According to inspiration, when it comes to inspiration, “every fact has its bearing,” and “every principle has its bearing.”
Podľa inšpirácie, pokiaľ ide o inšpiráciu, „každý fakt má svoj význam“ a „každý princíp má svoj význam“.
“The Bible contains all the principles that men need to understand in order to be fitted either for this life or for the life to come. And these principles may be understood by all. No one with a spirit to appreciate its teaching can read a single passage from the Bible without gaining from it some helpful thought. But the most valuable teaching of the Bible is not to be gained by occasional or disconnected study. Its great system of truth is not so presented as to be discerned by the hasty or careless reader. Many of its treasures lie far beneath the surface, and can be obtained only by diligent research and continuous effort. The truths that go to make up the great whole must be searched out and gathered up, ‘here a little, and there a little.’ Isaiah 28:10.
„Biblia obsahuje všetky zásady, ktoré ľudia potrebujú pochopiť, aby boli pripravení buď na tento život, alebo na život budúci. A týmto zásadám môžu porozumieť všetci. Nikto, kto má ducha schopného oceniť jej učenie, nemôže čítať čo i len jediný úryvok z Biblie bez toho, aby z neho nezískal nejakú užitočnú myšlienku. No najcennejšie učenie Biblie nemožno získať príležitostným alebo nesúvislým štúdiom. Jej veľký systém pravdy nie je podaný tak, aby ho rozpoznal uponáhľaný alebo nedbalý čitateľ. Mnohé z jej pokladov ležia hlboko pod povrchom a možno ich získať len usilovným skúmaním a neustálym úsilím. Pravdy, ktoré tvoria tento veľký celok, treba vyhľadávať a zhromažďovať, ‚tu trochu a tam trochu.‘ Izaiáš 28:10.“
“When thus searched out and brought together, they will be found to be perfectly fitted to one another. Each Gospel is a supplement to the others, every prophecy an explanation of another, every truth a development of some other truth. The types of the Jewish economy are made plain by the gospel. Every principle in the word of God has its place, every fact its bearing. And the complete structure, in design and execution, bears testimony to its Author. Such a structure no mind but that of the Infinite could conceive or fashion.” Education, 123.
„Keď sa takto preskúmajú a zosúladia, ukáže sa, že do seba dokonale zapadajú. Každé evanjelium dopĺňa ostatné, každé proroctvo je vysvetlením iného, každá pravda je rozvinutím nejakej inej pravdy. Predobrazy židovského poriadku sa stávajú zrozumiteľnými prostredníctvom evanjelia. Každá zásada v Božom slove má svoje miesto, každá skutočnosť svoj význam. A celá stavba svojím zámerom i prevedením vydáva svedectvo o svojom Autorovi. Takúto stavbu by nemohla pojať ani utvoriť nijaká iná myseľ než myseľ Nekonečného.“ Education, 123.
The fact of the matter is that the Hebrew expression “ereb boqer” is found eight times in the Bible. It is always translated as “evening and morning,” with the exception of Daniel 8:14 where it is rendered as “days.” According to inspiration verse fourteen is the “foundation and central pillar of the Advent faith.”
Skutočnosť je taká, že hebrejský výraz „ereb boqer“ sa v Biblii nachádza osemkrát. Vždy sa prekladá ako „večer a ráno“, s výnimkou Daniela 8:14, kde je preložený ako „dni“. Podľa inšpirácie je štrnásty verš „základom a ústredným stĺpom adventnej viery“.
“The scripture which above all others had been both the foundation and central pillar of the Advent faith was the declaration, ‘Unto two thousand and three hundred days; then shall the sanctuary be cleansed.’ [Daniel 8:14.]” The Great Controversy, 409.
„Text Písma, ktorý bol nad všetky ostatné zároveň základom i ústredným pilierom adventnej viery, bol výrok: ‚Až do dvetisíctristo večerov a rán; potom bude svätyňa očistená.‘ [Daniel 8,14.]“ Veľký spor vekov, 409.
The fact therefore is that the “days” in the verse is the eighth time of the seven times that Hebrew expression is employed. And the biblical phenomenon of God’s prophetic guidance of the translators of the King James version purposely associated the biblical enigma of the eighth being of the seven in the verse that represents one of two visions in chapter eight. One word translated as “vision” in chapter eight is the Hebrew word “chazon,” and the other is “mareh.” “Mareh” means appearance and the “mareh” vision is the vision of Christ’s appearance in God’s prophetic Word. The “mareh” vision of Daniel 8:14 identifies that Christ was to appear and suddenly come to His temple on October 22, 1844. All these truths are facts, and they have their bearing upon the verse that is the central pillar, and the central pillar is not a doctrine or a prophecy that was fulfilled on October 22, 1844, the fact is that the verse is Christ, the central pillar.
Skutočnosť teda je, že „dni“ v tomto verši predstavujú ôsmy výskyt tohto hebrejského výrazu zo siedmich čias, keď je použitý. A biblický jav Božieho prorockého vedenia prekladateľov verzie King James zámerne spojil biblickú hádanku ôsmeho, ktorý je zo siedmich, vo verši, ktorý predstavuje jedno z dvoch videní v ôsmej kapitole. Jedno slovo preložené v ôsmej kapitole ako „videnie“ je hebrejské slovo „chazon“ a druhé je „mareh“. „Mareh“ znamená zjav a videnie „mareh“ je videním Kristovho zjavenia v Božom prorockom Slove. Videnie „mareh“ v Danielovi 8:14 označuje, že Kristus sa mal zjaviť a náhle prísť do svojho chrámu 22. októbra 1844. Všetky tieto pravdy sú skutočnosťami a majú svoj význam pre verš, ktorý je ústredným stĺpom, a ústredný stĺp nie je náukou ani proroctvom, ktoré sa naplnilo 22. októbra 1844; skutočnosťou je, že tým veršom je Kristus, ústredný stĺp.
“While in this state of despondency, I had a dream that made a deep impression upon my mind. I dreamed of seeing a temple, to which many persons were flocking. Only those who took refuge in that temple would be saved when time should close; all who remained outside would be forever lost. The multitudes without who were going about their various ways, derided and ridiculed those who were entering the temple, and told them that this plan of safety was a cunning deception, that in fact there was no danger whatever to avoid. They even laid hold of some to prevent them from hastening within the walls.
„Keď som sa nachádzala v tomto stave skľúčenosti, mala som sen, ktorý na moju myseľ hlboko zapôsobil. Snívalo sa mi, že vidím chrám, ku ktorému sa hrnulo mnoho ľudí. Zachránení, keď sa čas uzavrie, budú iba tí, ktorí nájdu útočisko v tom chráme; všetci, ktorí zostanú vonku, budú navždy stratení. Zástupy vonku, ktoré šli svojimi rozličnými cestami, sa posmievali a vysmievali tým, ktorí vstupovali do chrámu, a hovorili im, že tento plán záchrany je ľstivým klamom a že v skutočnosti nehrozí vôbec nijaké nebezpečenstvo, ktorému by bolo treba sa vyhnúť. Dokonca sa niektorých aj zmocnili, aby im zabránili ponáhľať sa dovnútra za múry.“
“Fearful of being ridiculed, I thought best to wait until the multitude dispersed, or until I could enter unobserved by them. But the numbers increased instead of diminishing, and fearful of being too late, I hastily left my home and pressed through the crowd. In my anxiety to reach the temple I did not notice or care for the throng that surrounded me.
„Zo strachu, že budem vystavená posmechu, som pokladala za najlepšie vyčkať, kým sa zástup rozíde, alebo kým budem môcť vojsť bez toho, aby si ma všimli. No namiesto toho, aby sa ich počet zmenšoval, stále pribúdali, a v obave, že prídem neskoro, som narýchlo opustila svoj domov a predierala sa davom. Vo svojej úzkostlivej snahe dostať sa do chrámu som si nevšímala zástup, ktorý ma obklopoval, ani som naň nedbala.
“On entering the building, I saw that the vast temple was supported by one immense pillar, and to this was tied a lamb all mangled and bleeding. We who were present seemed to know that this lamb had been torn and bruised on our account. All who entered the temple must come before it and confess their sins. Just before the lamb were elevated seats, upon which sat a company looking very happy. The light of heaven seemed to shine upon their faces, and they praised God and sang songs of glad thanksgiving that seemed like the music of the angels. These were they who had come before the lamb, confessed their sins, received pardon, and were now waiting in glad expectation of some joyful event.
„Keď som vošla do budovy, videla som, že ten rozľahlý chrám podopieral jeden nesmierny stĺp, a k nemu bol priviazaný baránok, celý zohavený a krvácajúci. My, ktorí sme tam boli prítomní, sme sa zdali vedieť, že tento baránok bol roztrhaný a zdrvený pre nás. Všetci, ktorí vstúpili do chrámu, museli predstúpiť pred neho a vyznať svoje hriechy. Tesne pred baránkom boli vyvýšené sedadlá, na ktorých sedela skupina ľudí, vyzerajúcich veľmi šťastne. Zdalo sa, že na ich tvárach žiari nebeské svetlo, a chválili Boha a spievali piesne radostného vďakyvzdania, ktoré zneli ako hudba anjelov. To boli tí, ktorí prišli pred baránka, vyznali svoje hriechy, prijali odpustenie a teraz v radostnom očakávaní vyčkávali na akúsi radostnú udalosť.“
“Even after I had entered the building, a fear came over me, and a sense of shame that I must humble myself before these people; but I seemed compelled to move forward, and was slowly making my way around the pillar in order to face the lamb, when a trumpet sounded, the temple shook, shouts of triumph arose from the assembled saints, an awful brightness illuminated the building, then all was intense darkness. The happy people had all disappeared with the brightness, and I was left alone in the silent horror of night.
„Aj po tom, čo som vstúpil do budovy, ma premohol strach a pocit hanby, že sa musím ponížiť pred týmito ľuďmi; no zdalo sa, že som nútený ísť ďalej, a pomaly som si razil cestu okolo stĺpa, aby som sa postavil tvárou k baránkovi, keď zaznela trúba, chrám sa zachvel, zástupy zhromaždených svätých zvolali víťazné výkriky, hrozná žiara osvietila budovu, potom sa všetko ponorilo do hlbokej tmy. Všetci tí šťastní ľudia zmizli spolu s tým jasom a ja som zostal sám v tichej hrôze noci.“
“I awoke in agony of mind, and could hardly convince myself that I had been dreaming. It seemed to me that my doom was fixed; that the Spirit of the Lord had left me, never to return.” Experience and Teachings, 24, 25.
„Prebudila som sa v úzkosti mysle a sotva som sa mohla presvedčiť, že sa mi to len snívalo. Zdalo sa mi, že môj údel je spečatený; že Duch Pánov ma opustil a už sa nikdy nevráti.“ Experience and Teachings, 24, 25.
We are now being tested as to whether we will enter the temple and thereafter confess our sins and secure the blessing of His justification. This last call to enter the temple is surrounded by obstacles to prevent our individual entrance, but should we now hesitate, we will be “left alone in the silent horror of night.” But this is not my only point.
Teraz sa skúša, či vojdeme do chrámu a potom budeme vyznávať svoje hriechy a získame požehnanie Jeho ospravedlnenia. Táto posledná výzva vstúpiť do chrámu je obklopená prekážkami, aby sa zabránilo nášmu osobnému vstupu, no ak by sme teraz váhali, budeme „ponechaní osamote v tichej hrôze noci“. To však nie je jediná vec, ktorú chcem povedať.
Purposeful emphasis was placed upon this most important verse by including the distinction of the word “days,” that carries with it the prophetic enigma that eight is of the seven, which is one of the wheels in the sealing time of the one hundred and forty-four thousand. In the period of the sealing, the Protestant horn and the Republican horn of the sixth kingdom of Bible prophecy will both fulfill the enigma that the eighth is of the seven. Of the eight presidents since the time of the end in 1989, Trump became the sixth king of the sixth kingdom, and after he won his second term, he became the eighth that is of the seven. In the action of the United Sates in repeating the Edict of Milan in 313, the Laodicean movement of the one hundred and forty-four thousand will become the Philadelphian movement of the one hundred and forty-four thousand. The sealing time concludes at the Sunday law where the papacy’s deadly wound is healed, and she thus fulfills the enigma of Revelation seventeen as the eight that is of the seven. One fact, represented in one Hebrew phrase, as one English word; brings the verse that identifies the opening of the judgment into the verse that identifies the close of judgment in the sealing time of the one hundred and forty-four thousand.
Zámerný dôraz bol položený na tento nanajvýš dôležitý verš zahrnutím rozlíšenia slova „dni“, ktoré v sebe nesie prorockú hádanku, že osem je zo siedmich, čo je jedným z kolies v čase pečatenia sto štyridsaťštyri tisíc. V období pečatenia protestantský roh aj republikánsky roh šiesteho kráľovstva biblického proroctva obidva naplnia hádanku, že ôsmy je zo siedmich. Z ôsmich prezidentov od času konca v roku 1989 sa Trump stal šiestym kráľom šiesteho kráľovstva, a keď vyhral svoje druhé funkčné obdobie, stal sa ôsmym, ktorý je zo siedmich. Konaním Spojených štátov pri zopakovaní Milánskeho ediktu v roku 313 sa laodicejské hnutie sto štyridsaťštyri tisíc stane filadelfským hnutím sto štyridsaťštyri tisíc. Čas pečatenia sa uzatvára pri nedeľnom zákone, keď je uzdravená smrteľná rana pápežstva, a ono tak napĺňa hádanku Zjavenia sedemnásť ako ôsmy, ktorý je zo siedmich. Jedna skutočnosť, predstavená v jednej hebrejskej fráze ako jedno anglické slovo, privádza verš, ktorý označuje otvorenie súdu, do verša, ktorý označuje uzavretie súdu v čase pečatenia sto štyridsaťštyri tisíc.
Every fact has its place, and there is only one expression where a numerical construction of a ‘number’ times another ‘number’ in the New Testament, and only two in the Old Testament. The alpha of the ‘numerical construction’ is in Genesis.
Každý fakt má svoje miesto a v Novom zákone existuje iba jeden výraz, v ktorom sa nachádza číselná konštrukcia jedného „čísla“ krát iné „číslo“, a v Starom zákone iba dva. Alfa „číselnej konštrukcie“ je v Genezis.
If Cain shall be avenged sevenfold, truly Lamech seventy and sevenfold. Genesis 4:24.
Ak bude Kain pomstený sedemnásobne, potom Lámech veru sedemdesiatsedemnásobne. 1. Mojžišova 4:24.
The omega ‘numerical construction’ is in Matthew.
Omega „číselná konštrukcia“ je v Matúšovi.
Then came Peter to him, and said, Lord, how oft shall my brother sin against me, and I forgive him? till seven times? Jesus saith unto him, I say not unto thee, Until seven times: but, Until seventy times seven. Matthew 18:21, 22.
Vtedy prišiel k nemu Peter a povedal: Pane, koľko ráz zhreší môj brat proti mne a ja mu odpustím? Azda až sedem ráz? Ježiš mu povedal: Nehovorím ti, že až sedem ráz, ale až sedemdesiatsedem ráz. Matúš 18,21.22.
These passages represent the first and last time in the Bible where a number is identified to be multiplied with another number. There are many numbers, but the alpha of Genesis and the omega of Matthew possess the identical numerical construction, and they employ the same two numbers of ‘seven’ and ‘seventy.’
Tieto pasáže predstavujú prvý a posledný prípad v Biblii, kde je určité číslo označené tak, že má byť vynásobené iným číslom. Čísel je mnoho, ale alfa v Genezis a omega v Matúšovi majú totožnú číselnú stavbu a používajú tie isté dve čísla, „sedem“ a „sedemdesiat“.
Between the alpha and omega; the middle, and only other place where this numerical construction exists is in Leviticus twenty-five. There the two numbers are not ‘seven’ and ‘seventy,’ but ‘seven times seven years.’
Medzi alfou a omegou; stred a jediné ďalšie miesto, kde sa táto číselná konštrukcia vyskytuje, je v dvadsiatej piatej kapitole Levitika. Tam tie dve čísla nie sú „sedem“ a „sedemdesiat“, ale „sedemkrát sedem rokov“.
And thou shalt number seven sabbaths of years unto thee, seven times seven years; and the space of the seven sabbaths of years shall be unto thee forty and nine years. Leviticus 25:8.
A spočítaš si sedem sobôt rokov, sedem ráz po sedem rokov; a čas tých siedmich sobôt rokov bude pre teba štyridsaťdeväť rokov. Levitikus 25:8.
The middle numerical construction once again employs the number ‘seven,’ but not the number ‘seventy.’ The passage where it is located contains a blessing for obedience, and also a curse for disobedience. The blessings of freeing of slaves and restoration of land, is contrasted with the curse of seven times, that is mentioned four times in chapter twenty-six of Leviticus. The blessing included the Lord’s sustenance during the years the land rested, and a double blessing in the year of Jubilee, and the cursing of chapter twenty-six is the counterpart in the covenant warning of the two chapters.
Prostredná číselná konštrukcia opäť používa číslo „sedem“, nie však číslo „sedemdesiat“. Pasáž, v ktorej sa nachádza, obsahuje požehnanie za poslušnosť, ako aj kliatbu za neposlušnosť. Požehnaniu prepustenia otrokov a navrátenia pôdy je postavená do protikladu kliatba sedemnásobku, ktorá sa v dvadsiatej šiestej kapitole Levitika spomína štyrikrát. Požehnanie zahŕňalo Pánovo zaopatrenie počas rokov odpočinku krajiny a dvojnásobné požehnanie v roku jubilea, a kliatba dvadsiatej šiestej kapitoly je protipólom v zmluvnom varovaní týchto dvoch kapitol.
The middle numerical construction appears in Leviticus 25:8 (‘seven times seven years’). It is immediately paired with the fourfold ‘seven times’ judgment of Leviticus 26. Thus, the middle numerical construction represents both a blessing and a curse, forming a doubled testimony in the book of Leviticus. The numerical construction of either the blessing or the curse of the Jubilee are placed between the judgment of Lamech, and Jesus’ identification of the limit of probationary time. All three together are identifying a probationary limit, which when concluded will manifest one class who is blessed and one class who is cursed. The alpha and omega, representing the first and third angel’s messages identify four hundred and ninety, as the symbol of probationary time. When this is coupled with the curse or blessing of the Jubilee, the facts become important as we approach the study of Ezekiel chapter one verse one that places Ezekiel in the thirtieth year of the seventeenth Jubilee cycle.
Stredná číselná konštrukcia sa objavuje v Levitikus 25,8 („sedemkrát sedem rokov“). Bezprostredne je spojená so štvornásobným súdom „sedemkrát“ z Levitikus 26. Táto stredná číselná konštrukcia teda predstavuje požehnanie aj kliatbu a v knihe Levitikus vytvára zdvojené svedectvo. Číselná konštrukcia buď požehnania, alebo kliatby jubilea je umiestnená medzi Lámechov súd a Ježišovo určenie hranice času milosti. Všetky tri spolu určujú hranicu skúšobného času, ktorá po svojom zavŕšení zjaví jednu skupinu, ktorá je požehnaná, a jednu skupinu, ktorá je prekliata. Alfa a omega, predstavujúce posolstvá prvého a tretieho anjela, označujú štyristo deväťdesiat ako symbol času milosti. Keď sa to spojí s kliatbou alebo požehnaním jubilea, tieto skutočnosti nadobúdajú dôležitosť, keď pristupujeme k štúdiu Ezechiela 1,1, ktorý kladie Ezechiela do tridsiateho roku sedemnásteho jubilejného cyklu.
That Jubilee cycle ended on October 22, 573 BC and typified not only October 22, 1844, but also the soon-coming Sunday law. We are now in 2026 which is the forty-seventh year of the seventieth Jubilee cycle. This Jubilee cycle has been typified by the ‘seventeenth’ Jubilee cycle where Ezekiel stood in the thirtieth year. He was standing in the temple, representing the one hundred and forty-four thousand who by faith have entered into the Most Holy Place at the end of the judgment, as did the faithful after October 22, 1844. To miss the “fact” of where Ezekiel is at in prophetic history in chapter one and verse one, is to lose your “bearing.”
Tento jubilejný cyklus sa skončil 22. októbra 573 pred Kr. a bol predobrazom nielen 22. októbra 1844, ale aj čoskoro prichádzajúceho nedeľného zákona. Teraz sme v roku 2026, ktorý je štyridsiatym siedmym rokom sedemdesiateho jubilejného cyklu. Tento jubilejný cyklus bol predobrazený „sedemnástym“ jubilejným cyklom, v ktorom Ezechiel stál v tridsiatom roku. Stál v chráme a predstavoval sto štyridsaťštyri tisíc, ktorí vierou vstúpili do Svätyne svätých na konci súdu, ako to urobili verní po 22. októbri 1844. Nepostrehnúť „skutočnosť“, kde sa Ezechiel nachádza v prorockých dejinách v prvej kapitole a prvom verši, znamená stratiť svoju „orientáciu“.
After viewing the glory of the Lord given by the river Chebar, Ezekiel is humbled into the dust as was Daniel, Isaiah and John. Then all four of the examples provide elements of the anointing of those who are to give the message to a church that will not see or hear.
Po vzhliadnutí Hospodinovej slávy, danej pri rieke Kebar, je Ezechiel ponížený až do prachu, podobne ako Daniel, Izaiáš a Ján. Potom všetky štyri tieto príklady poskytujú prvky pomazania tých, ktorí majú odovzdať posolstvo cirkvi, ktorá nebude vidieť ani počuť.
There are six dates in the book of Ezekiel that address Jerusalem. We have previously addressed the first and last dates found in chapter one, verse one and two, and then in chapter forty, verse one. I have addressed the second date found in chapter eight and verse one, but only in its symbolic representation, and not locating it in connection with the siege and destruction of Jerusalem, and the entire book revolves around that axle. Jerusalem was destroyed at the end of 586/585 BC. And in Ezekiel 33:21 a fugitive arrives with the news of Jerusalem’s fall.
V knihe Ezechiel je šesť dátumov, ktoré sa týkajú Jeruzalema. Predtým sme sa už zaoberali prvým a posledným dátumom, ktoré sa nachádzajú v prvej kapitole, v prvom a druhom verši, a potom v štyridsiatej kapitole, v prvom verši. Venoval som sa druhému dátumu, ktorý sa nachádza v ôsmej kapitole a v prvom verši, avšak iba v jeho symbolickom zobrazení, a nie jeho umiestneniu v súvislosti s obliehaním a zničením Jeruzalema; a okolo tejto osi sa otáča celá kniha. Jeruzalem bol zničený na konci roku 586/585 pred Kr. A v Ezechielovi 33,21 prichádza utečenec so správou o páde Jeruzalema.
And it came to pass in the twelfth year of our captivity, in the tenth month, in the fifth day of the month, that one that had escaped out of Jerusalem came unto me, saying, The city is smitten. Now the hand of the Lord was upon me in the evening, afore he that was escaped came; and had opened my mouth, until he came to me in the morning; and my mouth was opened, and I was no more dumb. Ezekiel 33:21, 22.
A stalo sa v dvanástom roku nášho zajatia, v desiatom mesiaci, piateho dňa mesiaca, že prišiel ku mne jeden, ktorý unikol z Jeruzalema, a povedal: Mesto je porazené. A ruka Pánova bola nado mnou večer, prv ako prišiel ten, ktorý unikol; a otvoril mi ústa, až kým ku mne neprišiel ráno; a moje ústa boli otvorené, a už som nebol nemý. Ezechiel 33:21, 22.
In the twelfth year the city was smitten, and Ezekiel is then free to speak upon his own volition. The vision of Ezekiel chapter eight was in the sixth year, thus roughly six years before the city was smitten.
V dvanástom roku bolo mesto porazené a Ezechiel je potom slobodný hovoriť z vlastného podnetu. Videnie v ôsmej kapitole knihy Ezechiel bolo v šiestom roku, teda približne šesť rokov predtým, ako bolo mesto porazené.
And it came to pass in the sixth year, in the sixth month, in the fifth day of the month, as I sat in mine house, and the elders of Judah sat before me, that the hand of the Lord God fell there upon me. Ezekiel 8:1.
A stalo sa v šiestom roku, v šiestom mesiaci, piateho dňa mesiaca, keď som sedel vo svojom dome a starší Júdovho ľudu sedeli predo mnou, že tam na mňa zostúpila ruka Pána Hospodina. Ezechiel 8:1.
The next year, which was the seventh year, the Elders sought Ezekiel to inquire of the Lord.
Nasledujúceho roku, ktorý bol siedmym rokom, starší vyhľadali Ezechiela, aby sa dopytovali Hospodina.
And it came to pass in the seventh year, in the fifth month, the tenth day of the month, that certain of the elders of Israel came to enquire of the Lord, and sat before me. Ezekiel 20:1.
A stalo sa v siedmom roku, v piatom mesiaci, desiateho dňa mesiaca, že prišli niektorí zo starších Izraela dopytovať sa Hospodina a posadili sa predo mnou. Ezechiel 20,1.
Then in the ninth year, the year and a half year siege began.
Potom v deviatom roku sa začalo rok a pol trvajúce obliehanie.
Again in the ninth year, in the tenth month, in the tenth day of the month, the word of the Lord came unto me, saying, Son of man, write thee the name of the day, even of this same day: the king of Babylon set himself against Jerusalem this same day. Ezekiel 24:1, 2.
A opäť v deviatom roku, v desiatom mesiaci, desiateho dňa mesiaca, zaznelo ku mne slovo Hospodinovo takto: Syn človeka, poznač si meno tohto dňa, práve tohto dňa; kráľ Babylona práve v tento deň vytiahol proti Jeruzalemu. Ezechiel 24,1.2.
Each of these dates represent specific waymarks of the latter days, for Paul says ancient Israel is an example for those who live at the end of the world.
Každý z týchto dátumov predstavuje osobitné medzníky posledných dní, lebo Pavol hovorí, že staroveký Izrael je príkladom pre tých, ktorí žijú na konci sveta.
Now all these things happened unto them for ensamples: and they are written for our admonition, upon whom the ends of the world are come. Wherefore let him that thinketh he standeth take heed lest he fall. 1 Corinthians 10:11, 12.
A toto všetko sa im prihodilo ako predobrazy a bolo napísané na naše napomenutie, ku ktorým došli konce vekov. A tak ten, kto sa nazdáva, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. 1 Korinťanom 10,11.12.
All six of the dates that concern Jerusalem occur between the first date in chapter one verse one and the last date found in chapter forty, verse one. Those two dates mark the fifth year of chapter one, which was 592 BC and the twenty-fifth year of chapter forty, which was 573 BC. At the line upon line level Ezekiel has a line for Egypt, which includes the reference of Tyre, and a line for Jerusalem. The line of Egypt has seven direct waymarks, (when Tyre is included) and Jerusalem has six. With these two lines are the line of Josiah and the seventeenth Jubilee cycle. Yet the line that is portrayed without a direct date is found in chapter four, and the line of chapter four possesses several of the wheels Ezekiel saw when he looked into the Most Holy Place. It is also laden with several symbolic truths.
Všetkých šesť dátumov, ktoré sa týkajú Jeruzalema, sa nachádza medzi prvým dátumom v prvej kapitole, prvom verši, a posledným dátumom uvedeným v štyridsiatej kapitole, prvom verši. Tieto dva dátumy označujú piaty rok v prvej kapitole, čo bol rok 592 pred Kr., a dvadsiaty piaty rok v štyridsiatej kapitole, čo bol rok 573 pred Kr. Na úrovni „riadok za riadkom“ má Ezechiel jednu líniu pre Egypt, ktorá zahŕňa aj odkaz na Týrus, a jednu líniu pre Jeruzalem. Línia Egypta má sedem priamych medzníkov (keď je zahrnutý Týrus) a Jeruzalem má šesť. Spolu s týmito dvoma líniami sú tu aj línia Joziáša a sedemnásty jubilejný cyklus. Predsa však línia, ktorá je zobrazená bez priameho dátumu, sa nachádza v štvrtej kapitole a línia štvrtej kapitoly obsahuje niekoľko z kolies, ktoré Ezechiel videl, keď nazrel do Svätyne svätých. Je tiež naplnená viacerými symbolickými pravdami.
430
430
The number four hundred and thirty represents the everlasting covenant, and in chapter four Ezekiel is employed by the Lord as a living parable, a parable which includes the number four hundred and thirty.
Číslo štyristo tridsať predstavuje večnú zmluvu a v štvrtej kapitole je Ezechiel použitý Pánom ako živé podobenstvo, podobenstvo, ktoré zahŕňa číslo štyristo tridsať.
Thou also, son of man, take thee a tile, and lay it before thee, and pourtray upon it the city, even Jerusalem: And lay siege against it, and build a fort against it, and cast a mount against it; set the camp also against it, and set battering rams against it round about. Moreover take thou unto thee an iron pan, and set it for a wall of iron between thee and the city: and set thy face against it, and it shall be besieged, and thou shalt lay siege against it. This shall be a sign to the house of Israel. Lie thou also upon thy left side, and lay the iniquity of the house of Israel upon it: according to the number of the days that thou shalt lie upon it thou shalt bear their iniquity. For I have laid upon thee the years of their iniquity, according to the number of the days, three hundred and ninety days: so shalt thou bear the iniquity of the house of Israel. And when thou hast accomplished them, lie again on thy right side, and thou shalt bear the iniquity of the house of Judah forty days: I have appointed thee each day for a year. Therefore thou shalt set thy face toward the siege of Jerusalem, and thine arm shall be uncovered, and thou shalt prophesy against it. And, behold, I will lay bands upon thee, and thou shalt not turn thee from one side to another, till thou hast ended the days of thy siege. Ezekiel 4:1–8.
A ty, syn človeka, vezmi si tehlu, polož ju pred seba a načrtni na ňu mesto, Jeruzalem. Potom ho obľahni, vystavaj proti nemu obliehaciu hradbu, navŕš proti nemu násyp, rozlož proti nemu tábor a postav proti nemu dookola baranidlá. A ty si vezmi železnú panvicu a postav ju ako železný múr medzi seba a mesto; obráť svoju tvár proti nemu, a bude obliehané, a ty ho budeš obliehať. To bude znamením domu Izraela. Potom si ľahni na ľavý bok a polož naň neprávosť domu Izraela; podľa počtu dní, čo budeš na ňom ležať, ponesieš ich neprávosť. Lebo som ti určil roky ich neprávosti podľa počtu dní, tristo deväťdesiat dní; tak ponesieš neprávosť domu Izraela. A keď ich dokončíš, ľahni si znova, tentoraz na pravý bok, a ponesieš neprávosť domu Júdu štyridsať dní; ustanovil som ti jeden deň za jeden rok. Preto obrátiš svoju tvár k obliehaniu Jeruzalema, tvoje rameno bude obnažené a budeš prorokovať proti nemu. A hľa, položím na teba putá, takže sa nebudeš môcť obrátiť z jedného boku na druhý, kým nedokončíš dni svojho obliehania. Ezechiel 4:1–8.
The siege of Jerusalem, as illustrated by Ezekiel is a “sign,” just as the siege against Jerusalem brought by Cestius in the year 66. Commenting on Jesus identifying the destruction of Jerusalem, Sister White informs us that the “direct” fulfillment of the destruction of Jerusalem is in the latter days. The sign of the destruction upon the two witnesses represented by Nebuchadnezzar and Cestius identify that the sign of the siege, is the sign of the approaching Sunday law.
Obliehanie Jeruzalema, ako ho znázornil Ezechiel, je „znamením“, práve tak ako obliehanie Jeruzalema, ktoré v roku 66 priviedol Cestius. Sestra Whiteová, komentujúc Ježišovo označenie zničenia Jeruzalema, nás informuje, že „priame“ naplnenie zničenia Jeruzalema sa nachádza v posledných dňoch. Znamenie skazy na dvoch svedkoch, predstavovaných Nebukadnesarom a Cestiom, ukazuje, že znamenie obliehania je znamením približujúceho sa nedeľného zákona.
A Day for a Year
Deň za rok
Within the passage we are considering we also see the omega biblical reference to the premier rule of prophetic interpretation of William Miller in the foundational movement of the first and second angel’s messages. The alpha of the day for a year principle was also an omega symbol, for the alpha of the day for a year principle was set forth in the book of Numbers as the tenth and final test, which Israel failed, and therefore brought upon themselves death in the wilderness over the forty years of wilderness wandering.
V pasáži, ktorú zvažujeme, vidíme aj omega biblický odkaz na prvoradé pravidlo prorockého výkladu Williama Millera v zakladajúcom hnutí posolstiev prvého a druhého anjela. Alfa princípu deň za rok bola zároveň aj symbolom omega, lebo alfa princípu deň za rok bola predložená v knihe Numeri ako desiata a záverečná skúška, v ktorej Izrael zlyhal, a preto na seba priviedol smrť na púšti počas štyridsiatich rokov putovania púšťou.
And your children shall wander in the wilderness forty years, and bear your whoredoms, until your carcases be wasted in the wilderness. After the number of the days in which ye searched the land, even forty days, each day for a year, shall ye bear your iniquities, even forty years, and ye shall know my breach of promise. I the Lord have said, I will surely do it unto all this evil congregation, that are gathered together against me: in this wilderness they shall be consumed, and there they shall die. Numbers 14:33–35.
A vaše deti budú blúdiť po púšti štyridsať rokov a ponesú vaše smilstvá, dokiaľ sa vaše mŕtve telá nerozpadnú na púšti. Podľa počtu dní, v ktorých ste preskúmavali krajinu, totiž štyridsať dní, za každý deň rok, budete niesť svoje neprávosti, štyridsať rokov, a spoznáte moje odňatie priazne. Ja, Hospodin, som hovoril: toto určite vykonám nad celým týmto zlým zhromaždením, ktoré sa zhromaždilo proti mne; na tejto púšti budú zahubení a tam pomrú. 4. Mojžišova 14:33–35.
The prophetic implications that the day for a year principle is identified in the final rebellion of the ten-step testing process beginning at the Red Sea crossing, and that the same principle is again proclaimed as Jerusalem is to be besieged and destroyed must be understood and applied into the passage we are considering, as is the significance of the “siege” being the “sign.”
Prorocké dôsledky toho, že zásada deň za rok je označená pri záverečnej vzbure v desaťstupňovom procese skúšania, ktorý sa začal pri prechode cez Červené more, a že tá istá zásada je opäť vyhlásená v čase, keď má byť Jeruzalem obkľúčený a zničený, musia byť pochopené a uplatnené na úsek, ktorý zvažujeme, rovnako ako aj význam toho, že „obliehanie“ je „znamením“.
The line of history that is brought together when employing the “siege” of Jerusalem as the sign must be recognized, for it becomes an "axle" so to speak, and metaphorically the sign of the siege, has many spokes attached. The sign of the siege is perhaps the most important passage in Ezekiel, and the sign allows the Lion of the tribe of Judah to bring perfection out of what first appeared to Ezekiel to be confusion. The “sign” of the siege, the year for a day principle, and the prophetic lines brought together by the siege, must be considered in the context that four hundred and thirty represents the everlasting covenant.
Je nevyhnutné rozpoznať líniu dejín, ktorá sa zhromažďuje pri použití „obliehania“ Jeruzalema ako znamenia, pretože sa takpovediac stáva „osou“ a metaforicky je k znameniu obliehania pripojených mnoho lúčov. Znamenie obliehania je azda najdôležitejšou pasážou v Ezechielovi a toto znamenie umožňuje Levovi z kmeňa Júdu priviesť k dokonalosti to, čo sa Ezechielovi najprv javilo ako zmätok. „Znamenie“ obliehania, zásada rok za deň a prorocké línie zhromaždené prostredníctvom obliehania sa musia posudzovať v kontexte, že štyristo tridsať predstavuje večnú zmluvu.
The Covenant
Zmluva
And he said unto Abram, Know of a surety that thy seed shall be a stranger in a land that is not theirs, and shall serve them; and they shall afflict them four hundred years. Genesis 15:13.
A povedal Abramovi: Vedz iste, že tvoje potomstvo bude cudzím v krajine, ktorá nebude ich, a budú im slúžiť; a budú ich utláčať štyristo rokov. Genesis 15:13.
The Lord entered into covenant with Abraham in a three-step process, and the first of those three steps included the prophecy that Abraham’s descendents would be captives in Egypt for four hundred years. The second step Abraham was given the rite of circumcision, and the third step was the sacrifice of Isaac on Mount Moriah. Four hundred years was identified in the alpha of three steps the Lord took in raising up and entering into covenant with a chosen people. That chosen covenant people were divorced from God at the stoning of Stephen in the year 34, and thereafter Paul, the chosen apostle to the Gentiles identified that four hundred years as—four hundred and thirty years.
Pán vstúpil do zmluvy s Abrahámom v trojstupňovom procese a prvý z týchto troch krokov zahŕňal proroctvo, že Abrahámovi potomkovia budú v Egypte zajatcami štyristo rokov. V druhom kroku dostal Abrahám obrad obriezky a tretím krokom bolo obetovanie Izáka na vrchu Mória. Štyristo rokov bolo určených v alfe troch krokov, ktoré Pán podnikol pri vzbudení a uvedení vyvoleného ľudu do zmluvy. Tento vyvolený zmluvný ľud bol rozvedený s Bohom pri ukameňovaní Štefana v roku 34 a potom Pavol, vyvolený apoštol pohanov, označil tých štyristo rokov ako — štyristo tridsať rokov.
And this I say, that the covenant, that was confirmed before of God in Christ, the law, which was four hundred and thirty years after, cannot disannul, that it should make the promise of none effect. Genesis 3:17.
A toto hovorím: zmluvu, ktorú Boh predtým potvrdil v Kristovi, nemôže zákon, ktorý prišiel po štyristo tridsiatich rokoch, zrušiť tak, aby zasľúbenie zbavil účinnosti. Genesis 3:17.
The number that represents the covenant is four hundred and thirty, but the two witnesses of Abram and Saul, who both had their names changed to Abraham and Paul respectively, identify two distinct periods that make up the whole number of four hundred and thirty. When God changes a soul’s name, it is a symbol of a covenant relationship between that soul and God. The four hundred and thirty years is therefore a sum that is produced by the addition of two distinct numbers, as with Abraham’s four hundred and Paul’s addition of thirty. Ezekiel laid upon his left side for three hundred and ninety days, and then on his right side for forty days; identifying two numbers whose sum total is four hundred and thirty.
Číslo, ktoré predstavuje zmluvu, je štyristo tridsať, avšak dvaja svedkovia, Abram a Saul, ktorých mená boli zmenené na Abrahám a Pavol, označujú dve odlišné obdobia, ktoré spolu tvoria celé číslo štyristo tridsať. Keď Boh zmení meno nejakej duše, je to symbol zmluvného vzťahu medzi touto dušou a Bohom. Štyristo tridsať rokov je teda súčtom, ktorý vzniká sčítaním dvoch odlišných čísel, ako je to pri Abrahámových štyristo a pri Pavlovom pridaní tridsiatich. Ezechiel ležal na ľavom boku tristo deväťdesiat dní a potom na pravom boku štyridsať dní; tým označil dve čísla, ktorých celkový súčet je štyristo tridsať.
In Genesis chapter eleven the covenant of death that was brought about immediately after the flood through the rebellion of Nimrod identifies the distinction between two covenants. The elements of the tower of Babel testify to a satanic save yourself covenant people who were to be judged and scattered. In the same chapter, the genealogy of the Hebrews is introduced by the birth of Eber, marking the beginning of a chosen people to represent the covenant of life, in contrast with Nimrod’s covenant of death.
V jedenástej kapitole knihy Genezis zmluva smrti, ktorá vznikla bezprostredne po potope prostredníctvom Nimrodovej vzbury, poukazuje na rozdiel medzi dvoma zmluvami. Prvky babylonskej veže svedčia o satanskej zmluve „zachráň sa sám“, o ľude, ktorý mal byť súdený a rozptýlený. V tej istej kapitole sa narodením Ebera uvádza rodokmeň Hebrejov, čím sa označuje začiatok vyvoleného ľudu, ktorý má predstavovať zmluvu života, na rozdiel od Nimrodovej zmluvy smrti.
And Eber lived four and thirty years, and begat Peleg: And Eber lived after he begat Peleg four hundred and thirty years, and begat sons and daughters. And Peleg lived thirty years, and begat Reu. Genesis 11:16–18.
A Héber žil tridsaťštyri rokov a splodil Pelega. A Héber žil po splodení Pelega štyristo tridsať rokov a splodil synov a dcéry. A Peleg žil tridsať rokov a splodil Reua. Genezis 11:16–18.
In chapter ten of Genesis Eber and Peleg are first mentioned.
V desiatej kapitole knihy Genezis sa po prvý raz spomínajú Eber a Peleg.
And unto Eber were born two sons: the name of one was Peleg; for in his days was the earth divided; and his brother’s name was Joktan. Genesis 10:25.
Éberovi sa narodili dvaja synovia: meno jedného bolo Peleg, lebo za jeho dní bola zem rozdelená; a meno jeho brata bolo Joktán. Genezis 10,25.
Peleg means division or splitting, and in the days of Peleg the division of two classes of covenant people is marked by the history of the tower of Babel and Nimrod’s rebellion. Eber lived to be four hundred and sixty-four years, but after Peleg (division) was born he lived four hundred and thirty years. Every fact has its bearing, and four hundred and thirty is the number Paul assigns to the covenant prophecy of Abraham. Although the number four hundred and thirty is identified with Eber’s life after the birth of Peleg, the first thirty-four years of his life is expressed as “four and thirty years,” which is of course thirty-four years, but at the simple expression of those thirty-four years it reads “four” and “thirty” (430). Then came four hundred and thirty, then the first expression of Peleg’s life is “thirty.”
Péleg znamená rozdelenie alebo rozštiepenie a v dňoch Pélega je rozdelenie dvoch tried zmluvného ľudu vyznačené dejinami babylonskej veže a Nimrodovej vzbury. Éber sa dožil štyristo šesťdesiatštyri rokov, ale po narodení Pélega (rozdelenie) žil štyristo tridsať rokov. Každá skutočnosť má svoj význam a štyristo tridsať je číslo, ktoré Pavol pripisuje zmluvnému proroctvu danému Abrahámovi. Hoci číslo štyristo tridsať je spojené s Éberovým životom po narodení Pélega, prvých tridsaťštyri rokov jeho života je vyjadrených ako „štyri a tridsať rokov“, čo je, pravdaže, tridsaťštyri rokov, avšak pri samotnom vyjadrení týchto tridsiatich štyroch rokov sa číta „štyri“ a „tridsať“ (430). Potom nasleduje štyristo tridsať, a potom prvé vyjadrenie Pélegovho života je „tridsať“.
Eber is the root of the name Hebrew and it is the first mention of the Hebrews, who were to be the chosen people of the covenant. Eber means to cross over, thus typifying the covenant people who cross over from the earth to the new earth as Abraham’s children did when they crossed over the Red Sea to the Promised land. The forty-year wilderness wandering impeded that crossing over, but at the end of the forty years they crossed over the Jordan to the Promised Land, thus typifying the final crossing over of God’s people. Peleg represents the history when the division of mankind into two covenant people first occurred at Nimrod’s tower. The symbol of Nimrod’s covenant of death is confusion, and the symbol of the Hebrew covenant of life is the four hundred and thirty years of Eber’s life before the division represented by Peleg. The name Peleg also marks a symbolic numerical truth, for the four hundred and thirty years of Eber is divided into two numbers, and Peleg represents a distinction of the four hundred with the number thirty.
Éber je koreňom mena Hebrej a je to prvá zmienka o Hebrejoch, ktorí sa mali stať vyvoleným ľudom zmluvy. Éber znamená prejsť na druhú stranu, a tak predobrazuje ľud zmluvy, ktorý prechádza zo zeme na novú zem, tak ako Abrahámove deti, keď prešli cez Červené more do zasľúbenej krajiny. Štyridsaťročné putovanie po púšti tomuto prechodu bránilo, ale na konci štyridsiatich rokov prešli cez Jordán do zasľúbenej krajiny, čím predobrazili konečný prechod Božieho ľudu. Péleg predstavuje dejiny, keď pri Nimrodovej veži po prvý raz došlo k rozdeleniu ľudstva na dva zmluvné ľudy. Symbolom Nimrodovej zmluvy smrti je zmätok a symbolom hebrejskej zmluvy života je štyristo tridsať rokov Éberovho života pred rozdelením, ktoré predstavuje Péleg. Meno Péleg zároveň označuje symbolickú číselnú pravdu, lebo štyristo tridsať rokov Ébera sa rozdeľuje na dve čísla a Péleg predstavuje odlíšenie štyristo od čísla tridsať.
Four hundred and thirty possesses two parts. The four hundred years of Abraham’s covenant along with the additional thirty years marked by Paul. The increase of knowledge that produces the final revival of God’s people is represented in Daniel chapter twelve, where the two-part symbol of the everlasting covenant is specifically identified, and it is set forth in verses 9/11.
Štyristo tridsať sa skladá z dvoch častí. Štyristo rokov Abrahámovej zmluvy spolu s dodatočnými tridsiatimi rokmi, ktoré vyznačil Pavol. Nárast poznania, ktorý prináša záverečné oživenie Božieho ľudu, je znázornený v dvanástej kapitole Daniela, kde je dvojdielny symbol večnej zmluvy osobitne označený a je predložený vo veršoch 9/11.
And he said, Go thy way, Daniel: for the words are closed up and sealed till the time of the end. Many shall be purified, and made white, and tried; but the wicked shall do wickedly: and none of the wicked shall understand; but the wise shall understand. And from the time that the daily sacrifice shall be taken away, and the abomination that maketh desolate set up, there shall be a thousand two hundred and ninety days. Daniel 12:9–11.
A povedal: Choď svojou cestou, Daniel, lebo slová sú uzavreté a zapečatené až do času konca. Mnohí budú očistení, vybielení a skúšaní; ale bezbožní budú konať bezbožne; a nikto z bezbožných neporozumie; múdri však porozumejú. A od času, keď bude odňatá ustavičná obeť a postavená ohavnosť spustošenia, bude tisíc dvesto deväťdesiat dní. Daniel 12:9–11.
The final unsealing that produces a three-step testing process as represented in verse ten as “purified, and made white, and tried,” is associated with the twelve hundred and ninety years. The pioneer understanding of the verse is that the removal of the resistance of paganism in 508, began a thirty-year process that led to the setting up of the papacy as the fifth kingdom of Bible prophecy in 538, who then reigned as the fifth kingdom of Bible prophecy until the twelve hundred and sixty years concluded in 1798. The thirty years from 508 until 538 is also represented by Paul as a “falling away first,” in 2 Thessalonians.
Posledné odpečatenie, ktoré vytvára trojstupňový proces skúšky, znázornený v desiatom verši slovami „očistení a zbelení a preskúšaní“, je spojené s tisícdvestodeväťdesiatimi rokmi. Priekopnícke chápanie tohto verša je také, že odstránenie odporu pohanstva v roku 508 začalo tridsaťročný proces, ktorý viedol k ustanoveniu pápežstva v roku 538 ako piateho kráľovstva biblického proroctva, ktoré potom vládlo ako piate kráľovstvo biblického proroctva až do skončenia tisícdvestošesťdesiatich rokov v roku 1798. Tridsať rokov od roku 508 do roku 538 Pavel v 2. Tesaloničanom takisto označuje ako „najprv odpadnutie“.
In 2 Thessalonians the subject is the relationship between pagan Rome and papal Rome, the fourth and fifth kingdoms of prophecy respectively. It is in this chapter of Thessalonians that William Miller discovered that the “daily” in the book of Daniel represented pagan Rome, and Miller further discovered that the “daily” in Daniel was always presented in connection with the abomination or the transgression of desolation. The abomination and transgression of desolation in the book of Daniel represent what John identifies in the book of Revelation as the image of the beast and the mark of the beast, respectively.
V 2. liste Tesaloničanom je predmetom vzťah medzi pohanským Rímom a pápežským Rímom, teda medzi štvrtým a piatym kráľovstvom proroctva. Práve v tejto kapitole Tesaloničanom William Miller objavil, že „každodenná obeť“ v knihe Daniel predstavovala pohanský Rím, a Miller ďalej zistil, že „každodenná obeť“ v Danielovi bola vždy predkladaná v spojení s ohavnosťou alebo priestupkom spustošenia. Ohavnosť a priestupok spustošenia v knihe Daniel predstavujú to, čo Ján v knihe Zjavenie označuje ako obraz šelmy a znamenie šelmy.
William Miller based most, if not all, of his prophetic applications upon his identification of two desolating powers, represented as the “daily” (pagan Rome), and the second desolating power, which is expressed two ways, as the transgression of desolation (the combination of church and state), in the Revelation—as the image of beast (the papal prophetic structure), and the abomination of desolation (the worship of the sun) in Revelation—as the mark of the beast. The understanding derived by Miller from Paul’s presentation in 2 Thessalonians was a primary foundational understanding of Miller, who is the symbol of the foundations of Adventism. Paul claims that those who do not love the truth represented in chapter two of 2 Thessalonians are those who receive strong delusion.
William Miller založil väčšinu, ak nie všetky, svojich prorockých výkladov na svojej identifikácii dvoch pustošiacich mocností, predstavených ako „každodenná“ (pohanský Rím), a druhej pustošiacej mocnosti, ktorá je vyjadrená dvoma spôsobmi: ako priestupok spustošenia (spojenie cirkvi a štátu), v Zjavení — ako obraz šelmy (pápežská prorocká štruktúra), a ohavnosť spustošenia (uctievanie slnka), v Zjavení — ako znamenie šelmy. Porozumenie, ktoré Miller odvodil z Pavlovho podania v 2. Tesaloničanom, bolo prvotným základným porozumením Millera, ktorý je symbolom základov adventizmu. Pavol tvrdí, že tí, ktorí nemilujú pravdu predstavenú v druhej kapitole 2. Tesaloničanom, sú tými, ktorí prijímajú mocné blúdenie.
In Daniel’s three verses (Daniel 12:9–11) the symbolic understanding in the latter days cannot include the application of time, for as of October 22, 1844; the application of prophetic time is no longer valid. The 9/11 verses represent two distinct periods of thirty years and twelve hundred and sixty years. The numbers forty and the number twelve hundred and sixty are both symbols of a prophetic wilderness, and are prophetically interchangeable. Therefore, twelve hundred and sixty can be understood as forty, and forty is the tithe of four hundred. The 9/11 verses symbolize the number of the everlasting covenant, as represented by four hundred (Abraham) in connection with thirty (Paul). The ‘wilderness’ represented by ‘twelve hundred and sixty’ aligns with a ‘wilderness of ‘forty’, and four, is a tithe of four hundred. Thirty is thirty. Four hundred and thirty is produced by the number four hundred added to the number thirty, which in Ezekiel chapter four is represented as three hundred and ninety added to the number forty.
V troch Danielových veršoch (Daniel 12,9–11) symbolické porozumenie v posledných dňoch nemôže zahŕňať uplatnenie času, lebo od 22. októbra 1844 už uplatnenie prorockého času nie je platné. Verše 9/11 predstavujú dve odlišné obdobia: tridsať rokov a tisícdvestošesťdesiat rokov. Číslo štyridsať i číslo tisícdvestošesťdesiat sú obe symbolmi prorockej púšte a v prorockom zmysle sú zameniteľné. Preto tisícdvestošesťdesiat možno chápať ako štyridsať a štyridsať je desiatkom zo štyristo. Verše 9/11 symbolizujú číslo večnej zmluvy, ako ho predstavuje štyristo (Abrahám) v spojení s tridsať (Pavol). „Púšť“ predstavovaná „tisícdvestošesťdesiatimi“ sa zhoduje s „púšťou“ „štyridsiatich“ a štyri sú desiatkom zo štyristo. Tridsať je tridsať. Štyristo tridsať vzniká tak, že sa k číslu štyristo pripočíta číslo tridsať, čo je v štvrtej kapitole Ezechiela predstavené ako tristo deväťdesiat pripočítané k číslu štyridsať.
The 9/11 verses in chapter twelve represent the middle of three prophetic periods in the chapter, and they are a symbol of the everlasting covenant that is unsealed in the latter days. The unsealing of the meaning of four hundred and thirty in the latter days is brought about in chapter four of Ezekiel.
Verše 9–11 v dvanástej kapitole predstavujú stred troch prorockých období v tejto kapitole a sú symbolom večnej zmluvy, ktorá je v posledných dňoch odpečatená. Odpečatenie významu čísla štyristo tridsať v posledných dňoch sa uskutočňuje vo štvrtej kapitole Ezechiela.
The Lion of the tribe of Judah is now unsealing the final warning message to those who have by faith entered into the Most Holy Place with Ezekiel, John, Daniel and Isaiah. That truth is opened up in conjunction with the lifting up of those represented not only as the outcasts of Israel, but as the ensign of the one hundred and forty-four thousand. That truth is set within the context of the covenant represented by Abraham’s four hundred years in conjunction with the covenant represented by Paul’s thirty years. That truth is set forth in Daniel twelve’s 9/11 verses, that represent the middle of three symbolic periods, which were correctly understood by the Millerites. The middle 9/11 truth that is being unsealed in Daniel twelve is represented in Ezekiel’s three hundred and ninety days and forty days. Those days are opened up to Ezekiel in the thirtieth year of the seventeenth Jubilee cycle, and Ezekiel, as a priest represents the priesthood of the one hundred and forty-four thousand who are in the middle test, of three tests.
Lev z kmeňa Júdovho teraz odpečaťuje posledné výstražné posolstvo tým, ktorí vierou vstúpili do Najsvätejšieho miesta spolu s Ezechielom, Jánom, Danielom a Izaiášom. Táto pravda sa otvára v súvislosti s vyzdvihnutím tých, ktorí sú predstavení nielen ako vyhnanci Izraela, ale aj ako zástava sto štyridsaťštyritisíc. Táto pravda je zasadená do kontextu zmluvy predstavenej Abrahámovými štyristo rokmi v spojení so zmluvou predstavovanou Pavlovými tridsiatimi rokmi. Táto pravda je predložená v 9/11 veršoch dvanástej kapitoly Daniela, ktoré predstavujú stred troch symbolických období, ktorým milleriti správne porozumeli. Prostredná pravda 9/11, ktorá je v Danielovi dvanásť odpečaťovaná, je predstavená v Ezechielových tristo deväťdesiatich dňoch a štyridsiatich dňoch. Tieto dni sa Ezechielovi otvárajú v tridsiatom roku sedemnásteho jubilejného cyklu a Ezechiel ako kňaz predstavuje kňazstvo sto štyridsaťštyritisíc, ktorí sú v prostrednej skúške z troch skúšok.
Ezekiel, is marked within the temple test on the “fifth day” of the “fourth month,” which in Millerite history marked the very middle (“midway”) of the seventh-months that began at the first disappointment on April 19, 1844, and ended on October 22 of the same year.
Ezechiel je v rámci skúšky chrámu označený na „piaty deň“ „štvrtého mesiaca“, čo v milleritských dejinách označovalo samotný stred („uprostred“) siedmich mesiacov, ktoré sa začali pri prvom sklamaní 19. apríla 1844 a skončili 22. októbra toho istého roku.
“In the summer of 1844, midway between the time when it had been first thought that the 2300 days would end, and the autumn of the same year, to which it was afterward found that they extended, the message was proclaimed in the very words of Scripture: ‘Behold, the Bridegroom cometh!’” The Great Controversy, 398.
„V lete roku 1844, uprostred obdobia medzi časom, keď sa najprv predpokladalo, že sa 2300 dní skončí, a jeseňou toho istého roku, ku ktorej sa neskôr zistilo, že siahajú, bolo ohlasované posolstvo priamo slovami Písma: ‚Hľa, Ženích prichádza!‘“ Veľký spor, 398.
July 21, 1844 was midway in the seven sacred months, and on that date Samuel Snow was at the Boston Tabernacle presenting his message of the Midnight Cry. There, for the first time in a public presentation he “proclaimed in the very words of Scripture: ‘Behold, the Bridegroom cometh!’” We are now symbolically standing with Ezekiel in the Boston Tabernacle, shortly before the lifting up of the messengers of the midnight cry go forth like a tidal wave. The prophetic process of lifting up the ensign is represented in the prophetic line of Islam in Revelation chapter nine. Ezekiel chapter four provides the second witness and the conclusion of that prophecy of three hundred and ninety-one years and fifteen days, and he does so in chapter four.
Dvadsiaty prvý júl 1844 pripadol na polovicu siedmich posvätných mesiacov a v ten deň sa Samuel Snow nachádzal v Bostonskom tabernákule, kde predkladal svoje posolstvo Polnočného volania. Tam po prvý raz na verejnom zhromaždení „zvestoval priamo slovami Písma: ‚Hľa, Ženích prichádza!‘“ Teraz symbolicky stojíme s Ezechielom v Bostonskom tabernákule, krátko predtým, ako pozdvihnutie poslov polnočného volania vyjde ako prívalová vlna. Prorocký proces pozdvihnutia zástavy je znázornený v prorockej línii islamu v deviatej kapitole Zjavenia. Štvrtá kapitola Ezechiela poskytuje druhého svedka i záver onoho proroctva o tristodeväťdesiatich jednom roku a pätnástich dňoch a činí tak vo štvrtej kapitole.
We will continue these things in the next article.
V ďalšom článku budeme pokračovať v týchto veciach.