babylon at the end of the world, she uses the history of the Second Angel's Message in the Millerite time period to describe that call. The Second Angel's Message is a call out of Babylon, and this history typifies the history of the Sunday Law crisis.

Keď hovorí o výzve vyjsť z Babylonu na konci sveta, používa dejiny posolstva druhého anjela v období Millerovho hnutia na opísanie tejto výzvy. Posolstvo druhého anjela je výzvou vyjsť z Babylonu a tieto dejiny sú predobrazom dejín krízy nedeľného zákona.

One of the biblical references Ellen White uses to describe this history is the story of Sodom and Gomorrah. We will read from Genesis 19:1-11, which is part of the story of Lot.

Jedným z biblických odkazov, ktoré Ellen Whiteová používa na opísanie týchto dejín, je príbeh o Sodome a Gomore. Budeme čítať z 1. Mojžišovej 19,1–11, čo je súčasť príbehu o Lotovi.

And there came two angels to Sodom at even; and Lot sat in the gate of Sodom: and Lot seeing them rose up to meet them; and he bowed himself with his face toward the ground; And he said, Behold now, my lords, turn in, I pray you, into your servant's house, and tarry all night, and wash your feet, and ye shall rise up early, and go on your ways. And they said, Nay; but we will abide in the street all night. And he pressed upon them greatly; and they turned in unto him, and entered into his house; and he made them a feast, and did bake unleavened bread, and they did eat. But before they lay down, the men of the city, even the men of Sodom, compassed the house round, both old and young, all the people from every quarter: And they called unto Lot, and said unto him, Where are the men which came in to thee this night? bring them out unto us, that we may know them. And Lot went out at the door unto them, and shut the door after him, And said, I pray you, brethren, do not so wickedly. Behold now, I have two daughters which have not known man; let me, I pray you, bring them out unto you, and do ye to them as is good in your eyes: only unto these men do nothing; for therefore came they under the shadow of my roof. And they said, Stand back. And they said again, This one fellow came in to sojourn, and he will needs be a judge: now will we deal worse with thee, than with them. And they pressed sore upon the man, even Lot, and came near to break the door. But the men put forth their hand, and pulled Lot into the house to them, and shut the door. And they smote the men that were at the door of the house with blindness, both small and great: so that they wearied themselves to find the door.

A večer prišli do Sodomy dvaja anjeli; a Lót sedel v bráne Sodomy. Keď ich Lót uvidel, vstal, aby ich privítal, a sklonil sa tvárou až k zemi. A povedal: Hľa, prosím, páni moji, uchýľte sa do domu svojho služobníka a prenocujte, umyte si nohy, potom ráno vstanete a pôjdete svojou cestou. Ale oni povedali: Nie, prenocujeme na ulici. No veľmi na nich naliehal, takže sa uchýlili k nemu a vošli do jeho domu. A pripravil im hostinu, napiekol nekvasené chleby, a jedli. Ale skôr než si ľahli, muži mesta, muži Sodomy, obstúpili dom zo všetkých strán, mladí i starí, všetok ľud zo všetkých končín. A volali na Lóta a povedali mu: Kde sú tí muži, čo k tebe prišli tejto noci? Vyveď ich k nám, aby sme ich poznali. Vtedy Lót vyšiel k nim ku vchodu, zavrel za sebou dvere a povedal: Prosím vás, bratia moji, nepáchajte také zlo. Hľa, mám dve dcéry, ktoré nepoznali muža; vyvediem vám ich, prosím, a urobte s nimi, čo je dobré vo vašich očiach; len týmto mužom nič neurobte, lebo preto vošli pod tieň mojej strechy. Ale oni povedali: Ustúp! A potom povedali: Tento jeden prišiel ako cudzinec a chce robiť sudcu! Teraz naložíme horšie s tebou než s nimi. A veľmi dorážali na toho muža, na Lóta, a priblížili sa, aby vylomili dvere. Ale tí muži vystreli ruky, vtiahli Lóta k sebe do domu a zavreli dvere. A mužov, ktorí boli pri vchode do domu, ranili slepotou, malých i veľkých, takže sa umárali hľadaním dverí.

Progressive Testing and the Tarrying Time

Postupné skúšanie a čas meškania

Sister White talks about a progressive testing process in the time of Christ and in the time of the Millerites, illustrating a progressive testing process for us. In Early Writings, page 259, she says:

Sestra Whiteová hovorí o postupnom procese skúšky v Kristovej dobe a v dobe milleritov, čím znázorňuje postupný proces skúšky aj pre nás. V Raných spisoch, na strane 259, hovorí:

"Those who would not receive the message of John the Baptist could not be benefitted by the teachings of Jesus, neither could they be benefitted by the ministration of Christ in the Sanctuary above." She then says, "Those that did not receive the First Angel's Message could not be benefitted by the Second Angel's Message, neither could they be benefitted by the Midnight Cry."

„Tí, ktorí neprijali posolstvo Jána Krstiteľa, nemohli mať úžitok z učenia Ježiša, ani nemohli mať úžitok zo služby Krista vo svätyni hore.“ Potom hovorí: „Tí, ktorí neprijali posolstvo prvého anjela, nemohli mať úžitok z posolstva druhého anjela, ani nemohli mať úžitok z polnočného volania.“

In that passage in Early Writings, 259, when the door is closed in the time of Christ, the Jews are in perfect darkness, blindness.

V tom úryvku v Early Writings, 259, keď sa v čase Kristovom dvere zatvárajú, Židia sú v úplnej temnote, slepote.

The Millerite history of the Second Angel is the history of Lot. The two angels come to town (June 1842), the Second Angel's Message arrives, and Lot has them tarry for the night (the Tarrying Time). There is a judgment, and then a door closes (October 22, 1844).

Milleritské dejiny Druhého anjela sú dejinami Lota. Dvaja anjeli prichádzajú do mesta (jún 1842), prichádza posolstvo Druhého anjela a Lot ich necháva prenocovať (čas meškania). Nasleduje súd a potom sa zatvárajú dvere (22. október 1844).

We will look at another biblical history where a tarrying time lines up with the Millerite History before pulling this together.

Pozrime sa ešte na ďalší biblický príbeh, v ktorom obdobie meškania zodpovedá milleritskej histórii, skôr než to všetko spojíme do jedného celku.

Moses, the Sanctuary, and the Tarrying Time

Mojžiš, svätyňa a čas meškania

The next history is Moses receiving instructions on building the sanctuary and the Law.

Ďalším príbehom je, ako Mojžiš prijíma pokyny na vybudovanie svätyne a Zákon.

"Upon the seventh day, which was the Sabbath, Moses was called up into the cloud. The thick cloud opened in the sight of all Israel, and the glory of the Lord broke forth like devouring fire. 'And Moses went into the midst of the cloud, and gat him up into the mount; and Moses was in the mount forty days and forty nights." Patriarchs and Prophets, 313, 314.

Na siedmy deň, ktorým bola sobota, bol Mojžiš povolaný hore do oblaku. Hustý oblak sa otvoril pred očami celého Izraela a sláva Hospodinova sa zjavila ako stravujúci oheň. „A Mojžiš vošiel doprostred oblaku a vystúpil na vrch; a Mojžiš bol na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí.“ Patriarchovia a proroci, 313, 314.

The forty days' tarry in the mount did not include the six days of preparation.

Štyridsať dní zotrvania na vrchu nezahŕňalo šesť dní prípravy.

During this history, Moses spent 46 days receiving instructions on building the temple, paralleling the 46 years from 1798 to 1844 when the Lord raised up the Millerite temple, and the 46 years of Herod's reconstruction of the temple noted in John 2:20, as well as the 46 chromosomes of the human temple. During the six days, Joshua was with Moses, and together they ate manna and drank from the brook that descended out of the mount. Joshua did not enter the cloud with Moses but remained outside, eating and drinking daily while awaiting Moses' return, while Moses fasted during the forty days.

Počas týchto dejín strávil Mojžiš 46 dní prijímaním pokynov na stavbu chrámu, čo je paralelou k 46 rokom od roku 1798 do roku 1844, počas ktorých Pán vzbudil milleritský chrám, aj k 46 rokom Herodesovej prestavby chrámu, zaznamenaným v Jánovi 2:20, ako aj k 46 chromozómom ľudského chrámu. Počas šiestich dní bol Jozua s Mojžišom a spolu jedli mannu a pili z potoka, ktorý stekal z vrchu. Jozua nevstúpil s Mojžišom do oblaku, ale zostal vonku, denne jedol a pil, očakávajúc Mojžišov návrat, zatiaľ čo Mojžiš sa počas štyridsiatich dní postil.

During his stay in the mount, Moses received directions for building a sanctuary in which the divine presence would be specially manifested. 'Let them make Me a sanctuary; that I may dwell among them' (Exodus 25:8), was the command of God.

Počas svojho pobytu na vrchu dostal Mojžiš pokyny na zhotovenie svätyne, v ktorej sa mala Božia prítomnosť osobitne zjavovať. „Nech mi urobia svätyňu, aby som prebýval medzi nimi“ (Exodus 25:8), tak znel Boží príkaz.

This is where we find the number 46 associated with the building of the sanctuary.

Tu nachádzame číslo 46 spojené so stavbou svätyne.

We will read from Exodus and note a tarrying time in this story, as it prefigures the tarrying time in the time of Christ, the Millerites, and at the end of the world. The tarrying time produces the environment that allows the Midnight Cry to be proclaimed and to produce two classes of worshippers. Without the tarrying time, the dynamics of that history would not be in place for what the Lord wants to accomplish at the Midnight Cry. We must see what the tarrying time represents.

Budeme čítať z knihy Exodus a všimneme si čas meškania v tomto príbehu, keďže predobrazuje čas meškania v čase Krista, mileritov a na konci sveta. Čas meškania vytvára prostredie, ktoré umožňuje, aby bolo vyhlásené Polnočné volanie a aby vytvorilo dve triedy uctievačov. Bez času meškania by neboli dané podmienky tejto dejinnej situácie pre to, čo chce Pán dosiahnuť pri Polnočnom volaní. Musíme vidieť, čo čas meškania predstavuje.

And he said unto Moses, Come up unto the Lord, thou, and Aaron, Nadab, and Abihu, and seventy of the elders of Israel; and worship ye afar off. . . . And Moses took half of the blood, and put it in basons; and half of the blood he sprinkled on the altar. And he took the book of the covenant, and read in the audience of the people: and they said, All that the Lord hath said will we do, and be obedient. And Moses took the blood, and sprinkled it on the people, and said, Behold the blood of the covenant, which the Lord hath made with you concerning all these words. Exodus 24:1, 6-8.

A riekol Mojžišovi: Vystúp k Hospodinovi, ty i Áron, Nádab a Abíhú a sedemdesiati zo starších Izraela, a klaňajte sa zďaleka. . . . A Mojžiš vzal polovicu krvi a nalial ju do čiaš; druhú polovicu krvi pokropil na oltár. Potom vzal knihu zmluvy a čítal ju ľudu; a oni povedali: Všetko, čo Hospodin povedal, urobíme a budeme poslúchať. Nato Mojžiš vzal krv, pokropil ňou ľud a povedal: Hľa, krv zmluvy, ktorú Hospodin uzavrel s vami podľa všetkých týchto slov. Exodus 24:1, 6–8.

This 46-day period, this Tarrying Time, is when the Lord is entering into covenant with a people.

Toto 46-dňové obdobie, tento čas zotrvávania, je časom, keď Pán vstupuje do zmluvy s ľudom.

Did the Lord enter into covenant with the Millerites in this history? Yes.

Vstúpil Pán v tomto období dejín do zmluvného vzťahu s mileritmi? Áno.

Did He enter into covenant with the Christian church at Pentecost in the time of Christ? Yes.

Vstúpil do zmluvy s kresťanskou cirkvou na Letnice v Kristovom čase? Áno.

So, this tarrying time is one of the waymarks of the Lord entering into covenant with a people.

Tento čas omeškania je teda jedným z medzníkov Pánovho vstupovania do zmluvy s ľudom.

And the Lord said unto Moses, Come up to me into the mount, and be there: and I will give thee tables of stone, and a law, and commandments which I have written; that thou mayest teach them. And Moses rose up, and his minister Joshua: and Moses went up into the mount of God. And he said unto the elders, Tarry ye here for us, until we come again unto you: and, behold, Aaron and Hur are with you: if any man have any matters to do, let him come unto them. And Moses went up into the mount, and a cloud covered the mount. And the glory of the Lord abode upon mount Sinai, and the cloud covered it six days: and the seventh day he called unto Moses out of the midst of the cloud. And the sight of the glory of the Lord was like devouring fire on the top of the mount in the eyes of the children of Israel. And Moses went into the midst of the cloud and gat him up into the mount: and Moses was in the mount forty days and forty nights. Exodus 24:12-18.

A Hospodin povedal Mojžišovi: Vystúp ku mne na vrch a zostaň tam; a dám ti kamenné dosky, zákon a prikázania, ktoré som napísal, aby si ich učil. Vtedy vstal Mojžiš i jeho služobník Jozua, a Mojžiš vystúpil na Boží vrch. A starším povedal: Čakajte tu na nás, kým sa k vám nevrátime; a hľa, Áron a Chúr sú s vami; ak bude mať niekto nejakú vec na prejednanie, nech sa obráti na nich. Potom Mojžiš vystúpil na vrch a oblak zakryl vrch. A sláva Hospodinova spočinula na vrchu Sinaj, a oblak ho zakrýval šesť dní; a siedmeho dňa zavolal na Mojžiša zprostred oblaku. A vzhľad slávy Hospodinovej bol v očiach synov Izraelových ako stravujúci oheň na vrchole vrchu. Mojžiš vošiel doprostred oblaku a vystúpil na vrch; a Mojžiš bol na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí. Exodus 24:12–18.

In the history of Moses, we see a tarrying time. During this time, the two tables symbolize the covenant, and the Lord is entering into covenant and giving Moses instructions on building the temple.

V dejinách Mojžiša vidíme čas otáľania. Počas tohto času dve tabule symbolizujú zmluvu a Pán vstupuje do zmluvy a dáva Mojžišovi pokyny na stavbu chrámu.

From 1798 to 1844, those 46 years, the Lord was raising the Millerite temple so He might enter into covenant with modern Israel.

Od roku 1798 do roku 1844, počas tých 46 rokov, Pán budoval mileritský chrám, aby mohol vstúpiť do zmluvy s moderným Izraelom.

The period we just read about with Moses and the tarrying time of the 70 elders is called Pentecost in biblical history—fifty days after Passover. The Lord instructed Israel to commemorate Pentecost forever. In the New Testament, Pentecost is a focus of the early Christian church, commemorating this very history. We find the same components at Pentecost in the time of Christ, in the history of the Millerites, and these components will be repeated at the end of the world.

Obdobie, o ktorom sme práve čítali v súvislosti s Mojžišom a časom meškania sedemdesiatich starších, sa v biblických dejinách nazýva Letnice — päťdesiat dní po Pasche. Pán prikázal Izraelu, aby Letnice zachovával navždy. V Novom zákone sú Letnice ústredným bodom ranej kresťanskej cirkvi, pripomínajúc práve tieto dejiny. Tie isté zložky nachádzame pri Letniciach v čase Krista, v dejinách milleritov, a tieto zložky sa budú opakovať na konci sveta.

Pentecost and the Tarrying Time in the New Testament

Turíce a čas očakávania v Novom zákone

Let us look at Pentecost from Luke 24:44-52, during the story of the road to Emmaus.

Pozrime sa na Turíce vo svetle Lukáša 24:44–52, v rámci rozprávania o ceste do Emauz.

Earlier in Luke, the two disciples walking with Jesus ask Him to tarry with them. The Bible uses the word 'tarry.' There is a tarrying time marked there, but we want to mark a different tarrying time in this same history.

Skôr v Lukášovom evanjeliu dvaja učeníci, kráčajúci s Ježišom, prosia Ho, aby zostal s nimi. Biblia používa slovo „zostať“. Je tam vyznačený čas zotrvania, no my chceme v tom istom príbehu označiť iný čas zotrvania.

And he [Jesus] said unto them, These are the words which I spake unto you, while I was yet with you, that all things must be fulfilled, which were written in the law of Moses, and in the prophets, and in the psalms, concerning me. Then opened he their understanding, that they might understand the scriptures. And said unto them, Thus it is written, and thus it behoved Christ to suffer, and to rise from the dead the third day: And that repentance and remission of sins should be preached in his name among all nations, beginning at Jerusalem. And ye are witnesses of these things. And, behold, I send the promise of my Father upon you: but tarry ye in the city of Jerusalem, until ye be endued with power from on high.

A povedal im [Ježiš]: Toto sú slová, ktoré som vám hovoril, keď som bol ešte s vami: že sa musí splniť všetko, čo je napísané o mne v Mojžišovom zákone, v prorokoch a v žalmoch. Vtedy im otvoril myseľ, aby rozumeli Písmam. A povedal im: Tak je napísané, a tak Kristus musel trpieť a tretieho dňa vstať z mŕtvych; a aby sa v jeho mene kázalo všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, pokánie a odpustenie hriechov. A vy ste svedkami týchto vecí. A hľa, ja na vás zosielam zasľúbenie svojho Otca; ale vy zostaňte v meste Jeruzalem, kým nebudete odiati mocou z výsosti.

The tarrying time is marked by the command to tarry in Jerusalem for power. This is where the empowerment of the message takes place for the Millerites.

Čas otáľania je označený príkazom zotrvať v Jeruzaleme, aby prijali moc. Práve tu dochádza u milleritov k zmocneniu posolstva.

To tarry means to wait. "Blessed is he that waiteth." For what? The empowerment.

Zotrvávať znamená čakať. „Blahoslavený je ten, kto čaká.“ Na čo? Na vystrojenie mocou.

You cannot correctly understand the empowerment of the Midnight Cry unless you understand the tarrying time, where they are commanded to wait for that power. It is part of the story. To have the light set up behind you continue to shine, you must understand the whole history.

Nemôžete správne porozumieť zmocneniu Polnočného volania, ak neporozumiete času meškania, keď im je prikázané čakať na tú moc. Je to súčasť príbehu. Ak má svetlo, ustanovené za vami, naďalej svietiť, musíte porozumieť celej histórii.

You may not yet see where this is going, but tomorrow it will become clear.

Možno ešte nevidíte, kam to smeruje, ale zajtra sa to vyjasní.

The Three Prophecies and the Tarrying Time

Tri proroctvá a čas meškania

Three prophecies led the Millerites to a misconception that caused the tarrying time and the first disappointment. These prophecies are the same three that William Miller said he was given the commencement for: the 1335, the 2520, and the 2300 days.

Tri proroctvá priviedli milleritov k mylnej predstave, ktorá spôsobila čas meškania a prvé sklamanie. Tieto proroctvá sú tie isté tri, o ktorých William Miller povedal, že mu boli dané ako východisko: 1335, 2520 a 2300 dní.

If you understand that the tarrying time is a specific component of the Midnight Cry, you must ask what produced the tarrying time. It was these three time prophecies: the 1335, the 2520, and the 2300.

Ak rozumiete tomu, že čas meškania je osobitnou súčasťou Polnočného volania, musíte sa spýtať, čo tento čas meškania spôsobilo. Boli to tieto tri časové proroctvá: 1335, 2520 a 2300.

If you reject the prophecy of the 2520 and the 1335, you are denying the Midnight Cry and fall off the path to the wicked world below.

Ak odmietate proroctvo o 2520 a 1335, popierate Polnočné volanie a schádzate z chodníka do bezbožného sveta pod ním.

That is where we are heading with all this.

Tam smerujeme v tomto všetkom.

They tarry because they are to wait for power from on high, and in the Millerite History, that power was the Midnight Cry.

Zotrvávajú, pretože majú čakať na moc zhora, a v dejinách milleritského hnutia touto mocou bolo Polnočné volanie.

But tarry ye in the city of Jerusalem, until ye be endued with power from on high. And he led them out as far as to Bethany, and he lifted up his hands, and blessed them. And it came to pass, while he blessed them, he was parted from them, and carried up into heaven. And they worshipped him, and returned to Jerusalem with great joy. Luke 24:49-52.

Ale vy zostávajte v meste Jeruzalem, kým nebudete odiati mocou z výsosti. A vyviedol ich až po Betániu, a pozdvihol svoje ruky a požehnal ich. A stalo sa, keď ich žehnal, že sa od nich odlúčil a bol vzatý hore do neba. A oni sa mu klaňali a navrátili sa do Jeruzalema s veľkou radosťou. Lukáš 24:49–52.

Bethany is a suburb of Jerusalem, about a mile and a half outside the city. In Jesus' day, this was a significant distance, as people walked everywhere.

Betánia je predmestím Jeruzalema, asi jeden a pol míle za mestom. V Ježišových dňoch to bola značná vzdialenosť, keďže ľudia chodili všade pešo.

Bethany means 'House of the Poor.'

Betánia znamená „Dom chudobných“.

Jesus' favorite place to be was Bethany, where Lazarus, Mary, and Martha lived.

Ježišovým obľúbeným miestom bola Betánia, kde žili Lazár, Mária a Marta.

It is worth noting that the Triumphal Entry is the history Sister White uses to describe the Midnight Cry.

Stojí za povšimnutie, že triumfálny vstup je dejinnou udalosťou, ktorú sestra Whiteová používa na opísanie polnočného volania.

Before Jesus entered Jerusalem for the Triumphal Entry, He tarried in Bethany, the House of the Poor. There is a tarrying time that precedes the Triumphal Entry, just as there is a tarrying time that precedes the Midnight Cry. They are parallel histories, but we are still dealing with Luke 24:44-52 and waiting and tarrying in Jerusalem.

Predtým, ako Ježiš vstúpil do Jeruzalema pri triumfálnom vjazde, zdržal sa v Betánii, v Dome chudobných. Jestvuje čas zotrvania, ktorý predchádza triumfálnemu vjazdu, tak ako jestvuje čas zotrvania, ktorý predchádza polnočnému volaniu. Sú to paralelné dejiny, no my sa stále zaoberáme Lukášom 24:44–52 a očakávaním a zotrvávaním v Jeruzaleme.

In Early Writings, page 247, speaking of the Millerite History, Sister White says:

V knihe Early Writings, na strane 247, hovoriac o milleritských dejinách, sestra Whiteová hovorí:

"The disappointed ones saw from the Scriptures that they were in the tarrying time, and that they must patiently wait the fulfillment of the vision. The same evidence which led them to look for their Lord in 1843, led them to expect Him in 1844."

Sklamaní z Písem poznali, že se nacházejí v době prodlení a že musí trpělivě očekávat naplnění vidění. Týž důkaz, který je vedl k tomu, aby v roce 1843 očekávali svého Pána, je vedl k tomu, aby Ho očekávali i v roce 1844.

At the Midnight Cry, the Millerites had their understanding of the Scriptures opened.

Pri polnočnom volaní sa mileristom otvorilo porozumenie Písmu.

"The disappointed ones" from the first disappointment saw from the Scriptures that they were in the tarrying time, and the same evidence that led them to predict 1843 as the return of the Lord now proved 1844.

„Sklamaní“ z prvého sklamania z Písem videli, že sa nachádzajú v čase meškania, a tie isté dôkazy, ktoré ich viedli k predpovedi roku 1843 ako návratu Pána, teraz dokazovali rok 1844.

What had the Lord done for them? He opened their understanding. This is a parallel history to the disciples.

Čo pre nich urobil Pán? Otvoril im porozumenie. Toto je paralelný príbeh k učeníkom.

Jacob’s Tarrying Time and the Covenant

Jakobov čas meškania a zmluva

There is a tarrying time in the story of Jacob. This tarrying time illuminates many prophetic truths, though we will only touch on some of them.

V príbehu Jákoba je čas meškania. Tento čas meškania osvetľuje mnohé prorocké pravdy, hoci sa dotkneme len niektorých z nich.

Genesis 28, beginning with verse 10, shows that the story of Jacob prefigures the end of the world. Jacob's sons represent the 144,000 at the end of the world.

1. Mojžišova 28 od 10. verša ukazuje, že príbeh Jákoba predobrazuje koniec sveta. Jákobovi synovia predstavujú 144 000 na konci sveta.

Jacob had sons from four women—two wives, Rachel and Leah, and two concubines. He had to work for his wives: 2520 days for Leah and 2520 days for Rachel. In Jacob's story, we see both 2520s, representing the Northern and Southern Kingdoms.

Jakob mal synov od štyroch žien — od dvoch manželiek, Ráchel a Ley, a od dvoch konkubín. Za svoje manželky musel pracovať: 2520 dní za Leu a 2520 dní za Ráchel. V Jakobovom príbehu vidíme obe obdobia 2520, ktoré predstavujú Severné a Južné kráľovstvo.

Jacob is a symbol of the Millerite History and the 144,000. His story should provide light for us at the end of the world.

Jakob je symbolom milleritskej histórie a 144 000. Jeho príbeh by nám mal poskytnúť svetlo na konci sveta.

And Jacob went out from Beersheba, and went toward Haran. And he lighted upon a certain place, and tarried there all night, because the sun was set; and he took of the stones of that place and put them for his pillows, and lay down in that place to sleep. And he dreamed, and behold a ladder set up on the earth, and the top of it reached to heaven: and behold the angels of God ascending and descending on it. And, behold, the Lord stood above it, and said, I am the Lord God of Abraham thy father, and the God of Isaac; the land whereon thou liest, to thee will I give it, and to thy seed: And thy seed shall be as the dust of the earth, and thou shall spread abroad to the west, and to the east, and to the north, and to the south: and in thee and in thy seed shall all the families of the earth be blessed. And, behold, I am with thee, and will keep thee in all places whither thou goest, and will bring thee again into this land; for I will not leave thee, until I have done that which I have spoken to thee of. Genesis 28:10-15.

A Jákob vyšiel z Beer-šeby a šiel do Charánu. A prišiel na jedno miesto a prenocoval tam, lebo slnko už zapadlo; vzal z kameňov toho miesta a položil si ich pod hlavu, a ľahol si na tom mieste spať. I snívalo sa mu, a hľa, na zemi bol postavený rebrík, ktorého vrch siahal až do neba; a hľa, anjeli Boží po ňom vystupovali a zostupovali. A hľa, Hospodin stál nad ním a riekol: Ja som Hospodin, Boh Abraháma, tvojho otca, a Boh Izáka; zem, na ktorej ležíš, dám tebe i tvojmu potomstvu. A tvojho potomstva bude ako prachu zeme a rozšíriš sa na západ i na východ, na sever i na juh; a v tebe a v tvojom potomstve budú požehnané všetky čeľade zeme. A hľa, ja som s tebou a budem ťa chrániť všade, kam pôjdeš, a privediem ťa späť do tejto krajiny; lebo ťa neopustím, dokiaľ nevykonám to, čo som ti povedal. Genesis 28:10–15.

The Lord is entering into covenant with Jacob. When the Lord enters into covenant with Moses and Israel, there is a tarrying time; when He enters into covenant with Jacob, there is a tarrying time; when He enters into covenant with modern Israel in the Millerite History, there is a tarrying time; and when He enters into covenant with the Christian church at Pentecost, there is a tarrying time.

Pán vstupuje do zmluvy s Jakobom. Keď Pán vstupuje do zmluvy s Mojžišom a Izraelom, nastáva čas meškania; keď vstupuje do zmluvy s Jakobom, nastáva čas meškania; keď vstupuje do zmluvy s novodobým Izraelom v milleritskej histórii, nastáva čas meškania; a keď vstupuje do zmluvy s kresťanskou cirkvou na Turíce, nastáva čas meškania.

In this story, during the tarrying time, the Lord opens the understanding of His people to His Word, symbolized by the ladder with angels ascending and descending—a symbol of communication between God and man.

V tomto príbehu, počas času otáľania, Pán otvára porozumenie svojho ľudu pre svoje Slovo, symbolizované rebríkom s anjelmi vystupujúcimi a zostupujúcimi — symbolom spojenia medzi Bohom a človekom.

And Jacob awaked out of his sleep, and he said, Surely the Lord is in this place; and I knew it not. And he was afraid, and said, How dreadful is this place! This is none other but the house of God, and this is the gate of heaven. Genesis 28:16, 17.

A Jákob sa prebudil zo svojho spánku a povedal: Veru Hospodin je na tomto mieste, a ja som o tom nevedel. I bál sa a povedal: Aké hrozné je toto miesto! Toto nie je nič iné ako dom Boží a toto je brána neba. 1. Mojžišova 28:16, 17.

At the Midnight Cry, the Millerite virgins are waking up and becoming the House of God. He is entering into covenant with them, making them modern Israel.

Pri polnočnom volaní sa milleritské panny prebúdzajú a stávajú sa Domom Božím. On s nimi vstupuje do zmluvy a robí z nich novodobý Izrael.

And Jacob rose up early in the morning, and took the stone that he had put for his pillows, and set it up for a pillar, and poured oil upon the top of it. And he called the name of that place Bethel: but the name of that city was called Luz at the first. Genesis 28:18, 19.

Jakub vstal zavčas ráno, vzal kameň, ktorý si bol položil pod hlavu, postavil ho ako pamätný stĺp a vylial olej na jeho vrch. A nazval meno toho miesta Bétel; no meno toho mesta bolo prv nazývané Lúz. 1. Mojžišova 28:18, 19.

"Luz" is changed. The Millerites were not God's people in 1798. The history of the Millerites is the history of how He enters into covenant with them and makes them His people, changing them from "Luz" to "Bethel."

„Luz“ je zmenený. Milleriti neboli v roku 1798 Božím ľudom. Dejiny milleritov sú dejinami toho, ako s nimi vstupuje do zmluvy a robí ich svojím ľudom, pričom ich mení z „Luz“ na „Bétel“.

And Jacob vowed a vow, saying, If God will be with me, and will keep me in this way that I go, and will give me bread to eat, and raiment to put on, So that I come again to my father's house in peace; then shall the Lord be my God: And this stone, which I have set for a pillar, shall be God's house: and of all that thou shalt give me I will surely give the tenth unto thee. Genesis 28:20-22.

A Jákob urobil sľub a povedal: Ak bude Boh so mnou a bude ma chrániť na tejto ceste, po ktorej idem, a dá mi chlieb na jedenie i odev na oblečenie, takže sa v pokoji vrátim do domu svojho otca, potom bude Hospodin mojím Bohom. A tento kameň, ktorý som postavil ako stĺp, bude Božím domom; a zo všetkého, čo mi dáš, určite Ti oddelím desiatok. 1. Mojžišova 28:20–22.

Jacob's vow is entering into covenant. He asks God to keep him in the way—the Old Paths—and to give him bread to eat. The Millerites are to eat their own bread and not return to Protestant foolishness.

Jakubov sľub je vstúpením do zmluvy. Prosí Boha, aby ho zachoval na ceste — na starých chodníkoch — a aby mu dal chlieb na jedenie. Milleriti majú jesť svoj vlastný chlieb a nevracať sa k protestantskej pochabosti.

If we continue to eat the bread God gives us, He will maintain His covenant with us. The bread and raiment in Jacob's vow symbolize the truths on the 1843 Chart, which Ellen White calls the Rock of Ages—the Old Paths and the bread.

Ak budeme naďalej jesť chlieb, ktorý nám dáva Boh, On bude s nami zachovávať svoju zmluvu. Chlieb a odev v Jákobovom sľube symbolizujú pravdy na Charte z roku 1843, ktorú Ellen White nazýva Skala vekov — Staré chodníky a chlieb.

"The ladder which Jacob saw in the night vision, the base of it resting upon the earth and the topmost round reaching unto the highest heavens; God himself above the ladder, and His glory shining upon every round; angels ascending and descending upon this ladder of shining brightness, is a symbol of constant communication kept up between this world and heavenly places. God accomplishes His will through the instrumentality of heavenly angels in continual intercourse with humanity. This ladder reveals a direct and important channel of communication with the inhabitants of this earth. The ladder represented to Jacob the world's Redeemer, who links earth and heaven together. Everyone who has seen the evidence and light of truth and accepts the truth, professing his faith in Jesus Christ, is a missionary in the highest sense of the word. He is the receiver of heavenly treasures, and it is his duty to impart them, to diffuse that which he has received." Fundamentals of Christian Education, 270.

„Rebrík, ktorý Jákob videl v nočnom videní, ktorého spodok spočíval na zemi a najvyšší stupeň siahal až k najvyšším nebesiam; sám Boh nad rebríkom a Jeho sláva žiariaca na každý stupeň; anjeli vystupujúci a zostupujúci po tomto rebríku žiarivého jasu, je symbolom ustavičného spojenia udržiavaného medzi týmto svetom a nebeskými miestami. Boh uskutočňuje svoju vôľu prostredníctvom služby nebeských anjelov v neustálom styku s ľudstvom. Tento rebrík zjavuje priamy a dôležitý kanál spojenia s obyvateľmi tejto zeme. Rebrík predstavoval Jákobovi Vykupiteľa sveta, ktorý spája zem a nebo. Každý, kto videl dôkazy a svetlo pravdy a prijíma pravdu, vyznávajúc svoju vieru v Ježiša Krista, je misionárom v najvyššom zmysle slova. Je prijímateľom nebeských pokladov a jeho povinnosťou je odovzdávať ich ďalej, šíriť to, čo prijal.“ Fundamentals of Christian Education, 270.

When He opens up their understanding in the tarrying time, He does so by sending angels up and down the ladder.

Keď im v čase čakania otvára porozumenie, robí to tým, že po rebríku posiela anjelov hore i dolu.

If you have received the truth, you have the responsibility to share it. If you fulfill your responsibility, you become the ladder—the channel of communication. We are called to be that channel.

Ak ste prijali pravdu, máte zodpovednosť deliť sa o ňu. Ak si plníte svoju zodpovednosť, stávate sa rebríkom — komunikačným kanálom. Sme povolaní byť týmto kanálom.

"The ladder represented Christ; he is the channel of communication between heaven and earth, and angels go to and fro in continual intercourse with the fallen race. The words of Christ to Nathanael were in harmony with the figure of the ladder, when he said, 'Verily, verily, I say unto you, Hereafter ye shall see heaven open, and the angels of God ascending and descending upon the Son of man.' Here the Redeemer identifies himself as the mystic ladder, that makes communication possible between heaven and earth." Review and Herald, November 11, 1890.

Rebrík predstavoval Krista; on je spojovacím kanálom medzi nebom a zemou a anjeli chodia sem i tam v neprestajnom styku s padlým ľudským rodom. Kristove slová k Natanaelovi boli v súlade s obrazom rebríka, keď povedal: „Veru, veru vám hovorím: Odteraz uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“ Tu sa Vykupiteľ stotožňuje s mystickým rebríkom, ktorý umožňuje spojenie medzi nebom a zemou. Review and Herald, November 11, 1890.

Jacob has a tarrying time; he tarries and dreams of the ladder, which represents the Lord opening the understanding of His Word to His people during the tarrying time. In this history, the Lord is entering into covenant with His people, taking them from Luz and making them Bethel—the House of God.

Jakub má čas meškania; mešká a sníva o rebríku, ktorý predstavuje, že Pán počas času meškania otvára svojmu ľudu porozumenie svojho Slova. V týchto dejinách Pán vstupuje do zmluvy so svojím ľudom, vyvádza ich z Lúzu a činí z nich Bétel — Dom Boží.

The channel of communication represented by the angels ascending and descending on the ladder, who is Christ, is also represented in Zechariah. Sister White comments on this in Review and Herald, July 20, 1897, though she uses a different symbol.

Kanál spojenia, znázornený anjelmi vystupujúcimi a zostupujúcimi po rebríku, ktorým je Kristus, je predstavený aj u Zachariáša. Sestra Whiteová to komentuje v Review and Herald z 20. júla 1897, hoci používa odlišný symbol.

"The anointed ones standing by the Lord of the whole earth, have the position once given to Satan as covering cherub. By the holy beings surrounding his throne."

„Pomazaní, ktorí stoja pri Pánovi celej zeme, majú postavenie, ktoré bolo kedysi dané satanovi ako zatieňujúcemu cherubovi. Pri svätých bytostiach obklopujúcich jeho trón.“

What are the "holy beings"? Angels. "By the holy beings surrounding his throne, the Lord keeps up a constant communication with the inhabitants of the earth." That is the ladder. Only, here Sister White is not going to use the ladder as the symbol.

Čo sú „sväté bytosti“? Anjeli. „Skrze sväté bytosti obklopujúce jeho trón Pán udržiava neustále spojenie s obyvateľmi zeme.“ To je ten rebrík. Lenže tu sestra Whiteová nepoužije rebrík ako symbol.

"The golden oil represents the grace with which God keeps the lamps of believers supplied, that they shall not flicker and go out. Were it not that this holy oil is poured from heaven in the messages of God's Spirit, the agencies of evil would have entire control over men.

„Zlatý olej predstavuje milosť, ktorou Boh udržiava lampy veriacich zásobené, aby neblikali a nezhasli. Keby sa tento svätý olej nevylieval z neba v posolstvách Božieho Ducha, nástroje zla by mali nad ľuďmi úplnú moc.

"God is dishonored when we do not receive the communications He sends us. Thus we refuse the golden oil He would pour into our souls to be communicated to those in darkness. When the call comes, 'Behold, the bridegroom cometh; go ye out to meet him,' those who have not received the holy oil, who have not cherished the grace of Christ in their hearts, will find, like the foolish virgins, that they are not ready to meet their Lord. They have not, in themselves, the power to obtain the oil, and their lives are wrecked. But if God's Holy Spirit is asked for, if we plead, as did Moses, 'Show me thy glory,' the love of God will be shed abroad in our hearts. Through the golden pipes, the golden oil will be communicated to us. 'Not by might, nor by power, but by my Spirit, saith the Lord of Hosts.' By receiving the bright beams of the Sun of Righteousness, God's children shine as lights in the world." Review and Herald, July 20, 1897.

Boh je zneuctený, keď neprijímame posolstvá, ktoré nám posiela. Tak odmietame zlatý olej, ktorý by vylial do našich duší, aby bol odovzdávaný tým, čo sú v temnote. Keď zaznie volanie: „Hľa, ženích prichádza; vyjdite mu v ústrety,“ tí, ktorí neprijali svätý olej, ktorí vo svojich srdciach neprechovávali Kristovu milosť, zistia podobne ako nerozumné panny, že nie sú pripravení stretnúť svojho Pána. Nemajú sami v sebe moc získať olej a ich životy stroskotajú. Ak sa však prosí o Božieho Svätého Ducha, ak naliehame, ako to robil Mojžiš: „Ukáž mi svoju slávu,“ Božia láska bude rozliata v našich srdciach. Skrze zlaté rúry nám bude sprostredkovaný zlatý olej. „Nie mocou ani silou, ale mojím Duchom, hovorí Hospodin zástupov.“ Prijímaním jasných lúčov Slnka spravodlivosti svietia Božie deti ako svetlá vo svete.“ Review and Herald, 20. júla 1897.

In the story of Jacob, we have the story of the Millerite History. There is a tarrying time, and he sees the ladder representing communication between Heaven and Earth.

V príbehu Jakuba máme príbeh milleritských dejín. Je tam čas meškania a on vidí rebrík, ktorý predstavuje spojenie medzi nebom a zemou.

Zechariah tells us about two golden pipes. A ladder has two primary rails, but Zechariah calls them two golden pipes.

Zachariáš nám hovorí o dvoch zlatých rúrach. Rebrík má dve hlavné bočnice, ale Zachariáš ich nazýva dvoma zlatými rúrami.

We are to receive the messages that come down from the ladder of Heaven and communicate them to others. If we do that, we become part of the ladder, part of the communication process.

Máme prijímať posolstvá, ktoré zostupujú po rebríku z neba, a odovzdávať ich iným. Ak to robíme, stávame sa súčasťou rebríka, súčasťou procesu sprostredkovania.

Sister White ties this into the parable of the Ten Virgins.

Sestra Whiteová to spája s podobenstvom o desiatich pannách.

In the Millerite History, they were fulfilling the parable of the Ten Virgins. Jacob's tarrying time is the tarrying time of Matthew 25 and Habakkuk 2: "Though the vision tarry, wait for it."

V dejinách milleritského hnutia napĺňali podobenstvo o desiatich pannách. Jákobov čas otáľania je časom otáľania z Matúša 25 a Habakuka 2: „Keby sa vízia aj oddialila, čakaj na ňu.“

The story of Jacob and Zechariah are the same tarrying times.

Príbeh Jakuba a Zachariáša predstavuje rovnaké obdobia meškania.

The tarrying time marks, among other things, that the Lord is about to increase His followers' understanding of the Word of God. If you do not receive that Holy Oil, you are a foolish virgin.

Čas meškania okrem iného naznačuje, že Pán sa chystá rozmnožiť porozumenie svojich nasledovníkov Slovu Božiemu. Ak neprijmete tento svätý olej, ste bláznivá panna.

When you reach this history, when the door closes and you are a foolish virgin, Sister White says, "The saddest words that were ever heard, 'I knew you not.'"

Keď dospejete k týmto dejinám, keď sa dvere zatvoria a vy ste bláznivou pannou, sestra Whiteová hovorí: „Najsmutnejšie slová, aké kedy boli počuté: ‚Nepoznal som vás.‘“

You cannot separate the tarrying time from the Midnight Cry. The tarrying time produces the outpouring of the Holy Spirit, which opens God's people's understanding to the Word at the Midnight Cry and provides the oil that distinguishes the wise from the foolish virgins.

Nemôžete oddeliť čas meškania od Polnočného volania. Čas meškania privodzuje vyliatie Ducha Svätého, ktoré pri Polnočnom volaní otvára Božiemu ľudu porozumenie Slovu a poskytuje olej, ktorý odlišuje múdre panny od bláznivých.

The Tarrying Time and Christ’s Crowning Miracle

Čas meškania a Kristov korunujúci zázrak

There is a tarrying time when Christ performed His crowning act—raising Lazarus.

Je čas čakania, keď Kristus vykonal svoj vrcholný čin — vzkriesil Lazára.

Jesus received the message, "Lazarus is sick. Come, take care of him." But Jesus did not go immediately.

Ježiš dostal odkaz: „Lazar je chorý. Príď a postaraj sa oňho.“ Ježiš však neodišiel hneď.

Sister White says the disciples stumbled over this. They wondered why He was not going to help His friend, or prove His power as the Messiah. But He tarried.

Sestra Whiteová hovorí, že učeníci sa na tomto potkli. Divili sa, prečo sa nechystá pomôcť svojmu priateľovi alebo preukázať svoju moc ako Mesiáš. On však otáľal.

"In delaying to come to Lazarus, Christ had a purpose of mercy toward those who had not received Him. He tarried, that by raising Lazarus from the dead He might give to His stubborn, unbelieving people another evidence that He was indeed 'the resurrection, and the life.' He was loath to give up all hope of the people, the poor, wandering sheep of the house of Israel. His heart was breaking because of their impenitence. In His mercy He purposed to give them one more evidence that He was the Restorer, the One who alone could bring life and immortality to light. This was to be an evidence that the priests could not misinterpret. This was the reason of His delay in going to Bethany." The Desire of Ages, 529.

„Tým, že Kristus otáľal prísť k Lazárovi, sledoval cieľ milosrdenstva voči tým, ktorí Ho neprijali. Zdržal sa, aby vzkriesením Lazára z mŕtvych dal svojmu tvrdohlavému, neveriacemu ľudu ďalší dôkaz, že On je skutočne ‚vzkriesenie i život‘. Nechcel sa vzdať všetkej nádeje pre ľud, tie chudobné, blúdiace ovce domu Izraela. Jeho srdce pukalo pre ich nekajúcnosť. Vo svojom milosrdenstve sa rozhodol dať im ešte jeden dôkaz, že On je Obnoviteľ, Ten, ktorý jediný mohol vyniesť na svetlo život a nesmrteľnosť. Toto malo byť dôkazom, ktorý kňazi nemohli nesprávne vykladať. To bol dôvod Jeho odkladu ísť do Betánie.“ Túžba vekov, 529.

He tarried to give them one more evidence that He had the ability to bring the dead to life. This crowning miracle, the raising of Lazarus, set the seal of God on His work and claim to Divinity. At the Midnight Cry, the Lord is raising up the wise virgins. This is an illustration of the sealing process. The Millerites were being sealed, providing an illustration of the sealing of the 144,000. The lesson of Lazarus is that Christ can take someone dead in trespasses and sins and bring them to life. In the passage of Lazarus, Christ defines death as sleep. They are all sleeping. He is tarrying. He will resurrect Lazarus, bringing them to life and placing His seal upon them. This is His crowning miracle. In our history, when He seals the 144,000, He lifts them up as an ensign. Zechariah says that ensign is as jewels in a crown. This is His crowning act.

Otáľal, aby im dal ešte jeden dôkaz, že má moc priviesť mŕtvych k životu. Tento vrcholný zázrak, vzkriesenie Lazára, spečatil Božou pečaťou Jeho dielo a Jeho nárok na božstvo. Pri Polnočnom volaní Pán pozdvihuje múdre panny. Toto je znázornením procesu pečatenia. Milleriti boli pečatení, čím poskytli znázornenie pečatenia 144 000. Poučenie z príbehu o Lazárovi je, že Kristus môže vziať človeka mŕtveho v priestupkoch a hriechoch a priviesť ho k životu. V stati o Lazárovi Kristus definuje smrť ako spánok. Všetci spia. On otáľa. Vzkriesi Lazára, privedie ich k životu a položí na nich svoju pečať. Toto je Jeho vrcholný zázrak. V našich dejinách, keď pečatí 144 000, pozdvihuje ich ako zástavu. Zachariáš hovorí, že táto zástava je ako drahokamy v korune. Toto je Jeho korunujúci čin.

With the outpouring and opening up of truth in the Millerite history, the tarrying time marks when the Lord opens up the truth. The ladder, with angels ascending and descending, is where the sealing process takes place.

S vyliatím a otvorením pravdy v dejinách milleritského hnutia čas meškania označuje okamih, keď Pán otvára pravdu. Rebrík, po ktorom anjeli vystupujú a zostupujú, je miestom, kde prebieha proces zapečaťovania.

The Triumphal Entry and the Midnight Cry

Víťazný vjazd a polnočný výkrik

Now we look at the Triumphal Entry. Notice what Sister White compares the Triumphal Entry to in the Spirit of Prophecy, volume 4, page 250.

Teraz sa pozrieme na Víťazný vstup. Všimnite si, k čomu sestra Whiteová prirovnáva Víťazný vstup v Duchu proroctva, zväzok 4, strana 250.

"The midnight cry was not so much carried by argument, though the Scripture proof was clear and conclusive. There went with it an impelling power that moved the soul. There was no doubt, no questioning. Upon the occasion of Christ's triumphal entry into Jerusalem, the people who were assembled from all parts of the land to keep the feast, flocked to the Mount of Olives, and as they joined the throng that were escorting Jesus, they caught the inspiration of the hour, and helped to swell the shout, 'Blessed is he that cometh in the name of the Lord!' [Matthew 21:9.] In like manner did unbelievers who flocked to the Adventist meetings—some from curiosity, some merely to ridicule—feel the convincing power attending the message, 'Behold, the Bridegroom cometh!'"

„Polnočný výkrik nebol nesený ani tak argumentáciou, hoci dôkaz zo Svätého písma bol jasný a presvedčivý. Sprevádzala ho podnecujúca moc, ktorá pohýnala dušou. Nebola tam nijaká pochybnosť ani nijaké otázky. Pri príležitosti Kristovho triumfálneho vstupu do Jeruzalema sa ľud, ktorý sa zišiel zo všetkých častí krajiny, aby slávil sviatok, hrnul na Olivový vrch, a keď sa pripojil k zástupu, ktorý sprevádzal Ježiša, zachytil vnuknutie tej chvíle a pomáhal zosilňovať volanie: ‚Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!‘ [Matthew 21:9.] Podobne aj neveriaci, ktorí prichádzali na adventistické zhromaždenia — niektorí zo zvedavosti, iní iba preto, aby sa vysmievali — pocítili presvedčujúcu moc sprevádzajúcu posolstvo: ‚Hľa, ženích prichádza!‘“

The Triumphal Entry represents the Midnight Cry.

Víťazný vstup predstavuje polnočný výkrik.

Let us read what Sister White says about the Triumphal Entry in The Youth Instructor, February 21, 1901.

Prečítajme si, čo sestra Whiteová hovorí o triumfálnom vstupe v The Youth’s Instructor z 21. februára 1901.

"The time of Christ's entry into Jerusalem was the most lovely season of the year. The mount of Olives was carpeted with green, and the groves were beautiful with varied foliage. From the regions round about Jerusalem many people had come to the feast with an earnest desire to see Jesus."

Čas Kristovho vstupu do Jeruzalema bol najkrajším obdobím roka. Olivová hora bola pokrytá zeleňou a háje sa nádherne skveli rozmanitým lístím. Z krajov okolo Jeruzalema prišlo na sviatok mnoho ľudí s vrúcnou túžbou uvidieť Ježiša.

Why? Because, they heard about Lazarus.

Prečo? Pretože počuli o Lazárovi.

"The crowning miracle of the Saviour, in raising Lazarus from the dead, had had a wonderful effect upon the people, and a large and enthusiastic multitude was drawn to the place where Jesus was tarrying."

Vrcholný zázrak Spasiteľa, keď vzkriesil Lazára z mŕtvych, mal na ľud podivuhodný účinok a na miesto, kde sa Ježiš zdržiaval, pritiahol veľký a nadšený zástup.

So, He is tarrying in Bethany before the Triumphal Entry.

A tak sa zdržiava v Betánii pred triumfálnym vstupom.

This refers to the Tarrying Time.

To sa vzťahuje na čas očakávania.

"The afternoon was half spent when Jesus sent his disciples to the village of Bethphage, saying: 'Go into the village over against you, and straightway ye shall find an ass tied, and a colt with her: loose them, and bring them unto me. And if any man say ought unto you, ye shall say, The Lord hath need of them; and straightway he will send them.'

Popoludnie už bolo z polovice preč, keď Ježiš poslal svojich učeníkov do dediny Betfage so slovami: „Choďte do dediny, ktorá je naproti vám, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko. Odviažte ich a priveďte ich ku mne. A ak by vám niekto niečo povedal, poviete: Pán ich potrebuje; a hneď ich pošle.“

"This was the first time during His ministry that Christ consented to ride, and the disciples interpreted this as a sign that He was about to assert His kingly power and authority, and take His position on David's throne. Joyfully they executed the commission. They found the colt, loosed him, and brought him to Jesus, who sat upon him. As Jesus took His seat upon the animal, the air was filled with acclamations of praise and triumph. He bore no outward sign of royalty, wore no dress of state, nor was He followed by soldiers. But He was surrounded by a company excited with expectancy. He had just raised the dead. The people thought He was coming to be the Savior of Israel. Who were these people?

„Počas svojej služby to bolo po prvý raz, čo Kristus súhlasil, aby išiel na zvierati, a učeníci si to vyložili ako znamenie, že sa chystá uplatniť svoju kráľovskú moc a autoritu a zaujať svoje miesto na Dávidovom tróne. S radosťou vykonali zverené poslanie. Našli osliatko, odviazali ho a priviedli ho k Ježišovi, ktorý si naň sadol. Keď Ježiš zaujal svoje miesto na zvierati, ovzdušie sa naplnilo jasotom chvály a triumfu. Neniesol nijaký vonkajší znak kráľovskej dôstojnosti, nemal na sebe slávnostné rúcho ani ho nesprevádzali vojaci. Bol však obklopený zástupom vzrušeným očakávaním. Práve vzkriesil mŕtveho. Ľud sa domnieval, že prichádza ako Spasiteľ Izraela. Kto boli títo ľudia?“

"Many flatter themselves that the hour of Israel's emancipation is at hand. In imagination they see the Roman army dispersed, and driven from Jerusalem, and the Jewish nation once more free from the yoke of the oppressor. From lip to lip the question passes, 'Will he at this time restore again the kingdom to Israel?' Many in the throng recall the word of the prophet: 'Rejoice greatly, O daughter of Zion; shout, O daughter of Jerusalem: behold, thy king cometh unto thee: he is just, and having salvation; lowly, and riding upon an ass.' Each strives to excel the other in responding to the prophetic past. The shout echoes from mountain and valley, 'Hosanna to the Son of David:'—the Midnight Cry—'Blessed is he that cometh in the name of the Lord; hosanna in the highest.'

Mnohí sa sami utešujú tým, že hodina oslobodenia Izraela je na dosah. Vo svojej predstavivosti vidia rímske vojsko rozprášené a vyhnané z Jeruzalema a židovský národ opäť slobodný od jarma utláčateľa. Z úst do úst prechádza otázka: „Či v tomto čase zasa obnovíš kráľovstvo Izraelu?“ Mnohí v zástupe si pripomínajú slovo proroka: „Plesaj veľmi, dcéra Siona; jasaj, dcéra Jeruzalema: hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe: je spravodlivý a prináša spasenie; pokorný a jazdí na oslovi.“ Každý sa usiluje predčiť druhého v odpovedi na prorockú minulosť. Výkrik sa ozýva z hôr i dolín: „Hosanna Synovi Dávidovmu:“—Polnočný výkrik—„Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom; hosanna na výsostiach.“

No mourning or wailing was heard in that procession. Those who had once been blind, but whose eyes had been healed by the Son of God, led the way.

V tom sprievode nebolo počuť nijaký nárek ani kvílenie. Tí, ktorí boli kedysi slepí, ale ktorým Syn Boží uzdravil oči, kráčali na čele.

Who leads the way? Those who used to be Laodicean's.

Kto ide vpred? Tí, ktorí kedysi bývali laodicejskými.

"They pressed close to Jesus, while one whom He had raised from the dead led the animal He rode. Those once deaf and dumb, now healed, helped to swell the glad hosannas. Cripples, now walking, broke down palm branches and strewed them in His path.

Tlačili sa tesne k Ježišovi, zatiaľ čo ten, ktorého vzkriesil z mŕtvych, viedol zviera, na ktorom jazdil. Tí, čo boli kedysi hluchí a nemí, teraz uzdravení, pomáhali zosilňovať radostné hosana. Chromí, teraz chodiaci, lámali palmové ratolesti a prestierali ich na Jeho ceste.

"The leper, once shut out from society, was there, cleansed by the Saviour's power. He laid his garment in the path of the Saviour, exclaiming, 'O give thanks unto the Lord; for he is good: for his mercy endureth forever.'

Malomocný, kedysi vylúčený zo spoločnosti, tam bol, očistený mocou Spasiteľa. Rozprestrel svoj odev na ceste pred Spasiteľom a zvolal: „Ó, vzdávajte vďaku Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.“

"The healed demoniac was there, now in his right mind, adding his testimony: 'The Lord hath done great things for me, whereof I am glad.'

Uzdravený posadnutý bol tam, teraz už pri zdravom rozume, a pripájal svoje svedectvo: „Pán mi učinil veľké veci, z čoho sa radujem.“

"The restored dead were there, praising Him. The widow and the orphan told of His wonderful works. Little children, those healed of diseases, and those brought back from the grave, bestrewed the path of the Redeemer with palm branches and flowers."

Vzkriesení mŕtvi tam boli a chválili Ho. Vdova i sirota rozprávali o Jeho podivuhodných skutkoch. Malé deti, tí, ktorí boli uzdravení z chorôb, i tí, ktorí boli privedení späť z hrobu, vystielali cestu Vykupiteľa palmovými ratolesťami a kvetmi.

So, Jesus tarries in the House of the Poor, referring to the Tarrying Time.

Ježiš teda prebýva v Dome chudobných, čo poukazuje na čas meškania.

Why? Because He is about to pour out His Holy Spirit and open their understanding, referring to the Midnight Cry.

Prečo? Pretože sa chystá vyliať svojho Svätého Ducha a otvoriť ich porozumenie, čo sa vzťahuje na Polnočné volanie.

In this story, He is coming as a King, referring to October 22, 1844. Does Jesus come to receive a kingdom on October 22, 1844? Yes.

V tomto príbehu prichádza ako Kráľ, čo sa vzťahuje na 22. október 1844. Prichádza Ježiš 22. októbra 1844 prijať kráľovstvo? Áno.

This is the Triumphal Entry, and there are those who will raise the Midnight Cry.

Toto je triumfálny vstup a sú takí, ktorí pozdvihnú polnočný výkrik.

Who are these people? They are those transformed by the power of Christ.

Kto sú títo ľudia? Sú to tí, ktorých premenila moc Krista.

The message of Christ's righteousness, His power to change us from blind to seeing, from dead to living, from leper to pure, is carried in the history of the Triumphal Entry, prefiguring the Midnight Cry. What carries that message?

Posolstvo Kristovej spravodlivosti, Jeho moci premeniť nás zo slepých na vidiacich, z mŕtvych na živých, z malomocných na čistých, je nesené v príbehu Víťazného vstupu, ktorý predobrazuje Polnočný výkrik. Čo nesie toto posolstvo?

What is Christ riding upon? An ass. It is the Message of Islam that carries the message of Christ's righteousness.

Na čom Kristus jazdí? Na oslovi. Je to Posolstvo islamu, ktoré nesie posolstvo Kristovej spravodlivosti.

In 1840, the empowerment of the First Angel's Message was connected to the restraint of Islam. The First Message leads to the Second Message; they cannot be separated.

V roku 1840 bolo zmocnenie posolstva prvého anjela spojené so zadržaním islamu. Prvé posolstvo vedie k druhému posolstvu; nemožno ich oddeliť.

The First Message carries the Second Message.

Prvé posolstvo nesie druhé posolstvo.

The First Message was confirmed when Islam was restrained, fulfilling prophecy. This confirmation empowered the First Angel's Message and led to the Protestants closing their doors against it.

Prvé posolstvo bolo potvrdené, keď bol islam zadržaný, čím sa naplnilo proroctvo. Toto potvrdenie posilnilo posolstvo prvého anjela a viedlo k tomu, že protestanti pred ním zatvorili svoje dvere.

The closing of the doors by the Protestant churches was the rejection of the Message of Islam.

Zatvorenie dverí protestantskými cirkvami bolo odmietnutím Posolstva islamu.

The Millerite history prefigures our history.

Milleritské dejiny sú predobrazom našich dejín.

The message of Christ's righteousness in the sealing time of the 144,000, when the Lord pours out His Holy Spirit and opens the Scriptures to the Laodicean's and lepers of Adventism, is again carried by the ass—the Message of Islam.

Posolstvo Kristovej spravodlivosti v čase spečaťovania 144 000, keď Pán vylieva svojho Svätého Ducha a otvára Písma laodicejčanom a malomocným adventizmu, je opäť nesené oslom — Posolstvom islamu.

"In the summer and autumn of 1844 the proclamation, 'Behold, the Bridegroom cometh,' was given. The two classes represented by the wise and foolish virgins were then developed—one class who looked with joy to the Lord's appearing, and who had been diligently preparing to meet Him; another class that, influenced by fear and acting from impulse, had been satisfied with a theory of the truth, but were destitute of the grace of God. In the parable, when the bridegroom came, 'they that were ready went in with him to the marriage.' The coming of the bridegroom, here brought to view, takes place before the marriage. The marriage represents the reception by Christ of His kingdom. . . ." The Great Controversy, 427

V lete a na jeseň roku 1844 bolo dané ohlasovanie: „Hľa, ženích prichádza.“ Vtedy sa vyvinuli dve skupiny, znázornené múdrymi a pochabými pannami — jedna skupina, ktorá s radosťou očakávala Pánovo zjavenie a usilovne sa pripravovala, aby Ho stretla; druhá skupina, ktorá pod vplyvom strachu a konajúca z popudu, uspokojila sa s teóriou pravdy, no bola zbavená Božej milosti. V podobenstve, keď ženích prišiel, „tie, ktoré boli pripravené, vošli s ním na svadbu“. Príchod ženícha, ktorý je tu predstavený, nastáva pred svadbou. Svadba predstavuje Kristovo prijatie Jeho kráľovstva. . . . The Great Controversy, 427

The Triumphal Entry is the King coming. On October 22, 1844, He receives the Kingdom. This is the Triumphal Entry.

Triumfálny vstup je príchodom Kráľa. Dňa 22. októbra 1844 prijíma kráľovstvo. Toto je triumfálny vstup.

It is in this time period that the two classes are being sealed into their fate.

Práve v tomto časovom období sú tieto dve triedy zapečaťované vo svojom údele.

"The proclamation, 'Behold, the Bridegroom cometh,' in the summer of 1844, led thousands to expect the immediate advent of the Lord. At the appointed time the Bridegroom came, not to the earth, as the people expected, but to the Ancient of Days in heaven, to the marriage, the reception of His kingdom. 'They that were ready went in with Him to the marriage: and the door was'—what?—'shut.' They were not to be present in person at the marriage; for it takes place in heaven, while they are upon the earth. The followers of Christ are to 'wait for their Lord, when He will return from the wedding.' Luke 12:36. But they are to understand His work, and to follow Him by faith as He goes in before God. It is in this sense that they are said to go in to the marriage." The Great Controversy, 427.

Hlásanie: „Hľa, Ženích prichádza,“ v lete roku 1844 viedlo tisíce k očakávaniu bezprostredného príchodu Pána. V ustanovenom čase Ženích prišiel, nie na zem, ako ľud očakával, ale k Starodávnemu v nebi, na svadbu, na prevzatie svojho kráľovstva. „A tie, ktoré boli pripravené, vošli s ním na svadbu; a dvere boli“ — čo? — „zatvorené.“ Nemali byť osobne prítomní na svadbe; lebo tá sa odohráva v nebi, zatiaľ čo oni sú na zemi. Nasledovníci Krista majú „očakávať svojho Pána, keď sa vráti zo svadby.“ Lukáš 12:36. Majú však rozumieť jeho dielu a vierou ho nasledovať, keď vstupuje pred Boha. V tomto zmysle sa o nich hovorí, že vošli na svadbu.“ Veľký spor, 427.

Scriptural References to the Tarrying Time

Biblické odkazy na čas meškania

A few Scriptures highlight the tarrying time. We will go through them quickly and close with a statement by Sister White.

Niekoľko textov Písma poukazuje na čas meškania. Rýchlo si ich prejdeme a zakončíme výrokom sestry Whiteovej.

While the bridegroom tarried, they all slumbered and slept. Matthew 25:5.

Keď ženích meškal, všetky zadriemali a zaspali. Matúš 25,5.

Right here, March 22, 1844, referring to the Tarrying Time.

Práve tu, 22. marca 1844, s odkazom na čas meškania.

March 22, 1844, is not a prediction of Bible prophecy. It is the date the Millerites misunderstood, but it produced the first disappointment and marked the tarrying time.

22. marec 1844 nie je predpoveďou biblického proroctva. Je to dátum, ktorý milleriti nesprávne pochopili, no viedol k prvému sklamaniu a označil čas meškania.

The Scriptures do not claim that God produces the tarrying time. It is the people's misunderstanding that produces it: 'Though the vision tarry, wait for it, for it will not tarry, it does not lie.'

Písma netvrdia, že čas omeškania spôsobuje Boh. Spôsobuje ho nepochopenie ľudu: „Ak sa videnie oneskoruje, čakaj naň, lebo sa iste splní, neoklame.“

Blessed is he that waiteth, and cometh to the thousand three hundred and five and thirty days. But go thou thy way till the end be: for thou shalt rest, and stand in thy lot at the end of the days. Daniel 12:12, 13.

Blahoslavený je ten, kto čaká a dosiahne tisíc tristo tridsaťpäť dní. Ale ty choď svojou cestou až do konca; lebo odpočinieš si a povstaneš ku svojmu údelu na konci dní. Daniel 12:12, 13.

You can read this two ways. Either way:

Toto možno čítať dvoma spôsobmi. Tak či onak:

Blessed is he that waiteth, and blessed is he that cometh to the 1335. But go thou thy way till the end be: for thou shalt rest, and stand in thy lot at the end of the days.

Blahoslavený je ten, kto očakáva a dosiahne tisíc tristopäťdesiatpäť dní. Ale ty choď svojou cestou až do konca; lebo odpočinieš si a postavíš sa vo svojom údele na konci dní.

The blessing of coming to the 1335 is not just about reaching the end of the time prophecy. The 1335 ends in 1843 on the Chart. The blessing is not just the end of the prophecy, but the experience of the tarrying time. The blessing takes place between the Tarrying Time and October 22, 1844. This is where you are to wait. "Blessed is he who waiteth."

Požehnanie dosiahnuť 1335 nie je iba otázkou dosiahnutia konca časového proroctva. Na grafe sa 1335 končí v roku 1843. Požehnanie nie je iba koncom proroctva, ale skúsenosťou času meškania. Požehnanie nastáva medzi časom meškania a 22. októbrom 1844. Tu máte čakať. „Blahoslavený je ten, kto očakáva.“

And therefore will the Lord wait, that he may be gracious unto you, and therefore will he be exalted, that he may have mercy upon you: for the Lord is a God of judgment: blessed are all they that wait for him. Isaiah 30:18.

Preto bude Hospodin čakať, aby vám mohol byť milostivý, a preto bude vyvýšený, aby sa nad vami mohol zmilovať; lebo Hospodin je Boh súdu: blahoslavení sú všetci, ktorí očakávajú na neho. Izaiáš 30:18.

The waiting is from the Tarrying Time to October 22, 1844. If you are waiting for Him, you will be blessed.

Čakanie trvá od času meškania až do 22. októbra 1844. Ak na Neho čakáte, budete požehnaní.

For the vision is yet for an appointed time, but at the end it shall speak, and not lie: though it tarry, wait for it; because it will surely come, it will not tarry. Habakkuk 2:3.

Lebo videnie je ešte na určený čas, ale na konci prehovorí a nebude klamať; keby sa aj zdržalo, čakaj naň, lebo isto príde, nezamešká. Habakuk 2:3.

It was the misunderstanding of the Millerites that brought about the tarrying time. The vision is for an appointed time—October 22, 1844. It is not going to lie, but you will think it tarries because of misunderstanding.

Nedorozumenie milleritov spôsobilo čas meškania. Videnie je určené na ustanovený čas — 22. október 1844. Nezlyhá, ale pre nedorozumenie sa vám bude zdať, že mešká.

Did the Lord design the misunderstanding? Yes. Sister White says so.

Navrhol Pán toto nedorozumenie? Áno. Sestra Whiteová to hovorí.

The Lord produced the misunderstanding through the 1843 Chart. William Miller said he never conclusively stated 1843, but in 1843 the brethren asked him to remove the 'if' and mark 1843 as a waymark. Sister White says this is a prophetic waymark, a fulfillment of Habakkuk 2. This waymark, dogmatically marking 1843, produced the tarrying time.

Pán vyvolal nedorozumenie prostredníctvom mapy z roku 1843. William Miller povedal, že nikdy jednoznačne neurčil rok 1843, ale v roku 1843 ho bratia požiadali, aby odstránil „ak“ a označil rok 1843 ako medzník. Sestra Whiteová hovorí, že ide o prorocký medzník, o naplnenie Habakuka 2. Tento medzník, dogmaticky určujúci rok 1843, vyvolal čas meškania.

"Blessed are the eyes which saw the things that were seen in 1843 and 1844. The message was given. And there should be no delay in repeating the message, for the signs of the times are fulfilling; the closing work must be done. A great work will be done in a short time. A message will soon be given by God's appointment that will swell into a loud cry. Then Daniel will stand in his lot, to give his testimony." Manuscript Releases, volume 21, 437.

„Blahoslavené sú oči, ktoré videli veci, ktoré bolo vidieť v rokoch 1843 a 1844. Posolstvo bolo dané. A s opakovaním tohto posolstva by nemalo byť nijaké meškanie, lebo znamenia časov sa napĺňajú; záverečné dielo musí byť vykonané. Veľké dielo bude vykonané v krátkom čase. Čoskoro bude z Božieho ustanovenia dané posolstvo, ktoré vzrastie v mocné volanie. Vtedy Daniel povstane vo svojom údele, aby vydal svoje svedectvo.“ Manuscript Releases, zväzok 21, 437.

Notice Daniel 12:12, 13: "Blessed is he that waiteth, and cometh to the thousand three hundred and five and thirty days."—"Blessed is he that comes to the 1335. Blessed is he that comes to 1843," that is verse 12.

Všimnite si Daniel 12,12.13: „Blahoslavený je ten, kto očakáva a dôjde k tisíc tristo tridsiatim piatim dňom.“ — „Blahoslavený je ten, kto dôjde k 1335. Blahoslavený je ten, kto dôjde k roku 1843,“ to je verš 12.

Verse 13:

Verš 13:

But go thy way till the end be: for thou shalt rest, and stand in thy lot at the end of the days. Daniel 12:12, 13.

Ale ty choď svojou cestou až do konca; lebo odpočinieš si a povstaneš ku svojmu údelu na konci dní. Daniel 12,12.13.

Sister White ties together verses 12 and 13, saying the blessing of the 1335 is fulfilled in 1843 and 1844. It is not about a point in time, but about those who wait for the Triumphal Entry into Jerusalem by Christ, recognize the angels ascending and descending on the ladder, and enter into covenant with the Lord as He gives them the two tables of the covenant.

Sestra Whiteová spája verše 12 a 13 a hovorí, že blahoslavenstvo 1335 sa naplnilo v rokoch 1843 a 1844. Nejde o časový bod, ale o tých, ktorí očakávajú Kristov triumfálny vstup do Jeruzalema, rozpoznávajú anjelov vystupujúcich a zostupujúcich po rebríku a vstupujú do zmluvy s Pánom, keď im dáva dve tabule zmluvy.