The latter rain message is a warning of the approaching close of probation in conjunction with a call for personal preparation. Those two concepts are represented in chapters ten and eleven of Isaiah’s vision, and they are done so in the context of the message of Daniel eleven which was unsealed in 1989, and whose hidden history is unsealed during the sealing time of the one hundred and forty-four thousand, who are represented in the vision by Isaiah and his sons. The two lines together represent a warning for Ahaz, representing Laodiceans who have no “understanding” of these two internal and external lines that pervade biblical prophecy.
Posolstvo neskorého dažďa je varovaním pred blížiacim sa ukončením času milosti spojeným s výzvou na osobnú prípravu. Tieto dva pojmy sú predstavené v desiatej a jedenástej kapitole Izaiášovho videnia a sú podané v kontexte posolstva Daniela 11, ktoré bolo odpečatené v roku 1989 a ktorého skryté dejiny sú odpečaťované počas času pečatenia sto štyridsaťštyritisíc, ktorí sú vo videní predstavení Izaiášom a jeho synmi. Obe tieto línie spolu predstavujú varovanie pre Achaza, ktorý predstavuje laodicejských, nemajúcich „porozumenie“ týmto dvom vnútorným a vonkajším líniám, ktoré prenikajú biblickým proroctvom.
Daniel 11:11 and Revelation 11:11 present the same internal and external representation with Daniel representing the external and Revelation the internal. These two internal and external “chapter and verses” directly connect with the external and internal messages of chapters ten and eleven, and they do so in Isaiah 11:11.
Daniel 11:11 a Zjavenie 11:11 predstavujú to isté vnútorné a vonkajšie zobrazenie, pričom Daniel predstavuje vonkajšie a Zjavenie vnútorné. Tieto dve vnútorné a vonkajšie „kapitoly a verše“ sa priamo spájajú s vonkajšími a vnútornými posolstvami desiatej a jedenástej kapitoly a dejú tak v Izaiášovi 11:11.
Isaiah six is 9/11 and identifies the purification and anointing of Isaiah as a messenger at 9/11. Chapter seven onward is an outline of the message which arrived at 9/11. Chapter ten is identifying the role of the last six verses of Daniel eleven, for it was the message unsealed at the time of the end in 1989.
Izaiáš šesť je 9/11 a označuje očistenie a pomazanie Izaiáša ako posla pri 9/11. Od siedmej kapitoly ďalej nasleduje osnovný prehľad posolstva, ktoré prišlo pri 9/11. Desiata kapitola určuje úlohu posledných šiestich veršov Daniela jedenásť, lebo to bolo posolstvo odpečatené v čase konca v roku 1989.
Chapter eleven of Isaiah represents 9/11 and the anointing of Isaiah and his message. Verse one is tied together with verse ten by “Jessie” and verse ten says, “And in that day” and verse eleven continues by saying, “And it shall come to pass in that day that the Lord shall set his hand again the second time to recover the remnant of his people.”
Jedenásta kapitola Izaiáša predstavuje 11. september a pomazanie Izaiáša i jeho posolstva. Prvý verš je spojený s desiatym veršom prostredníctvom „Jesseho“ a desiaty verš hovorí: „A v ten deň“, a jedenásty verš pokračuje slovami: „A stane sa v ten deň, že Pán opäť po druhý raz vztiahne svoju ruku, aby získal späť ostatok svojho ľudu.“
That day was 1850.
Tým dňom bol rok 1850.
And there shall come forth a rod out of the stem of Jesse, and a Branch shall grow out of his roots: And the spirit of the Lord shall rest upon him, the spirit of wisdom and understanding, the spirit of counsel and might, the spirit of knowledge and of the fear of the Lord; And shall make him of quick understanding in the fear of the Lord: and he shall not judge after the sight of his eyes, neither reprove after the hearing of his ears: But with righteousness shall he judge the poor, and reprove with equity for the meek of the earth: and he shall smite the earth with the rod of his mouth, and with the breath of his lips shall he slay the wicked. And righteousness shall be the girdle of his loins, and faithfulness the girdle of his reins. The wolf also shall dwell with the lamb, and the leopard shall lie down with the kid; and the calf and the young lion and the fatling together; and a little child shall lead them. And the cow and the bear shall feed; their young ones shall lie down together: and the lion shall eat straw like the ox. And the sucking child shall play on the hole of the asp, and the weaned child shall put his hand on the cockatrice’ den. They shall not hurt nor destroy in all my holy mountain: for the earth shall be full of the knowledge of the Lord, as the waters cover the sea.
I vyjde prútok z pňa Izajovho a výhonok vyrastie z jeho koreňov. A spočinie na ňom Duch Hospodinov, duch múdrosti a rozumnosti, duch rady a sily, duch známosti a bázne pred Hospodinom. A jeho záľuba bude v bázni pred Hospodinom; nebude súdiť podľa toho, čo vidia jeho oči, ani karhať podľa toho, čo počujú jeho uši. Ale bude súdiť biednych v spravodlivosti a krotkých zeme karhať v priamosti; a zem bude biť prútom svojich úst a dychom svojich perí usmrtí bezbožného. A spravodlivosť bude pásom jeho bedier a vernosť pásom jeho drieku. Vlk bude bývať s baránkom a leopard bude ležať s kozľaťom; teľa a levíča i vykŕmené dobytča budú spolu a malé dieťa ich povedie. Krava i medveď sa budú pásť, ich mláďatá budú ležať spolu; a lev bude žrať slamu ako vôl. Dojča sa bude hrať nad dierou kobry a odstavené dieťa vloží svoju ruku na brloh zmije. Nebudú škodiť ani hubiť na celom mojom svätom vrchu, lebo zem bude plná známosti Hospodina, ako vody pokrývajú more.
11:10 And in that day there shall be a root of Jesse, which shall stand for an ensign of the people; to it shall the Gentiles seek: and his rest shall be glorious.
11:10 A v ten deň bude koreň Izaiho, ktorý bude stáť ako zástava národov; k nemu sa budú obracať pohania, a jeho odpočinok bude slávny.
11:11 And it shall come to pass in that day, that the Lord shall set his hand again the second time to recover the remnant of his people, which shall be left, from Assyria, and from Egypt, and from Pathros, and from Cush, and from Elam, and from Shinar, and from Hamath, and from the islands of the sea.
11:11 A stane sa v ten deň, že Pán po druhý raz vztiahne svoju ruku, aby získal späť ostatok svojho ľudu, ktorý zostane, z Asýrie, z Egypta, z Patrosu, z Kúša, z Élamu, zo Šineáru, z Chamátu a z ostrovov mora.
11:12 And he shall set up an ensign for the nations, and shall assemble the outcasts of Israel, and gather together the dispersed of Judah from the four corners of the earth.
11:12 A vztýči zástavu národom a zhromaždí vyhnancov Izraela a rozptýlených Júdovcov zozbiera zo štyroch končín zeme.
The envy also of Ephraim shall depart, and the adversaries of Judah shall be cut off: Ephraim shall not envy Judah, and Judah shall not vex Ephraim. But they shall fly upon the shoulders of the Philistines toward the west; they shall spoil them of the east together: they shall lay their hand upon Edom and Moab; and the children of Ammon shall obey them.
Aj závisť Efrajima sa pominie a protivníci Júdu budú vyhladení; Efrajim nebude závidieť Júdovi a Júda nebude sužovať Efrajima. Ale vrhnú sa na plecia Filištíncov na západe; spoločne olúpia synov východu; vložia svoju ruku na Edóm a Moáb a synovia Ammónovi ich poslúchnu.
And the Lord shall utterly destroy the tongue of the Egyptian sea; and with his mighty wind shall he shake his hand over the river, and shall smite it in the seven streams, and make men go over dryshod. And there shall be an highway for the remnant of his people, which shall be left, from Assyria; like as it was to Israel in the day that he came up out of the land of Egypt. Isaiah 11:1–16.
A Hospodin celkom zničí záliv Egyptského mora; a svojím mocným vetrom zamáva rukou nad riekou a udrie ju na sedem ramien a spôsobí, že ju ľudia prejdú suchou nohou. A bude tam cesta pre ostatok jeho ľudu, ktorý zostane, z Asýrie; tak, ako to bolo Izraelovi v deň, keď vyšiel z egyptskej krajiny. Izaiáš 11:1–16.
Verse one states, “And there shall come forth a rod out of the stem of Jesse, and a Branch shall grow out of his roots: And the spirit of the Lord shall rest upon him.” The powerful description of Christ continues on, BUT the description applies more to the last days, than the days of Isaiah or even the days when Christ walked among men.
Prvý verš uvádza: „A vyjde prútok z pňa Izaiho a ratolesť vyrastie z jeho koreňov; a spočinie na ňom duch Hospodinov.“ Mocný opis Krista pokračuje ďalej, ALE tento opis sa vzťahuje viac na posledné dni než na dni Izaiáša alebo dokonca na dni, keď Kristus kráčal medzi ľuďmi.
A careful reading identifies that verses one through nine are all identifying characteristics of Christ and in verse ten it states, “And there shall come forth a rod.” There is no break in the flow of thought from verse one on through verse ten. Verse ten says, “and in that day” which must happen in the same day as verse one. Both verse ten and one identify the “root,” and in so doing tie the two verses together line upon line.
Pozorné čítanie ukazuje, že verše jeden až deväť sú všetky identifikačnými znakmi Krista, a vo verši desať sa uvádza: „A vyjde prútok.“ V plynutí myšlienky od verša jeden až po verš desať niet nijakého prerušenia. Verš desať hovorí: „a v ten deň“, čo sa musí udiať v ten istý deň ako vo verši jeden. Verš desať i verš jeden označujú „koreň“, a tým spájajú oba verše riadok na riadok.
Together verse one and ten state, “And there shall come forth a rod out of the stem of Jesse, and a Branch shall grow out of his roots: And in that day there shall be a root of Jesse, which shall stand for an ensign of the people; to it shall the Gentiles seek: and his rest shall be glorious.
Prvý a desiaty verš spolu hovoria: „A vyjde prútik z pňa Izaiho a výhonok vyrastie z jeho koreňov: A v ten deň bude koreň Izaiho, ktorý bude stáť ako zástava národom; k nemu sa budú utiekať pohania a jeho odpočinok bude slávny.“
A “rod” is a symbol of authority.
„Prút“ je symbolom autority.
And she brought forth a man child, who was to rule all nations with a rod of iron: and her child was caught up unto God, and to his throne. Revelation 12:5.
A porodila mužského syna, ktorý má spravovať všetky národy železným prútom; a jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu. Zjavenie 12,5.
A “rod” is a symbol of selection, division and separation.
„Prút“ je symbolom vyvolenia, rozdelenia a oddelenia.
And Moses laid up the rods before the Lord in the tabernacle of witness. And it came to pass, that on the morrow Moses went into the tabernacle of witness; and, behold, the rod of Aaron for the house of Levi was budded, and brought forth buds, and bloomed blossoms, and yielded almonds. And Moses brought out all the rods from before the Lord unto all the children of Israel: and they looked, and took every man his rod. And the Lord said unto Moses, Bring Aaron’s rod again before the testimony, to be kept for a token against the rebels; and thou shalt quite take away their murmurings from me, that they die not. And Moses did so: as the Lord commanded him, so did he. Numbers 17:7–11.
A Mojžiš položil palice pred Hospodina v stánku svedectva. A stalo sa na druhý deň, že Mojžiš vošiel do stánku svedectva; a hľa, Áronova palica za dom Léviho vypučala, vydala púčiky, rozkvitla kvetmi a priniesla mandle. Potom Mojžiš vyniesol všetky palice spred Hospodina ku všetkým synom Izraela; a oni sa pozreli a každý si vzal svoju palicu. A Hospodin povedal Mojžišovi: Vráť Áronovu palicu späť pred svedectvo, aby sa zachovala ako znamenie proti buričom; tak odstrániš ich reptanie odo mňa, aby nezomreli. A Mojžiš urobil tak; ako mu prikázal Hospodin, tak učinil. 4. Mojžišova 17:7–11.
Aaron’s rod that budded identifies a “rod” in the latter rain time period, for Aaron’s was the only “rod” that budded out of the thirteen “rods.” The budding out is a symbol of the latter rain time period when God will manifest a distinction between the twelve rebellious “rods” that claim to have the message of the latter rain, and as also illustrated with Elijah’s demonstration by fire marking the distinction between the true and the false. A “rod” is also a symbol of measurement and judgment.
Áronova palica, ktorá vypučala, označuje „palicu“ v časovom období neskorého dažďa, lebo Áronova bola jedinou „palicou“, ktorá vypučala spomedzi trinástich „palíc“. Vypučanie je symbolom časového obdobia neskorého dažďa, keď Boh zjaví rozdiel medzi dvanástimi vzbúrencami „palicami“, ktoré tvrdia, že majú posolstvo neskorého dažďa, ako je to tiež znázornené Eliášovým dôkazom ohňom, ktorý vyznačil rozdiel medzi pravým a falošným. „Palica“ je tiež symbolom merania a súdu.
And there was given me a reed like unto a rod: and the angel stood, saying, Rise, and measure the temple of God, and the altar, and them that worship therein. Revelation 11:1.
A bola mi daná trstina podobná prútu; a anjel stál a hovoril: Vstaň a zmeraj chrám Boží i oltár, aj tých, ktorí sa v ňom klaňajú. Zjavenie 11,1.
The “rod” comes forth out of the stem of Jessie and “Jessie” means ‘to stand out’ as waymarks do in Bible prophecy. Pharez was the actual “root” of Jessie, and Pharez means “a breach, to break out or scatter.” Pharez is the root or beginning of Jessie’s blood line. The “root of Jessie” is therefore a symbol of the alpha Pharez and the omega is Jessie, the beginning and the ending. The root of Jessie begins with a scattering (Pharez) and ends at a waymark of a man standing. Men standing up prophetically marks a kingdom. In the Bible Pharez begins a blood line, with no linkage before his introduction and his name means a break, so the record of his genealogy and his name are identifying Pharez as the beginning, making Jessie the end. Melchizedek is also a biblical figure that is identified as having no prior lineage, as is the case with Pharez. The root of Pharez contains the truth that he represents a priesthood of Melchizedek, of whom Abraham paid tithes.
„Prútok“ vychádza z kmeňa Jesseho a „Jesse“ znamená ‚vyčnievať‘, ako to robia smerovníky v biblickom proroctve. Fáres bol skutočným „koreňom“ Jesseho a Fáres znamená „prielom, preraziť sa von alebo rozptýliť“. Fáres je koreňom či počiatkom Jesseho krvnej línie. „Koreň Jesseho“ je teda symbolom alfy, ktorou je Fáres, a omegou je Jesse, počiatok a koniec. Koreň Jesseho sa začína rozptýlením (Fáres) a končí pri smerovníku muža, ktorý stojí. Muži, ktorí sa prorocky stavajú, označujú kráľovstvo. V Biblii Fáres začína krvnú líniu bez akéhokoľvek prepojenia pred svojím uvedením a jeho meno znamená prielom, takže záznam jeho rodokmeňa i jeho meno označujú Fáresa za počiatok, čím sa Jesse stáva koncom. Melchisedech je takisto biblickou postavou, ktorá je označená ako tá, čo nemá predchádzajúci rodokmeň, ako je to aj v prípade Fáresa. Koreň Fáresa obsahuje pravdu, že predstavuje kňazstvo Melchisedechovo, ktorému Abrahám odvádzal desiatky.
The order of Melchizedek is the priestly order of Christ.
Rad Melchizedechov je kňazský rad Krista.
Whither the forerunner is for us entered, even Jesus, made an high priest for ever after the order of Melchisedec. Hebrews 6:20.
Kam predchodca vošiel za nás, totiž Ježiš, ustanovený naveky za veľkňaza podľa radu Melchisedeka. Hebrejom 6,20.
The root of Jessie was the priesthood of Melchizedek and the beginning must reflect the end. Jessie represents the last group of the priesthood of Melchizedek to stand up, who according to Isaiah are an ensign to the nations.
Koreň Jesseho bol kňazstvo Melchizedekovo a začiatok musí odrážať koniec. Jesse predstavuje poslednú skupinu Melchizedekovho kňazstva, ktorá povstane a ktorá je podľa Izaiáša zástavou pre národy.
The “stem” means ‘to cut down (trees); the trunk or stump of a tree (as felled or as planted),’ and the “stem” grows out of a kingdom that has been passed by as was Nebuchadnezzar in Daniel chapter four. A tree is a kingdom prophetically, and when a kingdom ends that tree has been cut down.
„Kmeň“ znamená „vyťať (stromy); kmeň alebo peň stromu (ako porúbaného alebo zasadeného)“ a „kmeň“ vyrastá z kráľovstva, ktoré bolo pominuté, ako to bolo s Nabuchodonozorom vo štvrtej kapitole knihy Daniel. Strom je v prorockom význame kráľovstvom, a keď sa kráľovstvo skončí, tento strom bol zotatý.
The “stem” in the passage comes out of a stump—not an upper branch. Out of a former kingdom represented by the stump, a “rod” a symbol of authority comes forth, and that authority is based upon whether the “rod” bears the “buds and blossoms” of the latter rain message. That authority is derived from a previous kingdom, that has been cut down.
„Výhonok“ v tomto úryvku vyrastá z pňa — nie z vrchnej vetvy. Z bývalého kráľovstva, ktoré je znázornené pňom, vychádza „prút“, symbol autority, a táto autorita závisí od toho, či „prút“ nesie „puky a kvety“ posolstva neskorého dažďa. Táto autorita je odvodená od predchádzajúceho kráľovstva, ktoré bolo zotaté.
The “root” is the “root of Jessie” and the “stem” that comes from “the stump” is coming from the “stump” whose roots are the root of Jessie. The stem that produces the authority comes from the stump, but the Branch comes from the root—and the root is the ensign. The root is the beginning and the ending is the branch.
„Koreň“ je „koreňom Izaiho“ a „výhonok“, ktorý vychádza „z pňa“, vychádza z „pňa“, ktorého korene sú koreňom Izaiho. Výhonok, ktorý prináša autoritu, vychádza z pňa, ale Ratolesť vychádza z koreňa — a koreň je zástavou. Koreň je počiatok a koniec je Ratolesť.
The word “branch” means watchman or waymark. Isaiah informs us the Branch comes at the Sunday law.
Slovo „výhonok“ znamená strážca alebo ukazovateľ cesty. Izaiáš nás informuje, že Výhonok prichádza v čase nedeľného zákona.
And in that day seven women shall take hold of one man, saying, We will eat our own bread, and wear our own apparel: only let us be called by thy name, to take away our reproach. In that day shall the branch of the Lord be beautiful and glorious, and the fruit of the earth shall be excellent and comely for them that are escaped of Israel. And it shall come to pass, that he that is left in Zion, and he that remaineth in Jerusalem, shall be called holy, even every one that is written among the living in Jerusalem: When the Lord shall have washed away the filth of the daughters of Zion, and shall have purged the blood of Jerusalem from the midst thereof by the spirit of judgment, and by the spirit of burning. Isaiah 4:1–4.
A v ten deň sa chopí sedem žien jedného muža a povedia: Budeme jesť svoj vlastný chlieb a obliekať si svoj vlastný odev; len nech sa voláme tvojím menom, aby bola odňatá naša potupa. V ten deň bude ratolesť Hospodinova krásna a slávna a ovocie zeme bude vznešené a skvostné pre tých, ktorí unikli z Izraela. A stane sa, že ten, kto zostane na Sione, a ten, kto ostane v Jeruzaleme, bude nazvaný svätým, každý, kto je zapísaný medzi živými v Jeruzaleme: Keď Pán zmyje nečistotu dcér Siona a vyčistí krv Jeruzalema z jeho stredu duchom súdu a duchom spaľovania. Izaiáš 4:1–4.
The “one man” that the seven women take hold of is the pope, who becomes the eighth that is of the seven at the Sunday law, counterfeiting the 8 souls upon the ark. At the Sunday law, “in that day” “the branch of the Lord be beautiful and glorious” “when the Lord shall have washed away the filth of the daughters of Zion, and shall have purged the blood of Jerusalem from the midst thereof by the spirit of judgment, and by the spirit of burning.” The purging with the spirit of judgment and burning is accomplished by the Messenger of the Covenant in Malachi three at the Sunday law. The “beautiful branch” is the one hundred and forty-four thousand who come not from the stump, but from the root of Jessie, which is the ensign.
„Jeden muž“, ktorého sa sedem žien chytá, je pápež, ktorý sa pri nedeľnom zákone stáva ôsmym, ktorý je zo siedmich, čím napodobňuje 8 duší na arche. Pri nedeľnom zákone, „v ten deň“, „ratolesť Hospodinova bude krásna a slávna“, „keď Pán zmyje nečistotu dcér Siona a očistí krv Jeruzalema z jeho stredu duchom súdu a duchom spaľovania“. Očisťovanie duchom súdu a spaľovania vykonáva Posol zmluvy v Malachiášovi tri pri nedeľnom zákone. „Krásna ratolesť“ je stoštyridsaťštyritisíc, ktorí nevychádzajú z pňa, ale z koreňa Jesseho, ktorý je zástavou.
Their authority is represented by the rod that came from a branch of a fallen kingdom. The kingdom of Philadelphia fell from 1856 unto 1863, and the authority established in that fallen kingdom is re-established at the Sunday law. When the branch that is the ensign is lifted up, the Laodicean movement of the one hundred and forty-four thousand transitions unto the Philadelphian movement of the one hundred and forty-four thousand. It is then that the authority or rod that came from the Millerite or Philadelphian kingdom is represented by a key that is placed upon Eliakim in Isaiah 22:22.
Ich autorita je predstavená žezlom, ktoré vyšlo z ratolesti padlého kráľovstva. Kráľovstvo Filadelfie padlo od roku 1856 až do roku 1863 a autorita ustanovená v tom padlom kráľovstve je znovu ustanovená pri nedeľnom zákone. Keď je ratolesť, ktorá je zástavou, pozdvihnutá, laodicejské hnutie sto štyridsiatich štyroch tisíc prechádza do filadelfského hnutia sto štyridsiatich štyroch tisíc. Vtedy je autorita alebo žezlo, ktoré vyšlo z milleritského alebo filadelfského kráľovstva, predstavené kľúčom, ktorý je položený na Eliakima v Izaiášovi 22,22.
And the key of the house of David will I lay upon his shoulder; so he shall open, and none shall shut; and he shall shut, and none shall open. Isaiah 22:22.
A kľúč domu Dávidovho položím na jeho plece; a keď otvorí, nikto nezavrie, a keď zavrie, nikto neotvorí. Izaiáš 22:22.
The verse marks October 22, 1844 and is identifying Eliakim as receiving a “key.” In the previous two verses the authority of Laodicea is taken from Shebna and given to Eliakim. At the Sunday law the authority once given to the chosen covenant people is taken from the kingdom of Laodicean Seventh-day Adventism and given to the kingdom of the Philadelphian movement of the one hundred and forty-four thousand—which is the kingdom of glory.
Tento verš označuje 22. október 1844 a stotožňuje Eliakima ako toho, ktorý prijíma „kľúč“. V predchádzajúcich dvoch veršoch je autorita Laodicey odňatá Šebnovi a daná Eliakimovi. Pri nedeľnom zákone je autorita, ktorá bola kedysi daná vyvolenému zmluvnému ľudu, odňatá kráľovstvu laodicejského adventizmu siedmeho dňa a daná kráľovstvu filadelfského hnutia sto štyridsaťštyritisíc — ktoré je kráľovstvom slávy.
He saith unto them, But whom say ye that I am? And Simon Peter answered and said, Thou art the Christ, the Son of the living God. And Jesus answered and said unto him, Blessed art thou, Simon Barjona: for flesh and blood hath not revealed it unto thee, but my Father which is in heaven. And I say also unto thee, That thou art Peter, and upon this rock I will build my church; and the gates of hell shall not prevail against it. And I will give unto thee the keys of the kingdom of heaven: and whatsoever thou shalt bind on earth shall be bound in heaven: and whatsoever thou shalt loose on earth shall be loosed in heaven. Matthew 16:16–19.
A riekol im: Ale za koho ma pokladáte vy? A Šimon Peter odpovedal a riekol: Ty si Kristus, Syn živého Boha. A Ježiš mu odpovedal a riekol: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. A ja ti tiež hovorím, že ty si Peter, a na tejto skale vystavím svoju cirkev, a brány pekla ju nepremôžu. A dám ti kľúče nebeského kráľovstva, a čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané v nebesiach; a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebesiach. Matúš 16:16–19.
The rod of authority, represented as a key given to Peter, is placed upon Eliakim’s shoulder in Isaiah 22:22. Peter represents the branch of the one hundred and forty-four thousand who enter into covenant with Christ just before the Sunday law. In the passage Peter is in Caesarea Philippi, which is Panium of verses thirteen to fifteen of Daniel eleven. His name is changed, representing a covenant relationship, and the name Peter when approached with multiplying the numbered positions of each letter, equates to 144,000. The authority, or rod, or key that is placed upon Eliakim when Shebna is cast into a field like a ball, and is the “rod” which comes from the stump of Philadelphian Millerite Adventism that was cut down from 1856 unto 1863.
Prút autority, znázornený ako kľúč daný Petrovi, je položený na plece Eljakíma v Izaiášovi 22,22. Peter predstavuje ratolesť zo sto štyridsaťštyritisíc, ktorí vstupujú do zmluvy s Kristom tesne pred nedeľným zákonom. V danom úseku sa Peter nachádza v Cézarei Filipovej, čo je Panium z veršov trinásť až pätnásť jedenástej kapitoly Daniela. Jeho meno je zmenené, čo predstavuje zmluvný vzťah, a meno Peter, keď sa posudzuje násobením číselných hodnôt poradových pozícií jednotlivých písmen, sa rovná 144 000. Autorita, alebo prút, alebo kľúč, ktorý je položený na Eljakíma, keď je Šebna vyvrhnutý na pole ako lopta, je „prút“, ktorý vychádza z pňa filadelfského milleritného adventizmu, ktorý bol zotatý od roku 1856 až do roku 1863.
Peter is receiving the authority of God’s covenant people at the separation of the wheat and tares, for the wheat is to be lifted up as the wave loaf offering of Pentecost. The tares first are separated, as represented by the leaven in the Pentecostal wave loaves being removed through the baking process. The authority of the rod or key comes from the stump of a fallen kingdom and the branch that is the ensign comes from the root of Jessie and is the root of Jessie, for Jesus illustrates the end of a thing with the beginning of a thing. The root is the beginning and the branch the end. This prophetic application cannot be understood by the quibbling Jews of Christ time or today, for it is the primary principle of the methodology of the latter rain, and it is also represented as the key of the house of David. The key opens the door to the house of David which has been shut. The key opens the door unto the heavenly sanctuary, the house of David. The alpha of October 22, 1844 repeats in the omega of the Sunday law.
Peter prijíma autoritu Božieho zmluvného ľudu pri oddelení pšenice od kúkoľa, lebo pšenica má byť pozdvihnutá ako obeť snopu na mávanie pri Letniciach. Najprv sa oddeľuje kúkoľ, ako to znázorňuje kvas v letničných chleboch na mávanie, ktorý je odstránený prostredníctvom procesu pečenia. Autorita prúta alebo kľúča pochádza z pňa padlého kráľovstva a ratolesť, ktorá je zástavou, pochádza z koreňa Izaiho a je koreňom Izaiho, lebo Ježiš ilustruje koniec veci začiatkom veci. Koreň je začiatok a ratolesť koniec. Toto prorocké uplatnenie nemôžu pochopiť hašteriví Židia z Kristových čias ani dneška, lebo je to základný princíp metodológie neskorého dažďa a je to tiež znázornené ako kľúč domu Dávidovho. Kľúč otvára dvere do domu Dávidovho, ktoré boli zatvorené. Kľúč otvára dvere do nebeskej svätyne, domu Dávidovho. Alfa 22. októbra 1844 sa opakuje v omege nedeľného zákona.
David, the son of Jessie records an enigma that marked the end of any further discussion with the quibbling Jews in the days of Christ, thus marking the end of His testimony to the Jews.
Dávid, syn Izaiho, zaznamenáva záhadný výrok, ktorý v dňoch Krista ukončil akúkoľvek ďalšiu rozpravu s hašterivými Židmi, a tým označil koniec Jeho svedectva Židom.
A Psalm of David. The Lord said unto my Lord, Sit thou at my right hand, until I make thine enemies thy footstool. The Lord shall send the rod of thy strength out of Zion: rule thou in the midst of thine enemies. Thy people shall be willing in the day of thy power, in the beauties of holiness from the womb of the morning: thou hast the dew of thy youth. The Lord hath sworn, and will not repent, Thou art a priest for ever after the order of Melchizedek. Psalms 110:1–4.
Žalm Dávidov. Hospodin riekol môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojim nohám. Hospodin pošle zionu žezlo tvojej sily: panuj uprostred svojich nepriateľov. Tvoj ľud sa dobrovoľne oddá v deň tvojej moci, v okrasách svätosti od lona rannej zore; tebe patrí rosa tvojej mladosti. Hospodin prisahal a nebude ľutovať: Ty si kňaz naveky podľa poriadku Melchisedechovho. Žalmy 110:1–4.
Palmoni determined to place this passage in Psalm 110, which is of course another number in the world of mathematics that is recognized as a special number. Half of “220” and ten times “11” would lead a soul to expect the number “110” holds some significance, and it does—as does the passage itself. It is a song of David, and David is a symbol of the one hundred and forty-four thousand, so it is a verse from the song of the vineyard, which is the song of Moses and the Lamb. It identifies when the former husbandmen of the vineyard are passed by and the vineyard is given to the one hundred and forty-four thousand. When that happens, it is the “day of thy power” aligning with the power of Pentecost at the climax of the Pentecostal season.
Palmoni určil, aby sa táto pasáž nachádzala v Žalme 110, čo je, samozrejme, ďalšie číslo vo svete matematiky, ktoré je uznávané ako osobitné číslo. Polovica z „220“ a desaťnásobok „11“ by viedli dušu k očakávaniu, že číslo „110“ má určitý význam, a aj ho má — tak ako aj samotná táto pasáž. Je to pieseň Dávidova a Dávid je symbolom stoštyridsaťštyritisíc, takže je to verš z piesne o vinici, ktorou je pieseň Mojžiša a Baránka. Označuje čas, keď sú predchádzajúci vinohradníci vinice pominutí a vinica je daná stoštyridsaťštyritisíc. Keď sa to stane, je to „deň tvojej moci“, zhodujúci sa s mocou Letníc pri vyvrcholení letničného obdobia.
God’s people will be “willing” in the day they come from “the womb of the morning,” with the “dew of thy youth.” New birth is an illustration of conversion and life. The one hundred and forty-four thousand were taken from the womb in July of 2023, and they were born with the dew of their youth, for they were born into the message of the Midnight Cry, which also occurred with the Millerites in the beginning, or their “youth.” It is the same dew, for it is a repetition of the alpha history within the history of the omega. In the “day of their” ‘empowerment,’ when Shebna is driven “from” his “station, and from” his “state” and pulled “down” Eliakim, the one hundred and forty-four thousand are made omega priests, for they are made after the order of Melchizedek, for the one hundred and forty-four thousand shall not taste death, or as with Melchizedek they are priests forever.
Boží ľud bude „ochotný“ v deň, keď vyjde „zo života rannej zore“, s „rosou svojej mladosti“. Nové narodenie je znázornením obrátenia a života. Sto štyridsaťštyritisíc bolo vzatých zo života v júli 2023 a narodili sa s rosou svojej mladosti, lebo sa narodili do posolstva Polnočného volania, ktoré sa na začiatku odohralo aj u milleritov, čiže v ich „mladosti“. Je to tá istá rosa, lebo ide o opakovanie dejín alfy v rámci dejín omegy. V „deň ich“ „zmocnenia“, keď je Šebna vyhnaný „zo“ svojho „úradu a zo“ svojho „stavu“ a Eliakim je stiahnutý „dolu“, sto štyridsaťštyritisíc sú ustanovení za kňazov omegy, lebo sú učinení podľa rádu Melchizedekovho; lebo sto štyridsaťštyritisíc neokúsia smrti, alebo ako v prípade Melchizedeka sú kňazmi naveky.
In the “day of his power” the Lord will send the “rod of His strength out of Zion.” The authority of His kingdoms both grace (justification) and glory (sanctification) has been placed upon those who wear His crown of glory, for they represent His kingdom. The are sent out of Zion, for Zion’s meaning represents the ensign of the one hundred and forty-four thousand.
V „deň jeho moci“ Pán vyšle „žezlo svojej sily zo Siona“. Autorita Jeho kráľovstiev, milosti (ospravedlnenia) i slávy (posvätenia), bola vložená na tých, ktorí nesú Jeho korunu slávy, lebo predstavujú Jeho kráľovstvo. Sú vysielaní zo Siona, lebo význam Siona predstavuje zástavu sto štyridsaťštyritisíc.
While the Pharisees were gathered together, Jesus asked them, Saying, What think ye of Christ? whose son is he? They say unto him, The son of David.
Keď sa farizeji zhromaždili, Ježiš sa ich opýtal: Čo si myslíte o Kristovi? Čí je synom? Povedali mu: Dávidovým synom.
He saith unto them, How then doth David in spirit call him Lord, saying, The Lord said unto my Lord, Sit thou on my right hand, till I make thine enemies thy footstool? If David then call him Lord, how is he his son?
Hovorí im: Ako teda Dávid v Duchu nazýva ho Pánom, keď hovorí: Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám? Ak ho teda Dávid nazýva Pánom, ako je jeho synom?
And no man was able to answer him a word, neither durst any man from that day forth ask him any more questions. Matthew 24:41–46.
A nikto mu nemohol odpovedať ani slova, ani sa ho od toho dňa už nik neodvážil viac vypytovať. Matúš 24:41–46.
David’s prophetic relationship to Christ in terms of alpha and omega—the beginning and ending, is the primary rule of the “line upon line” methodology, and that rule could not be fathomed by the quibbling Jews anymore than a Laodicean Seventh-day Adventist can understand that the history of the Millerites during the message of the Midnight Cry was where the dew of heaven was poured out during the youth of Adventism. The “dew” of thy youth is upon the one hundred and forty-four thousand, and it began to sprinkle at 9/11, and the Sunday law is the “day of power,” when the remnant is anointed as priests after the order of Melchizedek.
Dávidov prorocký vzťah ku Kristovi z hľadiska alfa a omega — počiatku a konca — je základným pravidlom metodológie „riadok za riadkom“ a toto pravidlo nemohli hašteriaci sa Židia pochopiť o nič viac, než môže laodicejský adventista siedmeho dňa porozumieť tomu, že dejiny milleritov počas posolstva Polnočného volania boli miestom, kde sa počas mladosti adventizmu vyliala nebeská rosa. „Rosa“ tvojej mladosti spočíva na sto štyridsiatich štyroch tisícoch a začala kropiť 11. septembra, a nedeľný zákon je „dňom moci“, keď je ostatok pomazaný za kňazov podľa rádu Melchizedechovho.
Out of the stump of Laodicean Seventh-day Adventism (the church militant) comes the branch (the church triumphant), while out of the root of Jessie, the one hundred and forty-four thousand—are the branch of glorious fruit lifted up as a wave offering in the day of his power.
Z pňa laodicejského adventizmu siedmeho dňa (bojujúcej cirkvi) vyrastá ratolesť (víťazná cirkev), zatiaľ čo z koreňa Jesseho vychádza stoštyridsaťštyritisíc — ratolesť slávneho ovocia pozdvihnutá ako obeť pozdvihovania v deň jeho moci.
We will continue these thoughts in the next article.
V nasledujúcom článku budeme v týchto úvahách pokračovať.
“Proverbs One
„Príslovia jedna“
“April 1, 1850 To the ‘Little Flock.’
„1. apríla 1850 Malému stádu.“
“Dear Brethren.—The Lord gave me a view, January 26, which I will relate. I saw that some of the people of God were stupid and dormant; and were but half awake, and did not realize the time we were now living in; and that the ‘man’ with the ‘dirt-brush’ had entered, and that some were in danger of being swept away. I begged of Jesus to save them, to spare them a little longer, and let them see their awful danger, that they might get ready before it should be forever too late. The angel said, ‘Destruction is coming like a mighty whirlwind.’ I begged of the angel to pity and to save those who loved this world, and were attached to their possessions, and were not willing to cut loose from them, and sacrifice them to speed the messengers on their way to feed the hungry sheep, who were perishing for want of spiritual food.
„Drahí bratia. — Pán mi 26. januára dal videnie, ktoré vyrozprávam. Videla som, že niektorí z Božieho ľudu boli otupení a nečinní; boli iba z polovice prebudení a neuvedomovali si čas, v ktorom teraz žijeme; a že vošiel ‚muž‘ s ‚metlou na smeti‘ a že niektorým hrozí nebezpečenstvo, že budú zmietnutí. Prosila som Ježiša, aby ich zachránil, aby ich ešte trochu ušetril a dal im uzrieť ich strašné nebezpečenstvo, aby sa mohli pripraviť skôr, než bude navždy príliš neskoro. Anjel povedal: ‚Skaza prichádza ako mocný víchor.‘ Prosila som anjela, aby sa zľutoval a zachránil tých, ktorí milovali tento svet, lipli na svojom majetku a neboli ochotní odpútať sa od neho a obetovať ho, aby poslovia mohli rýchlo pokračovať na svojej ceste a sýtiť hladné ovce, ktoré hynuli pre nedostatok duchovného pokrmu.
“As I viewed poor souls dying for want of the present truth, and some who professed to believe the truth were letting them die, by withholding the necessary means to carry forward the work of God, the sight was too painful, and I begged of the angel to remove it from me. I saw that when the cause of God called for some of their property, like the young man who came to Jesus, [Matthew 19:16–22.] they went away sorrowful; and that soon the overflowing scourge would pass over and sweep their possessions all away, and then it would be too late to sacrifice earthly goods, and lay up a treasure in heaven.
„Keď som videla úbohé duše hynúť pre nedostatok prítomnej pravdy a niektorí, ktorí vyznávali, že veria pravde, ich nechávali hynúť tým, že zadržiavali potrebné prostriedky na pokračovanie Božieho diela, ten pohľad bol príliš bolestný, a prosila som anjela, aby ho odo mňa odňal. Videla som, že keď Božia vec žiadala časť ich majetku, podobne ako u mladíka, ktorý prišiel k Ježišovi, [Matúš 19:16–22.] odchádzali zarmútení; a že čoskoro sa preženie pretekajúci bič a všetok ich majetok zmietne preč, a potom už bude neskoro obetovať pozemské statky a zhromažďovať si poklad v nebi.
“I then saw the glorious Redeemer, beautiful and lovely, that he left the realms of glory, and came to this dark and lonely world, to give his precious life and die, the just for the unjust. He bore the cruel mocking and scourging, and wore the platted crown of thorns, and sweat great drops of blood in the garden; while the burden of the sins of the whole world were upon him. The angel asked, ‘What for?’ O, I saw and knew that it was for us; for our sins he suffered all this, that by his precious blood he might redeem us unto God.
„Potom som uzrela slávneho Vykupiteľa, krásneho a ľúbezného, že opustil ríše slávy a prišiel na tento temný a osamelý svet, aby dal svoj drahocenný život a zomrel, spravodlivý za nespravodlivých. Znášal krutý posmech a bičovanie, niesol upletenú korunu z tŕnia a v záhrade sa potil veľkými kvapkami krvi, zatiaľ čo na ňom spočívalo bremeno hriechov celého sveta. Anjel sa spýtal: ‚Za čo?‘ Ó, uzrela som a poznala som, že to bolo pre nás; pre naše hriechy toto všetko trpel, aby nás svojou drahocennou krvou mohol vykúpiť Bohu.
“Then again was held up before me those who were not willing to dispose of this world’s goods to save perishing souls, by sending them the truth, while Jesus stands before the Father, pleading his blood, his sufferings and his death for them; and while God’s messengers were waiting, ready to carry them the saving truth that they might be sealed with the seal of the living God. It was hard for some who professed to believe the present truth, to even do so little as to hand the messengers God’s own money, that he had lent them to be stewards over.
„Potom mi boli znovu ukázaní tí, ktorí neboli ochotní vzdať sa majetku tohto sveta, aby zachránili hynúce duše tým, že im pošlú pravdu, zatiaľ čo Ježiš stojí pred Otcom a prihovára sa za nich svojou krvou, svojím utrpením a svojou smrťou; a zatiaľ čo Boží poslovia čakali, pripravení niesť im spasiteľnú pravdu, aby mohli byť zapečatení pečaťou živého Boha. Pre niektorých, ktorí vyznávali, že veria prítomnej pravde, bolo ťažké urobiť čo len to málo, aby podali poslom Božie vlastné peniaze, ktoré im zveril ako správcom.“
“Then the suffering Jesus, his sacrifice and love so deep, as to give his life for them, was again held up before me; and then the lives of those who professed to be his followers, who had this world’s goods, and considered it so great a thing to help the cause of salvation. The angel said, ‘Can such enter heaven?’ Another angel answered, ‘No, never, never, never. Those who are not interested in the cause of God on earth, can never sing the song of redeeming love above.’
„Potom mi bol znovu predstavený trpiaci Ježiš, jeho obeť a láska tak hlboká, že za nich položil svoj život; a potom životy tých, ktorí vyznávali, že sú jeho nasledovníkmi, ktorí mali statky tohto sveta a pokladali za takú veľkú vec pomôcť dielu spasenia. Anjel povedal: ‚Môžu takíto vojsť do neba?‘ Iný anjel odpovedal: ‚Nie, nikdy, nikdy, nikdy. Tí, ktorých nezaujíma Božia vec na zemi, nikdy nebudú môcť spievať hore pieseň vykupujúcej lásky.‘“
“I saw that the quick work that God was doing on earth would soon be cut short in righteousness, and that the swift messengers must speed on their way to search out the scattered flock. An angel said, ‘Are all messengers? No, no, God’s messengers have a message.’
„Videla som, že rýchle dielo, ktoré Boh konal na zemi, bude čoskoro spravodlivo skrátené a že rýchli poslovia musia urýchlene pokračovať na svojej ceste, aby vyhľadali rozptýlené stádo. Anjel povedal: ‚Sú všetci poslami? Nie, nie, Boží poslovia majú posolstvo.‘“
“I saw that the cause of God had been hindered, and dishonored by some travelling who had no message from God. Such will have to give an account to God for every dollar they have used in travelling where it was not their duty to go; for that money might have helped on the cause of God, and for the lack of it, souls have starved and died for the want of spiritual food, that might have been given them by God’s called and chosen messengers if they had had the means.
„Videla som, že Božie dielo bolo brzdené a zneucťované niektorými, ktorí cestovali, hoci nemali nijaké posolstvo od Boha. Takíto budú musieť skladať Bohu počet za každý dolár, ktorý použili na cestovanie tam, kam nebolo ich povinnosťou ísť; lebo tieto peniaze mohli napomôcť Božiemu dielu a pre ich nedostatok duše hladovali a zomierali pre nedostatok duchovného pokrmu, ktorý im mohol byť daný Bohom povolanými a vyvolenými poslami, keby boli mali prostriedky.
“The mighty shaking has commenced, and will go on, and all will be shaken out who are not willing to take a hold and unyielding stand for the truth, and sacrifice for God and his cause. The angel said, ‘Think ye that any will be compelled to sacrifice. No. no. It must be a free-will offering. It will take all to buy the field.’—I cried to God to spare his people, some of whom were fainting and dying.
„Začalo sa mocné trasenie a bude pokračovať, a všetci budú vytrasení von, ktorí nie sú ochotní pevne sa chopiť pravdy a neochvejne za ňu stáť, a obetovať sa pre Boha a jeho vec. Anjel povedal: ‚Myslíte si, že niekto bude prinútený obetovať? Nie, nie. Musí to byť dobrovoľná obeť. Na kúpu poľa bude treba všetko.‘ — Volala som k Bohu, aby ušetril svoj ľud, z ktorého niektorí ochabovali a umierali.“
“I saw that those who have strength to labor with their hands, and help sustain the cause, were as accountable for that strength, as others were for their property.
„Videla som, že tí, ktorí majú silu pracovať svojimi rukami a pomáhať podporovať dielo, boli za túto silu zodpovední tak, ako iní za svoj majetok.״
“Then I saw that the judgments of Almighty God were speedily coming. I begged of the angel to speak in his language to the people. Said he, ‘All the thunders and lightnings of Mount Sinai would not move those who will not be moved by the plain truths of the word of God; neither would an angel’s message awake them.’” Review and Herald, April 1, 1850.
„Potom som videla, že súdy všemohúceho Boha rýchlo prichádzajú. Prosila som anjela, aby hovoril k ľudu jeho jazykom. Povedal: ‚Všetky hrmenia a blesky vrchu Sinaj by nepohli tými, ktorých nepohnú jasné pravdy Božieho slova; ani by ich neprebudilo posolstvo anjela.‘“ Review and Herald, 1. apríla 1850.