In article twenty-two I wrote, “Then in chapter eleven, the genealogy of the chosen people is represented by ten names from Shem to Abram. Chapter eleven is the story of the tower of Babel, but also the genealogy of the chosen people, as represented by Abraham. Chapter eleven introduces a chosen people who were to enter into a threefold covenant with God. The third and final step was the sacrifice of Isaac in chapter twenty-two. Chapter “eleven” is the alpha beginning and chapter “twenty-two” is the omega ending. The faith required to hear God’s voice in the meaning of names, is no different than the faith required to hear His voice in the numbering of His Word.”
V dvadsiatom druhom článku som napísal: „Potom je v jedenástej kapitole rodokmeň vyvoleného ľudu predstavený desiatimi menami od Šéma po Abrama. Jedenásta kapitola je príbehom babylonskej veže, ale aj rodokmeňom vyvoleného ľudu, ako ho predstavuje Abrahám. Jedenásta kapitola uvádza vyvolený ľud, ktorý mal vstúpiť do trojnásobnej zmluvy s Bohom. Tretím a záverečným krokom bola Izákova obeta v dvadsiatej druhej kapitole. Kapitola „jedenásť“ je začiatkom alfa a kapitola „dvadsaťdva“ je zakončením omega. Viera potrebná na to, aby človek počul Boží hlas vo význame mien, sa nijako nelíši od viery potrebnej na to, aby počul Jeho hlas v číslovaní Jeho Slova.“
Chapter eleven presents the covenant of Cain, and the covenant of Abel. We have repeatedly shown through the years that the prophetic characteristics of the tower of Babel represent a counterfeit covenant. After the flood, there was a change of dispensations from worshipping at the gate of Eden before the flood, and after the flood, worship was to be at an altar. The altar had specific biblical requirements. It needed to be erected of natural stone, with no human chipping or chiseling the stone. It had to be rock upon rock, with no mortar.
Jedenásta kapitola predstavuje Kainovu zmluvu a Ábelovu zmluvu. V priebehu rokov sme opakovane ukazovali, že prorocké charakteristiky babylonskej veže predstavujú falošnú zmluvu. Po potope došlo k zmene dispensácií: pred potopou sa uctievalo pri bráne Edenu a po potope sa malo uctievať pri oltári. Oltár mal konkrétne biblické požiadavky. Musel byť postavený z prírodného kameňa, bez akéhokoľvek ľudského osekávania či opracúvania kameňa. Musel byť kameň na kameni, bez malty.
The purpose of the tower was to make Nimrod’s cohorts a name, which represents character. In the tower we see man attempting to save themselves, and lifting themselves up as the gods of heaven. The tower is a symbol of a church that thinks it can save itself, and thinks that it should be lifted up, as the ten kings do in Psalm 83, when they lift up the papal head at the evil confederacy of Bible prophecy, which takes place at the Sunday law.
Účelom veže bolo urobiť Nimródovým druhom meno, ktoré predstavuje charakter. Vo veži vidíme človeka, ako sa pokúša spasiť sám seba a vyvyšovať sa ako bohovia nebies. Veža je symbolom cirkvi, ktorá sa domnieva, že sa môže spasiť sama a že má byť vyvýšená, tak ako to robí desať kráľov v Žalme 83, keď pri zlom spolčení biblického proroctva, ku ktorému dochádza pri nedeľnom zákone, vyvyšujú pápežskú hlavu.
A Song or Psalm of Asaph. Keep not thou silence, O God: hold not thy peace, and be not still, O God. For, lo, thine enemies make a tumult: and they that hate thee have lifted up the head. Psalms 83:1, 2.
Pieseň alebo žalm Ásafov. Nezamlčuj, ó Bože; neumlčuj sa a neostaň nečinný, ó Bože. Lebo, hľa, tvoji nepriatelia sa rozbúrujú a tí, ktorí ťa nenávidia, pozdvihli hlavu. Žalmy 83:1, 2.
The world had just been destroyed by Noah’s flood, and the reason God identified the closing probation on the antediluvian world was that man’s thoughts had become evil continually. The Bible speaks of unity in various ways, one of which is to see “eye to eye.” Can two walk together, except they be agreed?
Svet bol práve zničený Noachovou potopou a dôvodom, prečo Boh ukončil čas milosti pre predpotopný svet, bolo to, že zmýšľanie človeka sa stalo ustavične zlým. Biblia hovorí o jednote rôznymi spôsobmi, pričom jedným z nich je vidieť „z očí do očí“. Či môžu dvaja kráčať spolu, ak nie sú zajedno?
Now I beseech you, brethren, by the name of our Lord Jesus Christ, that ye all speak the same thing, and that there be no divisions among you; but that ye be perfectly joined together in the same mind and in the same judgment. 1 Corinthians 1:10.
Prosím vás však, bratia, pre meno nášho Pána Ježiša Krista, aby ste všetci hovorili to isté a aby medzi vami neboli roztržky, ale aby ste boli dokonale spojení v tom istom zmýšľaní a v tom istom úsudku. 1 Korinťanom 1,10.
When God confused the language at the judgment upon Nimrod’s kingdom, it identifies that prior to the confusion, they were all in unity, and therefore they were all the same character, and that character was a religion based upon human works—as opposed to those in the very same chapter that are represented by Abraham. Shem was a faithful soul in the time of Nimrod. Historians point to Shem as the one who killed Nimrod, the mighty rebel before the Lord. The point stands without the historian’s ideas, for Shem is a covenant man, who traces his blood to Noah, a covenant man, who traces his blood back to Seth, another covenant man, who came into covenant history to replace his brother Abel, who was another covenant man who was a direct descendant of Adam.
Keď Boh pri súde nad Nimródovým kráľovstvom zmiatol jazyk, poukazuje to na to, že pred zmätením boli všetci v jednote, a preto mali všetci ten istý charakter, a tým charakterom bolo náboženstvo založené na ľudských skutkoch — na rozdiel od tých v tej istej kapitole, ktorých predstavuje Abrahám. Šém bol vernou dušou v Nimródovom čase. Historici poukazujú na Šéma ako na toho, kto zabil Nimróda, mocného buriča pred Hospodinom. Táto skutočnosť obstojí aj bez názorov historikov, lebo Šém je muž zmluvy, ktorý odvodzuje svoju krv od Noacha, muža zmluvy, ktorý odvodzuje svoju krv späť k Sétovi, ďalšiemu mužovi zmluvy, ktorý vstúpil do dejín zmluvy, aby nahradil svojho brata Ábela, ktorý bol ďalším mužom zmluvy a priamym potomkom Adama.
Genesis eleven is the great controversy between Christ and Satan, in the context of a covenant of life and a covenant of death. Nimrod represents the great hunter before the Lord, for he represents a church that has many devotees. Abram, through Shem, represents a church that has but few devotees. Shem was the covenant man when Nimrod was building his tower, but the two covenants in chapter eleven are represented not by Shem and Nimrod, but by Nimrod and Abraham. Paul clearly identifies this prophetic rule.
Jedenásta kapitola knihy Genezis predstavuje veľký spor medzi Kristom a Satanom v kontexte zmluvy života a zmluvy smrti. Nimród predstavuje veľkého lovca pred Hospodinom, lebo predstavuje cirkev, ktorá má mnoho oddaných prívržencov. Abram prostredníctvom Šéma predstavuje cirkev, ktorá má len málo oddaných prívržencov. Šém bol mužom zmluvy v čase, keď Nimród staval svoju vežu, no dve zmluvy v jedenástej kapitole nepredstavujú Šém a Nimród, ale Nimród a Abrahám. Pavol toto prorocké pravidlo jasne určuje.
For this Melchisedec, king of Salem, priest of the most high God, who met Abraham returning from the slaughter of the kings, and blessed him; To whom also Abraham gave a tenth part of all; first being by interpretation King of righteousness, and after that also King of Salem, which is, King of peace; Without father, without mother, without descent, having neither beginning of days, nor end of life; but made like unto the Son of God; abideth a priest continually. Now consider how great this man was, unto whom even the patriarch Abraham gave the tenth of the spoils.
Lebo tento Melchisedech, kráľ Salema, kňaz najvyššieho Boha, ktorý vyšiel v ústrety Abrahámovi, keď sa vracal po porážke kráľov, a požehnal ho; jemu dal aj Abrahám desiaty diel zo všetkého; on je podľa výkladu najprv Kráľ spravodlivosti a potom aj Kráľ Salema, to jest Kráľ pokoja; bez otca, bez matky, bez rodokmeňa, nemajúci ani počiatok dní, ani koniec života, ale pripodobnený Synovi Božiemu, zostáva kňazom naveky. Uvážte teda, aký veľký bol tento muž, ktorému aj patriarcha Abrahám dal desiatok z koristi.
And verily they that are of the sons of Levi, who receive the office of the priesthood, have a commandment to take tithes of the people according to the law, that is, of their brethren, though they come out of the loins of Abraham:
A veru tí zo synov Léviho, ktorí prijímajú úrad kňazstva, majú podľa zákona prikázanie brať desiatky od ľudu, to jest od svojich bratov, hoci tí vyšli z bedier Abrahámových:
But he whose descent is not counted from them received tithes of Abraham, and blessed him that had the promises. And without all contradiction the less is blessed of the better. And here men that die receive tithes; but there he receiveth them, of whom it is witnessed that he liveth. And as I may so say, Levi also, who receiveth tithes, payed tithes in Abraham. For he was yet in the loins of his father, when Melchisedec met him. Hebrews 7:1–10.
Ale ten, ktorého pôvod sa od nich neodvodzuje, prijal desiatky od Abraháma a požehnal toho, ktorý mal zasľúbenia. A bez akejkoľvek pochybnosti menší prijíma požehnanie od väčšieho. A tu prijímajú desiatky smrteľní ľudia; tam však ich prijíma ten, o ktorom sa vydáva svedectvo, že žije. A takpovediac, aj Lévi, ktorý prijíma desiatky, dal desiatky v Abrahámovi. Lebo ešte bol v bedrách svojho otca, keď sa s ním stretol Melchisedek. Hebrejom 7:1–10.
There is a great deal of present truth in the subject of Melchizedek, but I am simply identifying that Paul teaches directly that the prophetic characteristics of covenant men, and by that, I mean, men and women in the inspired testimony whose scriptural testimony is identifying a waymark in the prophetic line of God’s covenant with mankind. Paul teaches that Melchizedek, who lived before the Levitical priesthood was established at Sinai, and therefore over four hundred years before there was a Levitical priesthood, had accepted tithe from Levi. In order to be in the Levitical priesthood, you had to be a Levite who could prove his blood descent from Levi. Melchizedek could not show his descent was from the line of Levi, for Levi was not yet born.
V predmete Melchisedeka je mnoho prítomnej pravdy, no ja iba poukazujem na to, že Pavol priamo učí, že prorocké charakteristiky zmluvných ľudí — a tým mám na mysli mužov a ženy v inšpirovanom svedectve, ktorých biblické svedectvo označuje medzník v prorockej línii Božej zmluvy s ľudstvom. Pavol učí, že Melchisedek, ktorý žil pred ustanovením lévijského kňazstva na Sinaji, a teda viac než štyristo rokov predtým, ako existovalo lévijské kňazstvo, prijal desiatok od Léviho. Aby človek mohol patriť do lévijského kňazstva, musel byť Léviovec, ktorý vedel preukázať svoj pokrvný pôvod od Léviho. Melchisedek nemohol preukázať, že jeho pôvod pochádzal z línie Léviho, lebo Lévi sa ešte nenarodil.
The line of prophecy that represents God’s covenant with Adam and Eve is actually two covenants. The first was a covenant of life with a simple test. After the fall and the failed test, the next covenant included the blood of a lamb in order to provide clothing. Then there was God’s covenant with mankind, represented by the rainbow, Noah and altar worship. Then there was Genesis eleven where God’s covenant with a chosen people, who would be called Hebrews began. In each of those stories the biblical characters are covenant men or women.
Línia proroctva, ktorá predstavuje Božiu zmluvu s Adamom a Evou, sú v skutočnosti dve zmluvy. Prvá bola zmluvou života s jednoduchou skúškou. Po páde a zlyhanej skúške nasledujúca zmluva zahŕňala krv baránka, aby poskytla odev. Potom nasledovala Božia zmluva s ľudstvom, predstavovaná dúhou, Noachom a bohoslužbou pri oltári. Potom prišla jedenásta kapitola knihy Genezis, kde sa začala Božia zmluva s vyvoleným ľudom, ktorý sa mal nazývať Hebreji. V každom z týchto príbehov sú biblické postavy mužmi alebo ženami zmluvy.
In Genesis eleven, the beginning of the covenant of life with a chosen people is set forth, and it is set forth, right where Nimrod establishes the covenant of death, as represented by the bricks and mortar, that were the counterfeit of the unchiseled rocks and no mortar represented by the altar. Sister White informs us the altar represents Christ, thus Nimrod’s religion, which is a counterfeit religion, represents a counterfeit Christ.
V jedenástej kapitole knihy Genezis je predstavený počiatok zmluvy života s vyvoleným ľudom, a je predstavený práve tam, kde Nimród ustanovuje zmluvu smrti, znázornenú tehlami a maltou, ktoré boli napodobeninou neotesaných kameňov a absencie malty, predstavovaných oltárom. Sestra Whiteová nás informuje, že oltár predstavuje Krista; preto Nimródovo náboženstvo, ktoré je falošným náboženstvom, predstavuje falošného Krista.
And they said one to another, Go to, let us make brick, and burn them thoroughly. And they had brick for stone, and slime had they for mortar. Genesis 11:3.
I riekli jeden druhému: Poďte, narobme tehál a dobre ich vypáľme. A tehlu mali namiesto kameňa a smolu mali namiesto malty. Genesis 11:3.
And if thou wilt make me an altar of stone, thou shalt not build it of hewn stone: for if thou lift up thy tool upon it, thou hast polluted it. Exodus 20:25.
A ak mi zhotovíš kamenný oltár, nepostavíš ho z tesaného kameňa; lebo ak naň pozdvihneš svoj nástroj, poškvrníš ho. Exodus 20:25.
“We are in danger of mingling the sacred and the common. The holy fire from God is to be used in our efforts. The true altar is Christ; the true fire is the Holy Spirit. This is our inspiration. It is only as the Holy Spirit leads and guides a man that he is a safe counselor. If we turn aside from God and from His chosen ones to inquire at strange altars we shall be answered according to our works.” Selected Messages, book 3, 300.
„Sme v nebezpečenstve miešať posvätné s obyčajným. Svätý oheň od Boha má byť používaný v našom úsilí. Pravým oltárom je Kristus; pravým ohňom je Duch Svätý. Toto je naša inšpirácia. Iba vtedy, keď Duch Svätý vedie a usmerňuje človeka, je bezpečným radcom. Ak sa odvrátime od Boha a od Jeho vyvolených, aby sme sa dopytovali pri cudzích oltároch, bude nám odpovedané podľa našich skutkov.“ Selected Messages, kniha 3, 300.
Among other truths, one of the lessons that is derived prophetically from Genesis eleven is that it represents the beginning of a prophetic line. The flood of Noah marks a prophetic separation. When Noah left the ark there was to be a new method of worship, and the method of worship always produces two classes of worshippers, as set forth in the history of Cain and Abel. Genesis eleven is a new world, with a beginning history that becomes the foundational story of the ending history, as God’s last day covenant people call the eleventh-hour workers out of Babylon during the Sunday law crisis. Nimrod is the man of sin during the Sunday law crisis, and Shem, who is Abraham is the man of God in that very same crisis. Genesis eleven’s scattering and confusion of languages, began soon after Noah left the ark. The theme of chapter eleven is the two covenants, and the story reaches its conclusion when the third step of the Abrahamic covenant is set forth in chapter twenty-two.
Medzi inými pravdami je jedným z poučení, ktoré sa prorocky odvodzujú z jedenástej kapitoly Genezis, to, že predstavuje začiatok jednej prorockej línie. Noemova potopa označuje prorocké oddelenie. Keď Noe vyšiel z korábu, mal nastať nový spôsob uctievania, a spôsob uctievania vždy vytvára dve triedy ctiteľov, ako je to ukázané v dejinách Kaina a Ábela. Jedenásta kapitola Genezis predstavuje nový svet, s úvodnými dejinami, ktoré sa stávajú základným príbehom záverečných dejín, keď Boží ľud zmluvy posledných dní počas krízy nedeľného zákona povoláva robotníkov jedenástej hodiny z Babylona. Nimród je človekom hriechu počas krízy nedeľného zákona a Šém, ktorým je Abrahám, je mužom Božím v tej istej kríze. Rozptýlenie a pomätenie jazykov v jedenástej kapitole Genezis sa začalo čoskoro po tom, čo Noe vyšiel z korábu. Témou jedenástej kapitoly sú dve zmluvy a príbeh dosahuje svoj záver, keď je v dvadsiatej druhej kapitole predstavený tretí krok abrahámovskej zmluvy.
Chapter eleven is the alpha history of the line of Abraham that reaches omega history in chapter twenty-two. The beginning story of Nimrod’s Babel and the ending story of the offering of Isaac, both represent the final judgment upon mankind. The line begins at Nimrod’s tower, and extends to the offering of Isaac, and the line culminates in two opposite offerings. Nimrod’s offering receives God’s executive judgment, and Abraham’s judgment receives God’s blessing. Nimrod is the alpha of chapter eleven and Abraham is the omega of chapter twenty-two. The omega is always greater, by at least twenty-two times according to the Hebrew alphabet, and the power manifested in confusing the languages and scattering the nations abroad, was far exceeded by the power of the cross. Nimrod’s tower represents the Twin Towers of 9/11 and the offering of Isaac represents the Sunday law.
Jedenásta kapitola je alfa-históriou línie Abraháma, ktorá dosahuje omega-históriu v dvadsiatej druhej kapitole. Počiatočný príbeh Nimrodovho Bábelu a záverečný príbeh obetovania Izáka oba predstavujú konečný súd nad ľudstvom. Táto línia sa začína pri Nimrodovej veži a siaha až po obetovanie Izáka a vrcholí dvoma protikladnými obeťami. Nimrodova obeť prijíma Boží vykonávací súd a Abrahámov súd prijíma Božie požehnanie. Nimrod je alfa jedenástej kapitoly a Abrahám je omega dvadsiatej druhej kapitoly. Omega je vždy väčšia, prinajmenšom dvadsaťdvanásťnásobne podľa hebrejskej abecedy, a moc prejavená v zmätení jazykov a rozptýlení národov do šíreho sveta bola ďaleko prekonaná mocou kríža. Nimrodova veža predstavuje Dvojičky z 11. septembra a obetovanie Izáka predstavuje nedeľný zákon.
The line of the covenant with a chosen people begins with the symbol of the number eleven and it ends with the symbol of twenty-two. The line ends at the close of probation in the alpha history of Nimrod and also the omega history of Abraham. The very history of Nimrod and Abraham is set forth in the first book of the Bible, and it is set within the context of picking up the pieces from the very recent destruction of Noah’s flood. In the first book of the Bible the illustration of the two covenants, provides two witnesses that set forth the close of probation in the line of chapter eleven through to twenty-two.
Línia zmluvy s vyvoleným ľudom sa začína symbolom čísla jedenásť a končí symbolom dvadsaťdva. Táto línia sa končí pri uzavretí času milosti v alfa-histórii Nimróda a tiež v omega-histórii Abraháma. Samotná história Nimróda a Abraháma je predstavená v prvej knihe Biblie a je zasadená do kontextu zbierania trosiek po celkom nedávnom zničení Noachovou potopou. V prvej knihe Biblie znázornenie dvoch zmlúv poskytuje dvoch svedkov, ktorí predkladajú uzavretie času milosti v línii od jedenástej až po dvadsiatu druhú kapitolu.
He that is unjust, let him be unjust still: and he which is filthy, let him be filthy still: and he that is righteous, let him be righteous still: and he that is holy, let him be holy still. Revelation 22:11.
Kto pácha neprávosť, nech pácha neprávosť ešte; a kto je poškvrnený, nech je poškvrnený ešte; a kto je spravodlivý, nech koná spravodlivosť ešte; a kto je svätý, nech sa ešte posväcuje. Zjavenie 22,11.
Nimrod is unjust and filthy still, and Abraham is righteous and holy still as identified in the alpha of Genesis 11–22, and also in the omega of Revelation 22:11. Just before probation closes, a pronouncement in verse 10 is made to seal not the sayings of the prophecy of this book. Just before probation closes in the very next verse, there is to be a prophecy in Revelation that is to be unsealed. Two verses after verse eleven, Christ supplies the key to unseal that prophecy.
Nimrod je stále nespravodlivý a nečistý a Abrahám je stále spravodlivý a svätý, ako je to určené v alfe 1. Mojžišovej 11–22, a tiež v omege Zjavenia 22,11. Tesne pred uzavretím času milosti je vo verši 10 vyslovený výrok, aby sa nezapečatili slová proroctva tejto knihy. Tesne pred uzavretím času milosti má byť hneď v nasledujúcom verši v Zjavení proroctvo, ktoré má byť odpečatené. Dva verše po verši jedenásť Kristus poskytuje kľúč na odpečatenie tohto proroctva.
And he saith unto me, Seal not the sayings of the prophecy of this book: for the time is at hand. He that is unjust, let him be unjust still: and he which is filthy, let him be filthy still: and he that is righteous, let him be righteous still: and he that is holy, let him be holy still. And, behold, I come quickly; and my reward is with me, to give every man according as his work shall be.
A povedal mi: „Nezapečaťuj slová proroctva tejto knihy, lebo čas je blízko. Kto pácha neprávosť, nech pácha neprávosť ešte; a kto je poškvrnený, nech zostáva poškvrnený ešte; a kto je spravodlivý, nech koná spravodlivosť ešte; a kto je svätý, nech sa posväcuje ešte.“ A hľa, prichádzam skoro a moja odplata je so mnou, aby som odplatil každému podľa toho, aké bude jeho dielo.
I am Alpha and Omega, the beginning and the end, the first and the last. Revelation 22:10–13.
Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, prvý i posledný. Zjavenie 22,10–13.
Chapter twenty-two is the omega chapter of the entire Bible and the key to opening the prophecy in Revelation that is sealed up, is the principle that Christ identified above all others in chapter one of Revelation. Chapter one is the first letter of the Hebrew alphabet, and chapter twenty-two is the last. In verses nine through eleven of chapter one, John introduces himself, and identifies Christ as Alpha and Omega.
Dvadsiata druhá kapitola je omega kapitolou celej Biblie a kľúčom k otvoreniu proroctva v Zjavení, ktoré je zapečatené, je princíp, ktorý Kristus v prvej kapitole Zjavenia označil nad všetky ostatné. Prvá kapitola je prvým písmenom hebrejskej abecedy a dvadsiata druhá kapitola je posledným. Vo veršoch deväť až jedenásť prvej kapitoly sa Ján predstavuje a označuje Krista ako Alfu a Omegu.
I John, who also am your brother, and companion in tribulation, and in the kingdom and patience of Jesus Christ, was in the isle that is called Patmos, for the word of God, and for the testimony of Jesus Christ. I was in the Spirit on the Lord’s day, and heard behind me a great voice, as of a trumpet, Saying, I am Alpha and Omega, the first and the last: and, What thou seest, write in a book, and send it unto the seven churches which are in Asia; unto Ephesus, and unto Smyrna, and unto Pergamos, and unto Thyatira, and unto Sardis, and unto Philadelphia, and unto Laodicea. Revelation 1:9-11.
Ja, Ján, ktorý som aj vaším bratom a spoluúčastníkom v súžení a v kráľovstve i v trpezlivosti Ježiša Krista, bol som na ostrove, ktorý sa volá Patmos, pre slovo Božie a pre svedectvo Ježiša Krista. Bol som v Duchu v deň Pánov a počul som za sebou mocný hlas ako hlas poľnice, ktorý hovoril: Ja som Alfa a Omega, prvý a posledný; a: Čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim cirkvám, ktoré sú v Ázii: do Efezu, do Smyrny, do Pergama, do Tyatír, do Sard, do Filadelfie a do Laodicey. Zjavenie 1:9–11.
In verse eleven, John is in Patmos, but he turns around in verse twelve, and from there on, he is in the heavenly sanctuary. Thus, in verses 9/11, we find the testimony of John, which identifies Jesus as Alpha and Omega, something Jesus already identified of Himself in verse 8:
V jedenástom verši je Ján na Patmose, no v dvanástom verši sa obracia a od tej chvíle je v nebeskej svätyni. Teda vo veršoch 9/11 nachádzame Jánovo svedectvo, ktoré označuje Ježiša ako Alfu a Omegu, čo Ježiš už o sebe samom vyhlásil vo verši 8:
I am Alpha and Omega, the beginning and the ending, saith the Lord, which is, and which was, and which is to come, the Almighty. Revelation 1:8.
Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, hovorí Pán, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci. Zjavenie 1:8.
In verse eight, John is writing what he heard Christ speak of Himself. In verses nine through eleven, it is John speaking of himself. That represents two witnesses in the first eleven verses that identify Christ as Alpha and Omega. Verses nine through eleven represents its own unit of thought. Though connected with the entire chapter, in these verses John is speaking of himself, whereas; in verses four through eight, John is speaking for the godhead to His churches. Verse four begins a unit of thought, that ends in verse eight. This is recognized by the opening characteristics of Christ who was and is and is yet to come, being identified in verse four and then again in verse eight.
V ôsmom verši Ján zapisuje, čo počul, ako Kristus hovorí o sebe samom. Vo veršoch deväť až jedenásť hovorí Ján o sebe. To predstavuje dvoch svedkov v prvých jedenástich veršoch, ktorí označujú Krista ako Alfu a Omegu. Verše deväť až jedenásť predstavujú samostatný myšlienkový celok. Hoci sú spojené s celou kapitolou, v týchto veršoch Ján hovorí o sebe, zatiaľ čo vo veršoch štyri až osem Ján hovorí v mene Božstva k Jeho cirkvám. Vo verši štyri sa začína myšlienkový celok, ktorý sa končí vo verši osem. To je zrejmé z úvodných charakteristík Krista, ktorý bol, ktorý je a ktorý má ešte prísť, pričom je takto označený vo verši štyri a potom opäť vo verši osem.
John to the seven churches which are in Asia: Grace be unto you, and peace, from him which is, and which was, and which is to come; and from the seven Spirits which are before his throne; And from Jesus Christ, who is the faithful witness, and the first begotten of the dead, and the prince of the kings of the earth. Unto him that loved us, and washed us from our sins in his own blood, And hath made us kings and priests unto God and his Father; to him be glory and dominion for ever and ever. Amen. Behold, he cometh with clouds; and every eye shall see him, and they also which pierced him: and all kindreds of the earth shall wail because of him. Even so, Amen.
Ján siedmim cirkvám, ktoré sú v Ázii: milosť vám a pokoj od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý prichádza; a od siedmich Duchov, ktorí sú pred jeho trónom; a od Ježiša Krista, ktorý je verný svedok, prvorodený z mŕtvych a knieža kráľov zeme. Jemu, ktorý si nás zamiloval a umyl nás od našich hriechov vo svojej vlastnej krvi, a učinil nás kráľmi a kňazmi Bohu a svojmu Otcovi, jemu sláva a panstvo na veky vekov. Amen. Hľa, prichádza s oblakmi; a uvidí ho každé oko, aj tí, ktorí ho prebodli; a všetky kmene zeme budú nariekať pre neho. Áno, amen.
I am Alpha and Omega, the beginning and the ending, saith the Lord, which is, and which was, and which is to come, the Almighty. Revelation 1:4–8.
Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, hovorí Pán, ktorý je, ktorý bol a ktorý má prísť, Všemohúci. Zjavenie 1:4–8.
The first three verses of chapter one present the revelation of Jesus Christ, which is unsealed just before probation closes, for verse three says, “the time is at hand.” “The time is at hand” is the identical statement of verse ten, of chapter twenty-two, that says “seal not the sayings of the prophecy of this book for the time is at hand.” The prophecy that is unsealed is the Revelation of Jesus Christ.
Prvé tri verše prvej kapitoly predstavujú zjavenie Ježiša Krista, ktoré je odpečatené práve pred uzavretím času milosti, lebo tretí verš hovorí: „lebo čas je blízko.“ „Čas je blízko“ je totožné vyjadrenie s desiatym veršom dvadsiatej druhej kapitoly, ktorý hovorí: „nezapečaťuj slová proroctva tejto knihy, lebo čas je blízko.“ Proroctvom, ktoré je odpečatené, je Zjavenie Ježiša Krista.
Verse four begins the unsealing, and verse four begins with John’s testimony of, “I John,” and then in verse eight it is Christ who identifies Himself. A human witness in the first of the five verses and a divine witness at the end. Verse four identifies the Heavenly Father as the one who “is, and which was, and which is to come.” Verse eight identifies Christ as the one who “is, and which was, and which is to come.”
Štvrtý verš začína odpečaťovanie a štvrtý verš sa začína Jánovým svedectvom: „Ja, Ján,“ a potom vo verši osem je to Kristus, kto sa sám označuje. Ľudský svedok v prvom z týchto piatich veršov a božský svedok na konci. Verš štyri označuje nebeského Otca ako toho, „ktorý je, ktorý bol a ktorý príde.“ Verš osem označuje Krista ako toho, „ktorý je, ktorý bol a ktorý príde.“
The key to unsealing the Revelation of Jesus Christ is the principle of alpha and omega. As the first and last, Christ also exists in the present, though He was in the past and will be in the future. The fact that Jesus and the Father are both the God who was, and is, and is yet to come is another presentation of Christ as Alpha and Omega. He is Alpha and Omega, the First and the Last, the Beginning and Ending and He was in the beginning and will be in the ending. The “keys” of the kingdom, that are given to the church at Caesarea Philippi, is also the “key” placed upon Eliakim’s shoulder in Isaiah 22:22. The alpha of the book of Revelation is chapter one and the omega is chapter twenty-two, so we find all the Hebrew alphabet, in the chapters of Revelation. Chapter thirteen represents the rebellion of the United States and thereafter the world. Chapter one presents Christ as Alpha and Omega and chapter twenty-two identifies the same truth, but in connection with the unsealing mentioned in chapter one. Chapters one, thirteen and twenty-two represent the three Hebrew letters that together form the word “truth.”
Kľúčom k odpečateniu Zjavenia Ježiša Krista je princíp alfy a omeg y. Ako Prvý a Posledný Kristus jestvuje aj v prítomnosti, hoci bol v minulosti a bude v budúcnosti. Skutočnosť, že Ježiš i Otec sú Bohom, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde, je ďalším predstavením Krista ako Alfy a Omegy. On je Alfa a Omega, Prvý i Posledný, Počiatok i Koniec, a bol na počiatku a bude na konci. „Kľúče“ kráľovstva, ktoré sú dané cirkvi v Cézarei Filipovej, sú zároveň aj „kľúčom“ položeným na plece Eliakíma v Izaiášovi 22:22. Alfou knihy Zjavenia je prvá kapitola a omegou je dvadsiata druhá kapitola, takže v kapitolách Zjavenia nachádzame celú hebrejskú abecedu. Trinásta kapitola predstavuje vzburu Spojených štátov a potom i sveta. Prvá kapitola predstavuje Krista ako Alfu a Omegu a dvadsiata druhá kapitola tú istú pravdu stotožňuje, avšak v súvislosti s odpečatením spomenutým v prvej kapitole. Prvá, trinásta a dvadsiata druhá kapitola predstavujú tri hebrejské písmená, ktoré spolu tvoria slovo „pravda“.
In chapter twenty-three of Matthew Jesus sets forth eight woes upon the Pharisees and Sadducees. In the final verse of chapter twenty-two the interaction of Christ with the quibbling Jews ended with the enigma of David, an enigma that can only be solve if you understand the principle of alpha and omega.
V dvadsiatej tretej kapitole Matúša Ježiš vyslovuje osem beda nad farizejmi a saducejmi. V poslednom verši dvadsiatej druhej kapitoly sa Kristov styk s hašterivými Židmi skončil záhadou o Dávidovi, záhadou, ktorú možno vyriešiť len vtedy, ak rozumiete princípu alfy a omegy.
While the Pharisees were gathered together, Jesus asked them, Saying, What think ye of Christ? whose son is he?
Keď sa farizeji zhromaždili, Ježiš sa ich opýtal: „Čo si myslíte o Kristovi? Čí je syn?“
They say unto him, The Son of David.
Hovoria mu: Syn Dávidov.
He saith unto them, How then doth David in spirit call him Lord, saying, The Lord said unto my Lord, Sit thou on my right hand, till I make thine enemies thy footstool? If David then call him Lord, how is he his son?
Hovorí im: Ako ho teda Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí: Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojim nohám? Ak ho teda Dávid nazýva Pánom, ako je jeho synom?
And no man was able to answer him a word, neither durst any man from that day forth ask him any more questions. Matthew 22:41–46.
A nikto mu nemohol odpovedať ani slova; a od toho dňa sa ho už nikto neodvážil viac spytovať. Matúš 22:41–46.
The conclusion of chapter twenty-two identifies a waymark of covenant history. Jeremiah addresses this line of truth as well:
Záver dvadsiatej druhej kapitoly označuje medzník dejín zmluvy. Jeremiáš sa takisto zaoberá touto líniou pravdy:
The word that came to Jeremiah from the Lord, saying, Stand in the gate of the Lord’s house, and proclaim there this word, and say, Hear the word of the Lord, all ye of Judah, that enter in at these gates to worship the Lord. Thus saith the Lord of hosts, the God of Israel, Amend your ways and your doings, and I will cause you to dwell in this place. Trust ye not in lying words, saying, The temple of the Lord, The temple of the Lord, The temple of the Lord, are these.
Slovo, ktoré prišlo k Jeremiášovi od Hospodina: Postav sa do brány Hospodinovho domu a ohlasuj tam toto slovo a povedz: Čujte slovo Hospodinovo, všetci z Júdu, ktorí vchádzate týmito bránami, aby ste sa klaňali Hospodinovi. Takto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a svoje skutky a dám vám bývať na tomto mieste. Nespoliehajte sa na lživé slová, keď hovoria: Chrám Hospodinov, chrám Hospodinov, chrám Hospodinov je toto.
For if ye throughly amend your ways and your doings; if ye throughly execute judgment between a man and his neighbour; If ye oppress not the stranger, the fatherless, and the widow, and shed not innocent blood in this place, neither walk after other gods to your hurt: Then will I cause you to dwell in this place, in the land that I gave to your fathers, for ever and ever. Behold, ye trust in lying words, that cannot profit. Will ye steal, murder, and commit adultery, and swear falsely, and burn incense unto Baal, and walk after other gods whom ye know not; And come and stand before me in this house, which is called by my name, and say, We are delivered to do all these abominations?
Lebo ak dôkladne napravíte svoje cesty a svoje skutky; ak budete dôkladne vykonávať súd medzi človekom a jeho blížnym; ak nebudete utláčať cudzinca, sirotu a vdovu a nebudete na tomto mieste prelievať nevinnú krv, ani chodiť za inými bohmi na svoju vlastnú skazu: vtedy spôsobím, že budete bývať na tomto mieste, v krajine, ktorú som dal vašim otcom, od vekov až na veky. Hľa, dôverujete lživým slovám, ktoré nemôžu prospieť. Či budete kradnúť, vraždiť a cudzoložiť, falošne prisahať, páliť kadidlo Bálovi a chodiť za inými bohmi, ktorých nepoznáte; a potom prídete a postavíte sa predo mnou v tomto dome, ktorý sa nazýva mojím menom, a poviete: Sme vyslobodení, aby sme mohli páchať všetky tieto ohavnosti?
Is this house, which is called by my name, become a den of robbers in your eyes? Behold, even I have seen it, saith the Lord. But go ye now unto my place which was in Shiloh, where I set my name at the first, and see what I did to it for the wickedness of my people Israel.
Či sa tento dom, ktorý je nazvaný mojím menom, stal vo vašich očiach pelešou lotrov? Hľa, aj ja som to videl, hovorí Hospodin. Ale choďte teraz na moje miesto, ktoré bolo v Šíle, kde som spočiatku položil svoje meno, a pozrite, čo som mu učinil pre bezbožnosť svojho ľudu Izraela.
And now, because ye have done all these works, saith the Lord, and I spake unto you, rising up early and speaking, but ye heard not; and I called you, but ye answered not; Therefore will I do unto this house, which is called by my name, wherein ye trust, and unto the place which I gave to you and to your fathers, as I have done to Shiloh. And I will cast you out of my sight, as I have cast out all your brethren, even the whole seed of Ephraim. Therefore pray not thou for this people, neither lift up cry nor prayer for them, neither make intercession to me: for I will not hear thee. Jeremiah 7:1–16.
A teraz, pretože ste páchali všetky tieto skutky, hovorí Hospodin, a hoci som k vám hovoril, včas vstávajúc a hovoriac, nepočúvali ste; a volal som vás, no neodpovedali ste; preto urobím tomuto domu, ktorý sa nazýva mojím menom, v ktorý dúfate, a miestu, ktoré som dal vám i vašim otcom, tak, ako som urobil Šílu. A odvrhnem vás spred svojej tváre, ako som odvrhol všetkých vašich bratov, celé semeno Efraimovo. Preto sa nemodli za tento ľud, ani za nich nepozdvihuj volanie ani modlitbu, ani sa za nich u mňa neprihováraj, lebo ťa nevyslyším. Jeremiáš 7:1–16.
Jeremiah was told to not pray for ancient Israel, for they had reached a point of no return, as did the quibbling Jews at the end of chapter twenty-two. When Moses, (a covenant man) was confronted with God’s decision to destroy the chosen covenant people, Moses interceded with prayer. In chapter seven, Jeremiah is told not to pray for the very same covenant people. The prophetic history of Shiloh is identified as the line upon line evidence of God rejecting a chosen covenant people when their sin reaches an unredeemable point, as expressed in one verse.
Jeremiášovi bolo povedané, aby sa nemodlil za staroveký Izrael, lebo dospeli do bodu, z ktorého niet návratu, tak ako aj hašteriví Židia na konci dvadsiatej druhej kapitoly. Keď sa Mojžiš (muž zmluvy) stretol s Božím rozhodnutím zničiť vyvolený ľud zmluvy, prihováral sa modlitbou. V siedmej kapitole je Jeremiášovi povedané, aby sa nemodlil za ten istý ľud zmluvy. Prorocké dejiny Šíla sú označené ako dôkaz, riadok na riadok, o tom, že Boh zavrhuje vyvolený ľud zmluvy, keď jeho hriech dosiahne nevykúpiteľný bod, ako je to vyjadrené v jednom verši.
Ephraim is joined to idols: let him alone. Hosea 4:17.
Efraim je spojený s modlami; nechaj ho na pokoji. Ozeáš 4,17.
In covenant history the point where God ends His covenant relationship is a specific waymark. The rejection of the report of Joshua and Caleb marking the tenth test is another example. Jeremiah is also told to not pray for this people a few chapters later.
V dejinách zmluvy je bod, v ktorom Boh ukončuje svoj zmluvný vzťah, osobitným medzníkom. Odmietnutie správy Jozuu a Káleba, ktoré označuje desiatu skúšku, je ďalším príkladom. O niekoľko kapitol neskôr je aj Jeremiášovi povedané, aby sa za tento ľud nemodlil.
Therefore pray not thou for this people, neither lift up a cry or prayer for them: for I will not hear them in the time that they cry unto me for their trouble. Jeremiah 11:14.
Preto sa ty nemodli za tento ľud a nepozdvihuj za nich volanie ani modlitbu; lebo ich nevyslyším v čase, keď budú ku mne volať pre svoje súženie. Jeremiáš 11:14.
In chapter seven, the spewing out of the Laodiceans at the Sunday law as represented by the symbolism of Shiloah and is identifying what He “will do,” in the near future.
V siedmej kapitole je vyvrhnutie Laodicejčanov pri nedeľnom zákone, ako je znázornené symbolikou Šíloach, a je určené to, čo On „učiní“ v blízkej budúcnosti.
Therefore will I do unto this house, which is called by my name, wherein ye trust, and unto the place which I gave to you and to your fathers, as I have done to Shiloh. And I will cast you out of my sight, as I have cast out all your brethren, even the whole seed of Ephraim. Therefore pray not thou for this people, neither lift up cry nor prayer for them, neither make intercession to me: for I will not hear thee. Jeremiah 7:14–16.
Preto naložím s týmto domom, ktorý sa nazýva mojím menom a v ktorý dúfate, i s miestom, ktoré som dal vám a vašim otcom, tak, ako som naložil so Šílom. A zavrhnem vás spred svojej tváre, ako som zavrhol všetkých vašich bratov, celé semeno Efrajimovo. Preto sa nemodli za tento ľud, ani za nich nepozdvihuj volanie ani modlitbu, ani sa za nich neprihováraj u mňa, lebo ťa nevyslyším. Jeremiáš 7:14–16.
In chapter eleven, the command to not pray is about the fear that shall overtake the Laodiceans when they find themselves in the time of trouble that follows the Sunday law. The fear they experience is set within the history of their rejection of the covenant.
V jedenástej kapitole sa príkaz neprosiť v modlitbe týka strachu, ktorý zachváti Laodicejčanov, keď sa ocitnú v čase súženia, ktorý nasleduje po nedeľnom zákone. Strach, ktorý prežívajú, je zasadený do dejín ich odmietnutia zmluvy.
Hear ye the words of this covenant, and speak unto the men of Judah, and to the inhabitants of Jerusalem; And say thou unto them,
Počujte slová tejto zmluvy a hovorte mužom Judska i obyvateľom Jeruzalema; a povedz im,
Thus saith the Lord God of Israel;
Takto hovorí Pán, Boh Izraela;
Cursed be the man that obeyeth not the words of this covenant, Which I commanded your fathers in the day that I brought them forth out of the land of Egypt, from the iron furnace, saying, Obey my voice, and do them, according to all which I command you: so shall ye be my people, and I will be your God: That I may perform the oath which I have sworn unto your fathers, to give them a land flowing with milk and honey, as it is this day.
Prekliaty nech je muž, ktorý neposlúcha slová tejto zmluvy, ktorú som prikázal vašim otcom v deň, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny, zo železnej pece, hovoriac: Poslúchajte môj hlas a čiňte podľa všetkého, čo vám prikazujem; tak budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom; aby som splnil prísahu, ktorou som prisahal vašim otcom, že im dám krajinu oplývajúcu mliekom a medom, ako je to dnes.
Then answered I, and said, So be it, O Lord. Then the Lord said unto me,
Nato som odpovedal a povedal: Nech sa tak stane, Pane. Potom mi Pán povedal,
Proclaim all these words in the cities of Judah, and in the streets of Jerusalem, saying, Hear ye the words of this covenant, and do them. For I earnestly protested unto your fathers in the day that I brought them up out of the land of Egypt, even unto this day, rising early and protesting, saying, Obey my voice. Yet they obeyed not, nor inclined their ear, but walked everyone in the imagination of their evil heart: therefore I will bring upon them all the words of this covenant, which I commanded them to do; but they did them not.
Ohlasuj všetky tieto slová v mestách Judska i na uliciach Jeruzalema a povedz: Počujte slová tejto zmluvy a plňte ich. Lebo som naliehavo napomínal vašich otcov odo dňa, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny, až do tohto dňa, včas ráno vstávajúc a napomínajúc ich slovami: Poslúchajte môj hlas. Ale oni nepočúvali ani nenaklonili svoje ucho, ale každý chodil podľa zatvrdenosti svojho zlého srdca; preto uvediem na nich všetky slová tejto zmluvy, ktoré som im prikázal plniť, ale oni ich neplnili.
And the Lord said unto me, A conspiracy is found among the men of Judah, and among the inhabitants of Jerusalem. They are turned back to the iniquities of their forefathers, which refused to hear my words; and they went after other gods to serve them: the house of Israel and the house of Judah have broken my covenant which I made with their fathers.
A Hospodin mi povedal: Medzi mužmi Júdu a medzi obyvateľmi Jeruzalema sa našlo sprisahanie. Obrátili sa späť k neprávostiam svojich otcov, ktorí odmietli počúvať moje slová, a chodili za inými bohmi, aby im slúžili. Dom Izraela i dom Júdu porušili moju zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami.
Therefore thus saith the Lord, Behold, I will bring evil upon them, which they shall not be able to escape; and though they shall cry unto me, I will not hearken unto them. Then shall the cities of Judah and inhabitants of Jerusalem go, and cry unto the gods unto whom they offer incense: but they shall not save them at all in the time of their trouble. For according to the number of thy cities were thy gods, O Judah; and according to the number of the streets of Jerusalem have ye set up altars to that shameful thing, even altars to burn incense unto Baal.
Preto takto hovorí Hospodin: Hľa, uvediem na nich zlo, z ktorého nebudú môcť uniknúť; a hoci budú ku mne volať, nevyslyším ich. Vtedy pôjdu mestá Judska a obyvatelia Jeruzalema a budú volať k bohom, ktorým pália kadidlo, ale tí ich vôbec nezachránia v čase ich súženia. Lebo podľa počtu tvojich miest boli tvoji bohovia, ó, Júda; a podľa počtu ulíc Jeruzalema ste postavili oltáre tej hanebnej veci, oltáre na pálenie kadidla Bálovi.
Therefore pray not thou for this people, neither lift up a cry or prayer for them: for I will not hear them in the time that they cry unto me for their trouble. Jeremiah 11:1–14.
Preto sa ty nemodli za tento ľud ani za nich nepozdvihuj volanie ani modlitbu, lebo ich nevypočujem v čase, keď budú ku mne volať pre svoje súženie. Jeremiáš 11:1–14.
The resurrection of the candidates, to be among the one hundred and forty-four thousand, is identified in Revelation 11:11; and their final gathering is identified in Isaiah 11:11; and the external line of the dragon, the beast and the false prophet is identified in Daniel 11:11; The Sunday law judgment of the tares is identified in Ezekiel 11:11 and the punishment and fear that comes upon the foolish virgins is identified in Jeremiah 11:11.
Vzkriesenie kandidátov, ktorí majú byť medzi stoštyridsiatimi štyrmi tisícmi, je označené v Zjavení 11,11; a ich konečné zhromaždenie je označené v Izaiášovi 11,11; a vonkajšia línia draka, šelmy a falošného proroka je označená v Danielovi 11,11; Súd nedeľného zákona nad kúkoľom je označený v Ezechielovi 11,11 a trest a strach, ktoré prichádzajú na pochabé panny, sú označené v Jeremiášovi 11,11.
The command to not pray for this people is the waymark in the last verses of Matthew chapter twenty-two, and chapter twenty-three identifies eight woes upon Adventism. Chapter twenty-three is either October 22, 1844, or the Sunday law. Both of those waymarks are a fulfillment of the marriage, and the marriage is between a bride and a husband, who come together as one flesh. The consummation of the marriage represents atonement, or “at-one-ment.” Man was created in the image of God, and He created male and female. Their offspring are represented by twenty-three chromosomes from the man and twenty-three from the woman. Together their forty-six chromosomes make up the temple. Each individual is a temple, for know ye not that ye are the temple of the Lord?
Príkaz neprosiť za tento ľud je orientačným bodom v posledných veršoch dvadsiatej druhej kapitoly Matúša a dvadsiata tretia kapitola označuje osem beda nad adventizmom. Dvadsiata tretia kapitola je buď 22. október 1844, alebo nedeľný zákon. Oba tieto orientačné body sú naplnením manželstva a manželstvo je medzi nevestou a ženíchom, ktorí sa spájajú v jedno telo. Dovŕšenie manželstva predstavuje zmierenie, čiže „at-one-ment“. Človek bol stvorený na obraz Boží a stvoril ich ako muža a ženu. Ich potomstvo je znázornené dvadsiatimi tromi chromozómami od muža a dvadsiatimi tromi od ženy. Spolu ich štyridsaťšesť chromozómov tvorí chrám. Každý jednotlivec je chrámom, lebo či neviete, že ste chrámom Pánovým?
The consummation of the marriage, when the two become one is the combination of two temples of twenty-three, to form one temple of forty-six. Christ is the one who builds the temple, and He builds His church as the female temple that is to join with His male temple. The connection is when the human temple is joined with the Divine in the Most Holy Place of God’s temple. “Twenty-three” is a symbol of the sealing of the one hundred and forty-four thousand, and that work began at the end of the twenty-three hundred year prophecy. Matthew twenty-three is the pronouncement against Laodicean Seventh-day Adventists, who are a counterfeit of the one hundred and forty-four thousand.
Dovŕšenie manželstva, keď sa tí dvaja stanú jedným, je spojením dvoch chrámov po dvadsaťtri, aby vytvorili jeden chrám štyridsaťšesť. Kristus je ten, kto buduje chrám, a svoju cirkev buduje ako ženský chrám, ktorý sa má spojiť s Jeho mužským chrámom. Toto spojenie nastáva vtedy, keď je ľudský chrám zjednotený s Božským v Najsvätejšom mieste Božieho chrámu. „Dvadsaťtri“ je symbolom zapečatenia sto štyridsiatich štyroch tisíc a toto dielo sa začalo na konci proroctva o dvetisíctristo rokoch. Matúš dvadsaťtri je výrok proti laodicejským adventistom siedmeho dňa, ktorí sú falzifikátom sto štyridsiatich štyroch tisíc.
The one hundred and forty-four thousand are the eighth that is of the seven, and they are those who are resurrected on the eighth day, and the are the eight souls on Noah’s ark, they are the eight descendants of Seth and the seal upon their foreheads was typified by circumcision, that was carried out on the eighth day. They are the priests that are anointed for service on the eighth day, and the pronouncement of eight woes upon Adventism in chapter twenty-three, is a pronouncement against the counterfeit eight.
Stoštyridsaťštyri tisíc sú ôsmy, ktorý je zo siedmich, a sú to tí, ktorí sú vzkriesení v ôsmy deň, a sú to osem duší v Noemovom korábe; sú to osem potomkov Séta a pečať na ich čelách bola predobrazená obriezkou, ktorá sa vykonávala na ôsmy deň. Sú to kňazi, ktorí sú pomazaní do služby v ôsmy deň, a vyhlásenie ôsmich beda nad adventizmom v dvadsiatej tretej kapitole je vyhlásením proti falošnej osmičke.
The pronouncement of woe upon the foolish virgins is proceeded by the sealing of God’s people in the final verse of chapter twenty-two. Chapter twenty-two aligns with chapter twenty-two in Genesis, for the first book of the Old Testament typifies the first book of the New Testament. In the heart of the prophetic line of Matthew eleven through chapter twenty-two representing twelve chapters, and the sixth of those twelve chapters is chapter sixteen, where Simon Barjona’s name was changed to Peter.
Vyhláseniu beda nad nerozumnými pannami predchádza spečatenie Božieho ľudu v poslednom verši dvadsiatej druhej kapitoly. Dvadsiata druhá kapitola sa zhoduje s dvadsiatou druhou kapitolou v 1. Mojžišovej, lebo prvá kniha Starej zmluvy je predobrazom prvej knihy Novej zmluvy. V strede prorockej línie od Matúša jedenásť po dvadsiatu druhú kapitolu, predstavujúcej dvanásť kapitol, a šiestou z týchto dvanástich kapitol je šestnásta kapitola, kde bolo meno Šimona Barjónu zmenené na Petra.
And I say also unto thee, That thou art Peter, and upon this rock I will build my church; and the gates of hell shall not prevail against it. Matthew 16:18.
A ja ti hovorím, že ty si Peter, a na tejto skale postavím svoju cirkev; a brány pekla ju nepremôžu. Matúš 16,18.
There are 459 verses in Matthew eleven through twenty-two. The middle verse is verse seventeen, of chapter sixteen, but that verse cannot be separated from verses eighteen and nineteen, for they are one statement.
V Matúšovi 11 až 22 je 459 veršov. Stredným veršom je verš 17 v 16. kapitole, avšak tento verš nemožno oddeliť od veršov 18 a 19, lebo tvoria jeden výrok.
And Jesus answered and said unto him, Blessed art thou, Simon Barjona: for flesh and blood hath not revealed it unto thee, but my Father which is in heaven. And I say also unto thee, That thou art Peter, and upon this rock I will build my church; and the gates of hell shall not prevail against it. And I will give unto thee the keys of the kingdom of heaven: and whatsoever thou shalt bind on earth shall be bound in heaven: and whatsoever thou shalt loose on earth shall be loosed in heaven. Matthew 16:17–19.
A Ježiš mu odpovedal: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. A ja ti hovorím, že ty si Peter, a na tejto skale zbudujem svoju cirkev, a brány pekla ju nepremôžu. A tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva; a čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi; a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi. Matúš 16:17–19.
The very center of chapters eleven unto twenty-two is the foundational covenant statement for Christianity. In that statement, Simon’s name is changed to Peter, which; when you apply the numerical position that each letter of the English language holds; such as “a” is one, and “z” is twenty-six—you find “p” is 16, “e” is 5, and “t” is 20, and another “e” is 5 and “r” is 18. When you multiply 16 X 5 X 20 X 5 X 18 it equals 144,000, and the reference to Peter’s name change, a symbol of covenant relationship, is found in chapter 16 verse 18, and the first letter of Peter is the number 16 and the last letter is the number 18. All of this is in the center of twelve chapters that begin with the symbol of eleven and end with the symbol of twenty-two.
Samotný stred kapitol jedenásť až dvadsaťdva tvorí základné zmluvné vyhlásenie kresťanstva. V tomto vyhlásení je Šimonovo meno zmenené na Peter, čo; keď uplatníte číselné poradie, ktoré má každé písmeno anglického jazyka; napríklad „a“ je jedna a „z“ je dvadsaťšesť — zistíte, že „p“ je 16, „e“ je 5 a „t“ je 20, a ďalšie „e“ je 5 a „r“ je 18. Keď vynásobíte 16 × 5 × 20 × 5 × 18, výsledok je 144 000, a odkaz na zmenu Petrovho mena, symbol zmluvného vzťahu, sa nachádza v kapitole 16, verši 18, pričom prvé písmeno mena Peter je číslo 16 a posledné písmeno je číslo 18. Toto všetko sa nachádza v strede dvanástich kapitol, ktoré sa začínajú symbolom jedenásť a končia symbolom dvadsaťdva.
That line is also found in Genesis chapters eleven through twenty-two, and in that line, there are 305 verses, which identifies chapter seventeen and verse eleven as the center of that line. That line of twelve chapters of the first book of the Old Testament identifies the covenant with Abraham, and represents the alpha line that meets the omega line, in the same chapters of the first book of the New Testament. The center of the line of the omega in Matthew is the high point of the covenant relationship of the one hundred and forty-four thousand, who are the covenant sign that is lifted up at the Sunday law. The center verse of Genesis’s line identifies not only the center verse, but also the second or middle step of the threefold covenant with Abraham, and just as significantly the sign of the covenant.
Táto línia sa nachádza aj v kapitolách jedenásť až dvadsaťdva knihy Genezis a v tejto línii je 305 veršov, čo určuje sedemnástu kapitolu a jedenásty verš ako stred tejto línie. Táto línia dvanástich kapitol prvej knihy Starého zákona označuje zmluvu s Abrahámom a predstavuje alfa líniu, ktorá sa stretáva s omega líniou v tých istých kapitolách prvej knihy Nového zákona. Stred línie omegy v Matúšovi je vrcholom zmluvného vzťahu sto štyridsaťštyri tisíc, ktorí sú znamením zmluvy, pozdvihnutým pri nedeľnom zákone. Stredový verš línie Genezis označuje nielen stredový verš, ale aj druhý, čiže prostredný krok trojnásobnej zmluvy s Abrahámom, a rovnako významne aj znamenie zmluvy.
And ye shall circumcise the flesh of your foreskin; and it shall be a token of the covenant betwixt me and you. Genesis 17:11.
A obrežete telo svojej predkožky; a bude to znamením zmluvy medzi mnou a vami. 1. Mojžišova 17:11.
We will continue these things in the next article.
V nasledujúcom článku budeme v týchto veciach pokračovať.
“Then, while he brushed the dirt and rubbish, false jewels and counterfeit coin, all rose and went out of the window like a cloud, and the wind carried them away. In the bustle I closed my eyes for a moment; when I opened them, the rubbish was all gone. The precious jewels, the diamonds, the gold and silver coins, lay scattered in profusion all over the room.
„Potom, keď odmetával špinu a smeti, falošné drahokamy a falošné mince, všetko sa zdvihlo a vyšlo von oknom ako oblak, a vietor to odniesol preč. V tom ruchu som na okamih zavrel oči; keď som ich otvoril, všetky smeti boli preč. Vzácne drahokamy, diamanty, zlaté a strieborné mince ležali v hojnom rozptýlení po celej miestnosti.
“He then placed on the table a casket, much larger and more beautiful than the former, and gathered up the jewels, the diamonds, the coins, by the handful, and cast them into the casket, till not one was left, although some of the diamonds were not bigger than the point of a pin.
„Potom položil na stôl schránku, omnoho väčšiu a krajšiu než tú predošlú, a po hrstiach pozbieral drahokamy, diamanty i mince a hádzal ich do schránky, až kým nezostal ani jeden, hoci niektoré z diamantov neboli väčšie než špička špendlíka.
“He then called upon me to ‘come and see.’
„Potom ma vyzval, aby som ‚prišiel a videl‘.“
“I looked into the casket, but my eyes were dazzled with the sight. They shone with ten times their former glory. I thought they had been scoured in the sand by the feet of those wicked persons who had scattered and trod them in the dust. They were arranged in beautiful order in the casket, every one in its place, without any visible pains of the man who cast them in. I shouted with very joy, and that shout awoke me.” Early Writings, 83.
„Pozrela som sa do schránky, ale môj zrak bol oslepený tým pohľadom. Žiarili desaťnásobne väčšou slávou než predtým. Myslela som si, že boli vyčistené v piesku nohami tých bezbožných osôb, ktoré ich rozmetali a pošliapali v prachu. Boli v schránke usporiadané v nádhernom poriadku, každá na svojom mieste, bez akejkoľvek viditeľnej námahy muža, ktorý ich tam vložil. Vykríkla som od samej radosti, a ten výkrik ma prebudil.“ Early Writings, 83.
“You are getting the coming of the Lord too far off. I saw the latter rain was coming as [suddenly as] the midnight cry, and with ten times the power.” Spalding and Magan, 5.
„Príchod Pána odďaľujete príliš ďaleko. Videla som, že neskorý dážď prichádzal [tak náhle ako] polnočné volanie, a s desaťnásobnou mocou.“ Spalding and Magan, 5.
And in all matters of wisdom and understanding, that the king inquired of them, he found them ten times better than all the magicians and astrologers that were in all his realm. Daniel 1:20.
A vo všetkých veciach múdrosti a rozumnosti, na ktoré sa ich kráľ vypytoval, ich zistil desať ráz lepších než všetkých veštcov a hviezdopravcov, ktorí boli v celom jeho kráľovstve. Daniel 1,20.