Skrytá história štyridsiateho verša – číslo tridsaťjeden

„Tento kompromis medzi pohanstvom a kresťanstvom vyústil do vzniku ‚človeka hriechu‘, predpovedaného v proroctve ako toho, ktorý sa protiví Bohu a povyšuje sa nad Neho. Tento obrovský systém falošného náboženstva je majstrovským dielom satanovej moci — pamätníkom jeho úsilia posadiť sa na trón a vládnuť zemi podľa svojej vôle.“ Veľký spor, 50.

„Tí, ktorí sa vo svojom chápaní slova dostanú do zmätku a nedokážu rozpoznať význam antikrista, sa určite postavia na stranu antikrista. Teraz niet času, aby sme sa prispôsobovali svetu.“ Kress Collection, 105.

Či pôjdu dvaja spolu, ak sa nedohodli? Ámos 3,3.

„V hnutiach, ktoré teraz prebiehajú v Spojených štátoch s cieľom zabezpečiť cirkevným ustanovizniam a zvyklostiam podporu štátu, protestanti kráčajú v šľapajach pápežencov. Ba čo viac, otvárajú dvere pápežstvu, aby znovu nadobudlo v protestantskej Amerike nadvládu, ktorú stratilo v Starom svete.“ The Great Controversy, 573.

A ty, Ezdráš, podľa múdrosti svojho Boha, ktorá je v tvojej ruke, ustanov miestodržiteľov a sudcov, ktorí by súdili všetok ľud, ktorý je za riekou, všetkých takých, ktorí znajú zákony tvojho Boha; a tých, ktorí ich neznajú, vyučujte. A ktokoľvek by nekonal podľa zákona tvojho Boha a podľa zákona kráľa, nech sa nad ním bezodkladne vykoná súd, či už na smrť, alebo na vyhnanstvo, alebo na zhabanie majetku, alebo na väzenie. Ezdráš 7:25, 26.

I riekol Abramovi: Vedz s istotou, že tvoje potomstvo bude pohostínom v krajine, ktorá nebude ich, a budú im slúžiť; a budú ich sužovať štyristo rokov. Ale aj ten národ, ktorému budú slúžiť, budem súdiť; a potom vyjdú s veľkým majetkom. 1. Mojžišova 15,13.14.

A ak nebude vykúpený v týchto rokoch, vyjde v roku jubilejnom, on i jeho deti s ním. Lebo mne sú synovia Izraela sluhami; sú mojimi sluhami, ktorých som vyviedol z egyptskej krajiny: Ja som Hospodin, váš Boh. Levitikus 25:54, 55.

„Výchova mladého egyptského kráľa bola zverená rímskym senátom M. Emiliovi Lepidovi, ktorý ustanovil Aristomena, starého a skúseného ministra tohto dvora, za jeho poručníka. Jeho prvým činom bolo prijať opatrenia proti hroziacej invázii dvoch sprisahaných kráľov, Filipa a Antiocha.“

„Na tento cieľ vyslal Skopasa, slávneho aetólskeho vojvodcu, ktorý bol v tom čase v službách Egypťanov, do jeho rodnej krajiny, aby zhromaždil posily pre vojsko. Keď zostavil vojsko, vytiahol do Palestíny a Koilé-Sýrie (keďže Antiochos bol zamestnaný vojnou s Attalom v Malej Ázii) a podrobil celú Judeu pod autoritu Egypta.

„Tak boli udalosti uvedené do takého postavenia, aby sa naplnil verš, ktorý máme pred sebou. Lebo Antiochos, ktorý na príkaz Rimanov upustil od svojej vojny s Attalom, podnikol rýchle kroky, aby vyrval Palestínu a Koilé-Sýriu z rúk Egypťanov. Proti nemu bol vyslaný Skopas. Pri prameňoch Jordánu sa obe vojská stretli. [Panium] Skopas bol porazený, prenasledovaný až do Sidonu a tam tesne obliehaný. Traja z najschopnejších egyptských generálov boli so svojimi najlepšími vojskami vyslaní, aby obliehanie zrušili, ale bez úspechu. Napokon Skopas, ktorý sa v chudom a neuchopiteľnom prízraku hladu stretol s nepriateľom, s ktorým sa nedokázal vyrovnať, bol donútený vzdať sa za potupných podmienok, že mu bude ponechaný iba život; nato bolo jemu i jeho desiatim tisícom mužov dovolené odísť, obnaženým a nahým. Tu došlo k dobytiu najopevnenejších miest kráľom severu; lebo Sidon bol tak svojou polohou, ako aj svojimi opevneniami jedným z najsilnejších miest tých čias. Tu sa ukázalo, že zbrane juhu neobstoja, a takisto zlyhal aj ľud, ktorého si kráľ juhu vyvolil; totiž Skopas a jeho aitólske vojská.“ Daniel and the Revelation, 257, 258.

„‚Hovorenie‘ národa je činnosťou jeho zákonodarnej a súdnej moci.“ The Great Controversy, 442.

„Mnohí, a to aj spomedzi tých, ktorí sa angažujú v tomto hnutí za vynucovanie zachovávania nedele, sú zaslepení voči následkom, ktoré budú nasledovať po tomto kroku. Nevidia, že tým útočia priamo proti náboženskej slobode. Mnohí nikdy nepochopili nároky biblického sobotného dňa ani falošný základ, na ktorom spočíva ustanovizeň nedele. Každé hnutie v prospech náboženského zákonodarstva je v skutočnosti ústupkom pápežstvu, ktoré po toľké veky vytrvalo bojovalo proti slobode svedomia. Zachovávanie nedele vďačí za svoju existenciu ako takzvaná kresťanská ustanovizeň ‚tajomstvu neprávosti‘; a jej vynucovanie bude faktickým uznaním zásad, ktoré sú samotným základným kameňom rímskeho katolicizmu. Keď sa náš národ takto zriekne zásad svojej vlády, že prijme nedeľný zákon, protestantizmus si týmto činom podá ruku s pápežstvom; nebude to nič iné ako vdýchnutie života tyranii, ktorá už dlho dychtivo striehne na svoju príležitosť, aby znovu povstala k činnému despotizmu.“ Testimonies, zväzok 5, 711.

„Nariadenie vynucujúce uctievanie tohto dňa má vyjsť do celého sveta. V obmedzenej miere už vyšlo. Na viacerých miestach občianska moc hovorí hlasom draka, tak ako pohanský kráľ hovoril k hebrejským zajatcom.“ Signs of the Times, 6. mája 1897.