ਉਹ ਪਰਖ-ਪ੍ਰਕਿਰਿਆ ਜੋ ਉਸ ਵੇਲੇ ਸ਼ੁਰੂ ਹੁੰਦੀ ਹੈ ਜਦੋਂ ਦੂਤ ਹੇਠਾਂ ਉਤਰਦਾ ਹੈ, ਇਸ ਗੱਲ ਦੀ ਪਰਖ ਦੁਆਰਾ ਦਰਸਾਈ ਗਈ ਹੈ ਕਿ ਕੀ ਦੂਤ ਦੇ ਹੱਥ ਵਿਚੋਂ ਪੁਸਤਕ ਲੈ ਕੇ ਉਸ ਨੂੰ ਖਾਇਆ ਜਾਵੇ ਜਾਂ ਨਾ। ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਨੇ ਸੰਦੇਸ਼ ਨੂੰ ਖਾਣਾ ਚੁਣਿਆ, ਉਹ ਤਦ ਉਪਰੰਤ ਅਜਿਹੀ ਨਿਰਾਸ਼ਾ ਲਈ ਨਿਯਤ ਹੋਏ ਜਿਸ ਵਿੱਚ ਉਹ ਸਮੂਹ ਜੋ ਖਾਣ ਤੋਂ ਇਨਕਾਰ ਕਰ ਗਿਆ ਸੀ, ਪਿੱਛੇ ਛੱਡਿਆ ਗਿਆ। ਉਹ ਛੋਟੀ ਪੁਸਤਕ ਜਿਸ ਨੂੰ ਖਾਇਆ ਜਾਣਾ ਸੀ, ਉਸ ਸੰਦੇਸ਼ ਦੇ “ਗਿਆਨ ਵਿੱਚ ਵਾਧੇ” ਨੂੰ ਦਰਸਾਉਂਦੀ ਸੀ, ਜੋ ਪਹਿਲਾਂ “ਅੰਤ ਦੇ ਸਮੇਂ” ਤੇ—ਚਾਹੇ 1798 ਵਿੱਚ ਜਾਂ 1989 ਵਿੱਚ—ਮੁਹਰ-ਰਹਿਤ ਕੀਤਾ ਗਿਆ ਸੀ, ਅਤੇ ਫਿਰ ਬਾਅਦ ਵਿੱਚ ਉਸ ਨੂੰ ਅਜਿਹੇ ਸੰਦੇਸ਼ ਦੇ ਰੂਪ ਵਿੱਚ ਵਿਧੀਵਤ ਕੀਤਾ ਗਿਆ ਜੋ ਉਸ ਵੇਲੇ ਜੀਊਂਦੀ ਪੀੜ੍ਹੀ ਨੂੰ ਇਸ ਵਧੇ ਹੋਏ ਗਿਆਨ ਦੀ ਰੌਸ਼ਨੀ ਲਈ ਜਵਾਬਦੇਹ ਠਹਿਰਾਉਂਦਾ ਸੀ। ਦੋਨਾਂ ਵਿੱਚੋਂ ਕਿਸੇ ਵੀ ਇਤਿਹਾਸ ਵਿੱਚ, ਜਦੋਂ ਇਸਲਾਮ ਸੰਬੰਧੀ ਭਵਿੱਖਬਾਣੀ ਪੂਰੀ ਹੋ ਗਈ, ਤਦ ਦੂਤ ਦੇ ਹੱਥ ਦੀ ਉਹ ਪੁਸਤਕ-ਰੂਪੀ ਸੰਦੇਸ਼ ਜਾਂ ਤਾਂ ਸਵੀਕਾਰ ਕੀਤਾ ਗਿਆ ਜਾਂ ਅਸਵੀਕਾਰ। ਜੇ ਪੁਸਤਕ ਦੁਆਰਾ ਦਰਸਾਇਆ ਗਿਆ ਸੰਦੇਸ਼ ਅਸਵੀਕਾਰ ਕੀਤਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ, ਤਾਂ ਅਜਿਹਾ ਕਰਨ ਵਾਲੇ ਲੋਕ, ਅਤੇ ਫਿਰ ਵੀ ਆਪਣੇ ਆਪ ਨੂੰ ਅਜੇ ਵੀ ਪਰਮੇਸ਼ੁਰ ਦੇ ਚੁਣੇ ਹੋਏ ਹੋਣ ਦੇ ਦਾਅਵੇ ਨੂੰ ਕਾਇਮ ਰੱਖਣ ਦੀ ਕੋਸ਼ਿਸ਼ ਕਰਦੇ ਹੋਏ, ਇਕ ਜਾਲੀ ਪਿਛਲੀ ਵਰਖਾ ਦਾ ਸੰਦੇਸ਼ ਉਤਪੰਨ ਕਰਨ ਲਈ ਮਜਬੂਰ ਹੋ ਜਾਂਦੇ ਹਨ।
Nga September 11, 2001, kupanduka kwakapfuura kwezvizvarwa zveAdventism kwakaitwazve nyaya dzokuedzwa. Chitsauko chechipiri chaHabhakuki chinoratidza gakava rinoitika munhoroondo youporofita inomiririrwa imomo, iyo iri mutsara wouporofita unoenderana nomufananidzo wevasikana gumi. Murindi paakabvunza kuti achapindurei munhoroondo yomufananidzo wevasikana gumi, akarairwa kuti “nyora chiratidzo, uchijekese pamatafura.” Varindi venhoroondo yeMillerite vakabudisa chati ya1843 muna 1842, uye kubudiswa kwayo kwakava chiratidzo chenzira. Chaiva “chiratidzo” chaHabhakuki 2, chakanga chajekeswa pamatafura, icho chaifanira kutaura pakuguma.
Munguva pfupi pashure paGunyana 11, 2001, avo vakaziva kushanda kweIslam kwehohwa rechitatu, vakatungamirirwa kuti vadzokere ku“nzira dzekare” dzaJeremia, uye kuti vafambe madziri. Idzo “nzira dzekare” dzakaratidza kuti hohwa nhatu dzaZvakazarurwa chitsauko 8, ndima 13, dzaimirira basa rechiporofita reIslam. Pakarepo mushure maizvozvo, Future for America yakatanga zvakare kubudisa machati maviri eHabakuki chitsauko 2 panguva chaiyo iyoyo munhoroondo inofambirana yevaMillerite, apo machati maviri aya akaiswa pachena sechiratidzo chenzira, chakanga chambomiririrwa nokubudiswa kwechati ya1843, muna 1842.
“Muna Chivabvu 1842, General Conference yakashevedzwa muBoston, [Massachusetts]. Pakuvhurwa kwemusangano uyu, Hama Charles Fitch naApollos Hale, vekuHaverhill, vakapa zviporofita zvemifananidzo zvaDhanieri naJohane, zvavakanga vapenda pamucheka, pamwe chete nenhamba dzechiporofita, zvichiratidza kuzadzika kwazvo. Hama Fitch, vachitsanangura kubva pachati yavo pamberi peConference, vakati, pavaiongorora zviporofita izvi, vakanga vafunga kuti dai vaigona kuburitsa chinhu chakadai sechakaratidzwa pano zvaizorerutsa nyaya yacho uye zvigoita kuti zvive nyore kwavari kuitsanangurira vateereri. Pano pakanga pane chiedza chakawanda munzira yedu. Hama idzi dzakanga dzichiita izvo Ishe zvaakange aratidza Habakuki muchiratidzo chake makore 2,468 apfuura, vachiti, ‘Nyora chiratidzo, uchijekese pamatafura, kuti anochiverenga amhanye nacho. Nokuti chiratidzo chichiri chenguva yakatarwa.’ Habakuki 2:2.”
“Pashure pokukurukurirana pamusoro pechinhu ichi, zvakavhoterwa nomubvumirano wakazara kuti zviitwe mazana matatu akafanana nechati iyi nokudhindwa nenzira ye lithograph, uye izvi zvakakurumidza kuitwa. Zvakadanwa kuti ‘machati e’43.’ Uyu wakanga uri Musangano wakakosha zvikuru.” The Autobiography of Joseph Bates, 263.
“Yakanga iri uchapupu hwakabatana hwevadzidzisi nemapepanhau eKuuya kweChipiri, pavakanga vakamira pa‘kutenda kwekutanga,’ kuti kubudiswa kwechati kwaiva kuzadzikiswa kwaHabhakuki 2:2, 3. Kana chati yaiva nyaya yechiporofita (uye avo vanoizviramba vanosiya kutenda kwekutanga), zvino zvinotevera kuti BC 457 ndiro gore raifanira kutangwa kuverengerwa mariri mazuva 2300. Zvaiva zvakafanira kuti 1843 rive nguva yokutanga yakabudiswa kuti ‘chiratidzo’ ‘chitambe,’ kana kuti kuti pave nenguva yokunonoka, umo boka remhandara raizovata hope nokurara panyaya huru yenguva, nguva pfupi vasati vamutswa neKudanidzira kwePakati pousiku.” James White, Second Advent Review and Sabbath Herald, Bhuku I, Nhamba 2.
“Zvino nhoroondo yedu inoratidza kuti kwaiva namazana avadzidzisi vaidzidzisa vachishandisa machati enguva imwe cheteyo ai shandiswa naWilliam Miller, vose vari vorudzi rumwe chete. Panguva iyoyo, kubatana kweshoko kwaiva pakuti vose vaive pamusoro penyaya imwe chete, kuuya kwaIshe Jesu pane imwe nguva yakatarwa, 1844.” Joseph Bates, Early SDA Pamphlets, 17.
Uchapishaji upya wa chati za 1843 na 1850 katika historia ya mara tu baada ya Septemba 11, 2001, ulikuwa utimilifu wa Habakuki mbili kwa kiwango kilekile ambacho uchapishaji wa chati ya 1843 ulivyokuwa mwaka 1842. Utayarishaji wa vibao hivyo ni sehemu ya masimulizi ya Habakuki sura ya pili, nao ulipaswa kutokea. Mnamo Septemba 11, 2001, uasi wa 1863 ulirudiwa tena na wale Waadventista wa Laodikia waliokataa kurudi kwenye “njia za kale” za Yeremia.
“Satru ari kutsvaka kutsausa ndangariro dzehama nehanzvadzi dzedu kubva pabasa rokugadzirira vanhu kuti vamire mumazuva okupedzisira ano. Kunyengera kwake kwakagadzirirwa kutungamirira ndangariro kure nenjodzi nemabasa enguva ino. Vanoti chiedza chakauya naKristu kubva kudenga kuti ape Johane nokuda kwavanhu Vake hachina kukosha kukuru. Vanodzidzisa kuti zviitiko zviri pamberi pedu chaipo hazvina kukosha kwakaringana kuti zvipihwe hanya inokosha. Vanoshayisa simba chokwadi chine mavambo okudenga, uye vanotorera vanhu vaMwari zvakaitika kwavari kare, vachivapa panzvimbo pazvo sainzi yenhema. ‘Zvanzi naJehovha: Mirai panzira, muone, mubvunze pamusoro penzira dzekare, kuti nzira yakanaka iri papi, mufambe mairi.’ [Jeremiah 6:16.]”
“არავინ ეცადოს ჩვენი რწმენის საფუძვლების ჩამოშლას,—იმ საფუძვლებისა, რომლებიც ჩვენი საქმის დასაწყისში დაიდო, სიტყვის ლოცვითი კვლევითა და გამოცხადებით. ამ საფუძვლებზე ჩვენ ვაშენებთ უკვე ორმოცდაათ წელზე მეტია. ადამიანებმა შეიძლება იფიქრონ, რომ მათ ახალი გზა აღმოაჩინეს, რომ შეუძლიათ იმაზე უფრო მტკიცე საფუძვლის დადება, ვიდრე უკვე დადებულია; მაგრამ ეს დიდი საცდურია. ‘ვერავინ დაუდებს სხვა საფუძველს, გარდა იმისა, რაც დადებულია.’ [1 Corinthians 3:11.] წარსულში მრავალს უცდია ახალი რწმენის აშენება, ახალი პრინციპების დამკვიდრება; მაგრამ რამდენ ხანს იდგა მათი ნაგებობა? მალე დაინგრა, რადგან კლდეზე არ იყო დაფუძნებული.” Testimonies, volume 8, 296, 297.
Jeremia anozivisa kuti kufamba mu“nzira dzekare” ndiko kuwana “zororo”, uye zororo ndirwo “mvura yokupedzisira”, iyo yakatanga apo ndudzi dzakatsamwa musi waSeptember 11, 2001, apo zvivako zvikuru zveNew York City zvakawira pasi. Avo vakazodya shoko vakava varindi vaHabakuki vaifanira “kunyora chiratidzo, vachichiita kuti chive pachena”. Jeremia anozivisa varindi vamwe chete ivavo panguva ye“zororo”, rinova “mvura yokupedzisira”.
Zvanzi naJehovha: Imirai panzira, mutarise, mubvunze nzira dzekare, kuti iri kupi nzira yakanaka; mufambe mairi, uye muchawana zororo remweya yenyu. Asi vakati, Hatingafambi mairi. Ndakaisawo varindi pamusoro penyu, ndichiti, Inzwai kurira kwehwamanda. Asi vakati, Hatinganzwi. Jeremia 6:16, 17.
Tarumbeta ravakanga vachifanira kuridza nderechitanhatu pakati pematarumbeta edambudziko rechipiri munhoroondo yeMillerite, uye mumazuva okupedzisira ndiro tarumbeta rechinomwe redambudziko rechitatu. Varindi vaHabakuki, vari ivo varindi vaJeremia, vanoridza shoko reyambiro iro, mukupanduka kwa1888, rakarambwa. Tarumbeta rechitanhatu rakarambwa muna 1888, ndiro raiva shoko kuLaodikia.
“Shoko ratakapihwa naA. T. Jones, naE. J. Waggoner ndirwo shoko raMwari kukereke yeRaodhikia, uye kune nhamo munhu upi noupi anozviti anotenda chokwadi asi asingaratidzi kune vamwe mwaranzi dzaakapiwa naMwari.” The 1888 Materials, 1053.
Ujumbe wa tarumbeta ya saba wa mwaka 1888 ulipigwa kwanza kwa Laodikia mwaka 1856, kisha ujumbe wa Laodikia ukawekwa ndani ya muktadha wa nuru inayoongezeka ya “nyakati saba.” Mnamo Septemba 11, 2001, mwito wa kurudi kwenye mapito ya kale ya Yeremia, na kutembea humo kwa kusudi la kuupata ujumbe wa mvua ya masika, ulijumuisha ujumbe wa onyo wa Tarumbeta ya saba unaowakilishwa kama ujumbe kwa Laodikia, na “nyakati saba,” ambayo ndiyo ishara ya misingi.
“mabodza” anazindikiritsidwa ndi uneneri amene amabweretsa chinyengo champhamvu cha m’zolemba za Paulo anaikidwa m’badwo wachitatu wa Chiadiventi cha Laodikeya mu 1931, patatha zaka khumi ndi zisanu ndi chimodzi kuchokera pa imfa ya mnenerikazi. “Bodza” limene linafika m’badwo wachitatu lili m’malo mwa uneneri m’nthawi yoimiridwa ngati “akazi akulira chifukwa cha Tamuzi,” ndipo choncho limagwirizanitsidwa ndi uthenga wabodza wa mvula yakumapeto.
Maumbirwo emumene agaragaza ukuntu “ikinyoma” cakwiragijwe akwiye gutahurwa, kandi n’uruhara rw’igihebuye rw’“ikinyoma” mu buhanuzi bw’igihe c’iherezo na bwo nyene bukwiye gutahurwa. Abagabo b’abashinyaguzi baganza i Yerusalemu mu gihe c’imvura y’inyuma, ari co gihe co gushirako ikimenyetso ku bihumbi ijana na mirongo ine na bine, baremye ubutumwa bw’ikinyoma bw’imvura y’inyuma mu runganwe rwa gatatu rw’Abadiventiste, nk’uko bishushanywa n’“abagore baririra Tamuzi,” muri Ezekiyeli igice ca munani. Ubutumwa bwabo bw’ikinyoma bw’imvura y’inyuma na bwo nyene bushushanywa na Ezekiyeli nk’ishingiro ry’ikinyoma, urukuta rw’uburinzi rw’ikinyoma, n’ubutumwa bw’ikinyoma bw’amahoro n’umutekano.
Hamuna kuona chiratidzo chisina maturo here, uye hamuna kutaura kuvuka kwenhema here, muchiti, Jehovha unoti; kunyange ini ndisina kutaura? Naizvozvo zvanzi naIshe Jehovha; Nokuti makataura zvisina maturo, uye makaona nhema, naizvozvo, tarirai, ndinopesana nemi, ndizvo zvinotaura Ishe Jehovha. Ruoko rwangu ruchava pamusoro pavaporofita vanoona zvisina maturo, navanovuka nhema; havangavi paungano yavanhu vangu, uye havanganyorwi murugwaro rweimba yaIsiraeri, uye havangapindi munyika yaIsiraeri; zvino muchaziva kuti ndini Ishe Jehovha. Nokuti, zvirokwazvo nokuti vakatsausa vanhu vangu, vachiti, Rugare; asi pakanga pasina rugare; mumwe akavaka rusvingo, zvino tarirai, vamwe vakaruzora nesuko isina kusimba. Uti kuna avo vanoruzora nesuko isina kusimba, ruchawa; kuchava nemvura inonaya zvakasimba; nemi, imi chimvuramabwe zvikuru, muchawa; uye mhepo ine dutu icharupaza. Tarirai, kana rusvingo rwawa, hamungazoudzwa here kuti, Kupi kuzora kwamakaruzora nako? Naizvozvo zvanzi naIshe Jehovha; ndicharupaza nomhepo ine dutu pakutsamwa kwangu; uye kuchava nemvura inonaya zvakasimba pakushatirwa kwangu, namabwe makuru echimvuramabwe pakutsamwa kwangu kuti zviparadze. Naizvozvo ndichaputsa rusvingo rwamakazora nesuko isina kusimba, ndicharuwisira pasi, zvokuti nheyo yarwo ichafumurwa, uye ruchawa, nemi muchaparadzwa pakati paro; zvino muchaziva kuti ndini Jehovha. Saizvozvo ndichapedzisa hasha dzangu pamusoro porusvingo, napamusoro paavo vakaruzora nesuko isina kusimba, uye ndichati kwamuri, Rusvingo haruchipo, navakaruzora havachipo; ivo vaporofita vaIsiraeri vanoporofita pamusoro peJerusarema, uye vanoriona zviratidzo zvorugare, asi pasina rugare, ndizvo zvinotaura Ishe Jehovha. Ezekieri 13:7–16.
Uongo na uwongo ambao watu wa dhihaka huko Yerusalemu hujificha chini yake katika Isaya sura ya ishirini na nane na ishirini na tisa hatimaye huhukumiwa na kuangamizwa na “gharika inayofagia.”
Kutonga ndichakuisa pachiyero, nokururama padandemutande; chimvuramabwe chichakukura utiziro hwenhema, uye mvura zhinji dzichafukidza nzvimbo yokuvanda. Uye sungano yenyu norufu ichabviswa, nechibvumirano chenyu neSheori hachizomiri; kana denda rinopfachukira richipfuura, ipapo muchatsikwa naro. Isaya 28:17, 18.
“Chikwapu chinofashukira” chaIsaya ndicho “mvura inonaya zvikuru” yaEzekieri, inounzwa pamusoro paavo “vakafembera nhema,” nokuratidza “chiratidzo chisina maturo” uye nokutaura vachiti “Ishe vanodaro,” “kunyange zvakadaro” Ishe vakanga “vasina kutaura.” “Nhema” inovandwa navarume vekare pasi payo inomiririrwa sechinhu chavanoti Ishe vakanga vataura, saka i“nhema” pamusoro peShoko raMwari. Zvimwe vakati dzidziso inobva muShoko raMwari kukanganisa, kana kuti vakataura zvisizvo kuti Mwari ndivo vakatungamirira kunzwisisa kwavo (Mwari vakanga vataura) pamusoro peimwe dzidziso yeBhaibheri.
“ការកុហក” ដែលបានមកដល់នៅឆ្នាំ 1931 គឺជាការអះអាងថា បងស្រី White បានគាំទ្រទស្សនៈខុសអំពី “the daily” នៅក្នុងសៀវភៅដានីយ៉ែល។ ទស្សនៈខុសដែលថា “the daily” តំណាងឲ្យព្រះរាជកិច្ចរបស់ព្រះគ្រីស្ទក្នុងទីសក្ការៈ ត្រូវបានស្ថាបនាលើ “ការកុហក” មួយ ដែលអះអាងថា នៅឆ្នាំ 1910 Ellen White បានប្រាប់ A. G. Daniells ថា ទស្សនៈរបស់គាត់ និងរបស់ Prescott ដែលថា “the daily” តំណាងឲ្យព្រះរាជកិច្ចរបស់ព្រះគ្រីស្ទក្នុងទីសក្ការៈ នោះ តាមពិតគឺត្រឹមត្រូវ ទោះបីជាពាក្យសរសេរដោយផ្ទាល់របស់នាងផ្ទុយទៅនឹងការនោះក៏ដោយ។
Maonero enhema pamusoro pe“zvezuva nezuva,” ayo panguva iyoyo (1931) akasimbiswa mukati meAdventism yeRaodhikia, akava hwaro hwedzidziso hwakashandiswa kuvaka shoko rinotsanangurwa naEzekieri se“rugare nokuchengeteka.” Nharo dzakasiyana-siyana dzinoshandiswa kutsigira hwaro ihwohwo hwenhema ndidzo mari dzenhema nezvishongo zvenhema zvakaonekwa naMiller muchiroto chake. Pakuguma kwechiroto chake, zvishongo zvake zvepakutanga zvinova zvakafukidzwa zvachose nezvenhema nemarara, uye marara acho pamwe chete nezvishongo zvenhema nemari dzenhema zvinomirira shoko rakavakirwa pakukanganisa kwavo kwehwaro kwekuti “zvezuva nezuva” zvinomirira ushumiri hwaKristu hwepanzvimbo tsvene.
Mundima yaHezekieri, marara nezvishongo zvekunyepedzera zvinomiririrwa se“rusvingo” rwakavakwa nesimende isina kusimba zvikuru zvokuti harugoni kumira pasi pokumanikidzwa kwe“mhepo ine dutu” kana kwe“mvura inopfachukira.”
Muporofita asingateereri aibva kuJudha, uyo akatsiura Jerobhoamu, akazofa ari pakati pe“mbongoro” ne“shumba”. Shumba inomiririra Bhabhironi uye mbongoro inomiririra ChiIslam. Dzidziso mbiri dzisingagoni kuonekwa neAdventism yeRaodhikia, idzo dzinomiririrwa nerufu rwomuporofita asingateereri, ishoko roupapa (shumba), uye ishoko reChiIslam reruwo rwechitatu (mbongoro).
“උග්ර සුළඟ” යන්න එසකියෙල්ගේ වචනයෙහි, අධ්යාය විසි හතෙහි “නැගෙනහිර සුළඟේ දවසේ” “නවතා තබන ලද ප්රචණ්ඩ සුළඟ” යන යෙසායාගේ ප්රතිකයකි. එසකියෙල්ගේ “උග්ර සුළඟ” ද, දෙවියන්වහන්සේගේ සේවකයන්ට මුද්රා තැබෙන තුරු රඳවා තබන ලද, ප්රකාශිත වාක්යයේ හත්වන අධ්යායෙහි “සුළං හතර” ය. එසකියෙල්ගේ “උග්ර සුළඟ” යනු ද, තිස් හත්වන අධ්යායෙහි “සුළං හතරෙන්” ලැබෙන ඔහුගේ පණිවිඩය වන අතර, එය මළ වියළි අස්ථි මහත් හමුදාවක් ලෙස ජීවනයට ගෙන එයි. “හොඳින් සකස් නොකළ මෝටාරයෙන්” ගොඩනඟන ලද “බිත්තිය” බිඳ හෙළන එසකියෙල්ගේ “උග්ර සුළඟ” යනු, තුන්වන “අවවාදය”හි පසුකාලීන වැසි පණිවිඩය ය.
“Mvura inonaya zvikuru” yaEzekieri chiratidzo cheupapa, uye kunyanya ndiyo chiratidzo chenguva yedambudziko remutemo weSvondo rinotanga pamutemo weSvondo uri kuuya munguva pfupi muUnited States. Muporofita asingateereri akabva kuJudha akafa pakati pembongoro neshumba, akamiririra rufu rweAdventism yeRaodhikia runoitika pakati paGunyana 11, 2001, pakasvika mbongoro (nhamo yechitatu), nemutemo weSvondo uri kuuya munguva pfupi (shumba). Rufu rweAdventism yeRaodhikia runoitika panguva yekusimbiswa kwezana nemakumi mana nezvina ezviuru kwakatanga apo ndudzi dzakatsamwa, asi dzakachengetedzwa kuti dzirege kuita, paGunyana 11, 2001, uye kunopera pamutemo weSvondo uri kuuya munguva pfupi. Rufu rwavo, sezvinoratidzwa nemuporofita asingateereri, runouyiswa nokuti vakadzokera kumaitiro echiPurotesitendi chakatsauka, kunyange vakanga vaudzwa zvakananga kuti vasazombodzokera ku“ungano yavaseki.”
Kufa kwavo kunoitika munhoroondo yekuiswa chisimbiso kwevane zviuru zana namakumi mana nezvina. Pakangoiswa chisimbiso pavanhu vaMwari, vatumwa vanoparadza vanobva vatanga basa ravo. Kubva pana Gunyana 11, 2001 kusvika kumutemo weSvondo uri kuuya nokukurumidza, kutongwa kwavapenyu kunoitwa muchechi yaMwari, nokuti kutongwa kunotangira muJerusarema, uye kunotangira kuvarume vakuru vakanga vakafanira kuva vachengeti vevanhu, asi vakanga vasiya mabasa avo pamusoro pezvizvarwa zvina. Avo vanogamuchira chisimbiso munguva iyoyo ndivo mureza unosimudzwa kumarudzi. Vanoiswa chisimbiso mutemo weSvondo uri kuuya nokukurumidza usati wasvika, nokuti nzira chete iyo rimwe boka raMwari rinogona kunyeverwa nayo ndeyokuti rione varume navakadzi vari mudambudziko remutemo weSvondo vane chisimbiso chaMwari.
“Basa reMweya Mutsvene ndere kupwisa nyika pamusoro pechivi, nepamusoro pokururama, nepamusoro pokutongwa. Nyika inogona chete kuyambirwa nokuona avo vanotenda chokwadi vachitsveneswa nechokwadi, vachifamba maererano nemisimboti yakakwirira uye mitsvene, vachiratidza nenzira yakakwirira, yakasimudzwa, mutsetse unopatsanura pakati paavo vanochengeta mirayiro yaMwari, naavo vanoitsika-tsika pasi petsoka dzavo. Kutsveneswa kweMweya kunoratidza pachena musiyano uri pakati paavo vane chisimbiso chaMwari, naavo vanochengeta zuva rokuzorora renhema. Kana kuedzwa kwasvika, zvicharatidzwa pachena kuti chiratidzo chechikara chii. Ndiko kuchengeta Svondo. Avo, mushure mokunge vanzwa chokwadi, vachiramba vachiona zuva iri setsvene, vanotakura chisimbiso chomunhu wechivi, iye akafunga kuchinja nguva nemitemo.” Bible Training School, December 1, 1903.
Ukufa kwa Uadventista wa Laodikia kunatimizwa katika kipindi cha historia ya mvua ya masika, iliyoanza kunyunyiza tarehe 11 Septemba 2001, na humiminwa pasipo kipimo katika sheria ya Jumapili iliyo karibu kuja, wakati Mungu amekwisha kuanzisha na kisha kuinua kama bendera ya ishara watu ambao wametiwa muhuri kwa umilele.
Panguva iyoyo, avo vari muAdventismu yeRaodhikeya vari kugadzirira, uye vachagamuchira, chiratidzo chechikara, vanomiririrwa nevarume makumi maviri navashanu vanopfugamira zuva muna Ezekieri chitsauko 8. Ndivo avo vakagamuchira shoko renhema raEzekieri rokuti “rugare nokuchengeteka,” rinomiririra chokunyepedzera cheshoko rechokwadi remvura yokupedzisira, riri kuparidzwa navarindi vechokwadi munhoroondo iyoyo. Hwaro hweshoko iroro renhema remvura yokupedzisira ndihwo kuzivikanwa kwokuti “zvezuva nezuva” mubhuku raDhanieri chiratidzo chaKristu, asi muchokwadi chiratidzo chaSatani. Kutenda kwenhema uku kwepahwaro ndiko dzidziso inoshandiswa ne“varume vanozvidza vanotonga vanhu veJerusarema” kuti vavake rusvingo rwavo rusina kukanyiwa.
गो “दैनिक” लाई ख्रीष्टको प्रतीकका रूपमा चिन्ने कुरा सन् 1931 मा एउटा “झूट” द्वारा ऐतिहासिक रूपमा स्थापित गरिएको थियो। त्यस समयदेखि ननम्साइएको भित्तो—नक्कली सिक्का र बहुमूल्य पत्थरहरूको—खडा गरियो। त्यो “भित्तो” त्यो बेला ढल्न नियत गरिएको छ, जब फोहरो झार्ने मानिस आफ्नो आँगनलाई पूर्ण रूपमा शुद्ध गर्न आइपुग्छ। त्यो शुद्धीकरण इतिहासको अगमवाणीमूलक अवधिमा सम्पन्न हुन्छ, जुन “आँधीबेहरीको हावा” (सेप्टेम्बर 11, 2001 को गधा) र “अत्यधिक वर्षा” (चाँडै आउने आइतबारको व्यवस्थाको सिंह) को बीचमा पर्दछ। त्यस इतिहासमा अवज्ञाकारी अगमवक्तालाई मारिन्छ र बेथेलका झूटा अगमवक्ताको चिहानमा गाडिन्छ। सिस्टर ह्वाइटले अगमवाणीको “भित्तो” लाई परमेश्वरको व्यवस्था भनेर चिनाउनुहुन्छ।
“Umprofethi lapha uchaza abantu okuthi, ngesikhathi sokuhlubuka okuvamile eqinisweni nasekulungeni, bafune ukubuyisela izimiso eziyisisekelo sombuso kaNkulunkulu. Bangabavuseleli besikhala esenziwe emthethweni kaNkulunkulu—udonga alubeke lwazungeza abakhethiweyo baKhe ukuba bavikelwe, futhi ukulalela imiyalo yawo yobulungisa, yeqiniso, neyobumsulwa kube yisivikelo sabo saphakade.
“Mumashoko ane dudziro isingakanganisiki muporofita anoratidza basa chairo ravanhu ava vakasara vanovaka rusvingo. ‘Kana ukadzosa rutsoka rwako kubva paSabata, kubva pakuita zvinokufadza pazuva Rangu dzvene; ukatumidza Sabata kuti mufaro, iro dzvene raJehovha, rinokudzwa; uye ukamukudza, usingaiti nzira dzako, kana kutsvaka zvinokufadza iwe pachako, kana kutaura mashoko ako pachako: ipapo uchazvifadza muna Jehovha; uye Ndichakutasvisa panzvimbo dzakakwirira dzenyika, ndokukudyisa nenhaka yaJakobho baba vako: nokuti muromo waJehovha ndizvo wataura.’ Isaya 58:13, 14.” Prophets and Kings, 678.
Kutanga kw’oruvyaro rwa kane rw’Abadivantisiti kurangwa no gusohorwa kw’igitabu, nk’uko byagenze no ku ntangiriro z’oruvyaro rwa gatatu. Oruvyaro rwa gatatu rwatanguriye ku gusohorwa kw’igitabu ca W. W. Prescott, The Doctrine of Christ, kandi urwo ruvyaro rwarangiye no gusohorwa kwa Questions on Doctrine. The Doctrine of Christ yashikirije ubutumwa bwiza bwari bwagambiriwe kuba butarimwo ubutumwa bw’ubuhanuzi bw’Abamileriti. Questions on Doctrine yashikirije ubutumwa bwiza bwahakanye igikorwa co kwezwa gishitswa na Kristo. The Doctrine of Christ yakuyeho umuco w’iyerekwa rya (chazon) ry’amateka y’ubuhanuzi, kandi Questions on Doctrine yakuyeho umuco w’iyerekwa rya (Mareh) ry’“ukuboneka” kwa Kristo.
Pakati pe mabhuku maviri iwayo, shoko renhema remvura yokupedzisira rinomiririrwa ne“vakadzi vachichemera Tamusi” rakagadziridzwa. Munhoroondo iyoyo ndimo makasimudzirwa “nhema ya1931.” Chizvarwa icho chechitatu (chinonyangadza) chinomiririrwawo nokuwirirana kwekereke yechitatu yePergamo. Chiratidzo chokuwirirana mukereke yechitatu chinoratidza basa rokutsvaka kubvumidzwa nemasangano enyika aitaridza mitemo yezvidzidzo zvouMwari nemitemo yokurapa. Muchizvarwa chechitatu ndimo makaitwa kuwurairwa kwechokwadi, izvo zvaisanganisira kupinzwa nokusimbiswa kwekushandiswa kwemaBhaibheri akanga adudzirwa kubva mumagwaro akashatiswa.
Mu 1957, buku *Questions on Doctrine* linayimirira kupereka kapena kugonjera choonadi chachikulu cha uthenga wabwino. Choonadi chimenecho nchakuti Yesu anafa kuti atipulumutse “ku” tchimo, koma sanafe kuti atipulumutse “m’” tchimo. Chiphunzitso cha Akatolika ndi cha Apulotestanti opanduka chakuti munthu sangathe kumvera Mawu a Mulungu ndicho chitsutso cha Satana chosatha. Munthu angathe, ndipo ayenera, kumvera Mawu a Mulungu, ngakhale Satana amanena kuti “simudzafa ndithu.” Maganizo ogwa ndi opanduka a Apulotestanti akuti anthu sangathe kugonjetsa tchimo, ndipo chifukwa chake anthu sangathe kumvera lamulo la Mulungu kufikira Yesu atawasandutsa mwamatsenga kukhala ngati maloboti omvera pa kubwera Kwake kwachiwiri, anaphatikizidwa m’ziphunzitso za buku *Questions on Doctrine*.
Mu 1957, chizvarwa chechina cheAdventism yeLaodikia chakatanga, uye rusvingo rwayo rwakasaswa nomatope asina kusimbiswa (murayiro), rwakanga rwavakwa, nokudaro ruchipa pfungwa inobvumira varume vakuru makumi maviri nevashanu vekare kukotamira zuva pakupera kwenguva yokuiswa chisimbiso kwevane zana namakumi mana navana ezviuru. Rusvingo irworwo rusina kusimbiswa, runova rutendo rwokuti kuchengeta murayiro waMwari hazvibviri, runokukurwa parinobviswa “rusvingo” rwokuparadzaniswa kweChechi neHurumende, panguva yomurayiro weSvondo uri kuuya nokukurumidza. Murayiro weSvondo ndiwo mvura zhinji dzinoduruka, kana kuti sezvinotaura Isaya, ndiwo shamhu inofashukira, uye mafashamo iwayo anotanga panguva yomurayiro weSvondo uri kuuya nokukurumidza muUnited States.
Pa mutemo weSabata muUnited States, muvengi (papa) anouya “sorwizi runofashukira” (denda rinofukura), uye ndipo panosimudzirwa “mureza” kuti umupikise. Panguva iyoyo ndipo “rusvingo rusina kusimbiswa” rwakavakwa neAdventism yeRaodhikia pamusoro pekushandiswa kwenhema kwe“zvezuva nezuva” rwunokukurwa rwobviswa.
Zvinoenderana namabasa avo, saizvozvovo achavaripira; kutsamwa kuvavengi vake, kuripira kuvavengi vake; kuzvitsuwa achazviripira kuripira. Naizvozvo vachatyira zita raJehovha kubva kumadokero, nokubwinya kwake kubva pakubuda kwezuva. Kana muvengi achiuya semafashamo, Mweya waJehovha achasimudza mureza kuzorwa naye. Uye Mudzikinuri achauya kuZioni, nokuna ivo vanotsauka pakudarika muna Jakobho, ndizvo zvinotaura Jehovha. Kana ndiri ini, iyi ndiyo sungano yangu navo, ndizvo zvinotaura Jehovha; Mweya wangu uri pamusoro pako, namashoko angu andakaisa mumuromo mako, hazvingabvi mumuromo mako, kana mumuromo mevana vako, kana mumuromo mevana vavana vako, ndizvo zvinotaura Jehovha, kubva zvino nokusingaperi. Simuka, penya; nokuti chiedza chako chauya, nokubwinya kwaJehovha kwabuda pamusoro pako. Nokuti, tarira, rima richafukidza nyika, nerima guru marudzi avanhu; asi Jehovha achabuda pamusoro pako, nokubwinya kwake kuchaonekwa pamusoro pako. Uye vaHedheni vachauya kuchiedza chako, namadzimambo kukupenya kokubuda kwako. Isaya 59:18–60:3.
Vahedheni vanouya kuchiedza kana kubwinya kwaMwari kuri pamusoro pevanhu Vake, uye izvi zvinoitika kana muvengi apinda semafashamo. Kana muvengi iyeye apinda, Mwari anomusimudzira mureza (chiratidzo) achimurwisa. Kubwinya kwaShe kuri pamusoro pevanhu avo vanopindurwa navahedheni ndihwo hunhu Hwake, uye hunhu Hwake hahutadzi. Ishoko renhema rerugare nekuchengeteka rinodzidzisa kuti varume nevakadzi havagoni kukunda chivi. Shoko iroro ishoko renhema remvura yokupedzisira rinoparidzwa munguva yeshoko rechokwadi remvura yokupedzisira, rakasvika musi wa11 Gunyana 2001. Shoko iroro renhema ishoko renhema pamusoro pomurayiro waMwari, unova “rusvingo.” Dzidziso yenhema iyoyo inomiririrwa mubhuku rinonzi Questions on Doctrine, iro rakaratidza kusvika kwechizvarwa chechina nechokupedzisira cheAdventism yeLaodikia.
Nga lwa 11 Khubvumedzi 2001, vhutshinyi vhuṋa ha Adventism ya Laodekia zwo swika u lingedzaḽa murafho wa vhufhelo nga zwivhi zwa vhomakhulukuku vhavho. Nga iḽo ḓuvha Mudzimu o laedza vhathu Vhawe uri vha humele nḓilani dza kale dza Yeremia, uri vha kone u pfesesa na u ṱanganedza mulaedza wa mutheo wo imelwa sa zwimangadzo zwa Miller. Arali vho ita nga u ralo, vha ḓo wana mvula ya vhuvhili, ine Yeremia a i vhidza uri ndi “u awela.” Mbudziso ya u humela nḓilani dza kale yo vha i u dovholola ha ndingedzo ye ya bveledza vhutshinyi ha 1863.
Pa Septembara 11, 2001, lomwe ndi “tsiku la kum’mawa ndi mphepo yowawa” la Yesaya, “nyimbo ya munda wa mpesa” inayenera kuyimbidwa ndi awo amene m’buku la Chivumbulutso chaputala 14, ndime 3, komanso m’chaputala 15, ndime 3, amayimba nyimbo ya Mose ndi ya Mwanawankhosa. Nyimboyo ndi uthenga wa Laodikaya umene umasonyeza kuti anthu osankhidwa oyambirira anali panthawiyo kudutsidwa, pakuti Mulungu panthawiyo anali m’ntchito yopereka munda Wake wa mpesa kwa amuna ndi akazi amene akanabala zipatso zoyenera za munda wa mipesawo. Uthenga wa munda wa mipesawo ndi uthenga wopita ku Laodikaya, umene unali uthenga woperekedwa ndi Jones ndi Waggoner pa kupanduka kwa 1888.
Ngomhla we-11 kuSepthemba, 2001, kwaqala imvula yangasekugcineni, futhi empikiswaneni yesahluko sesibili sikaHabakuki kukhonjiswa isigaba esethula isigijimi samatafula amabili, ngoba sase sibuyile ezindleleni zasendulo zikaJeremiya futhi samukela “ukuphumula nokuvuselelwa,” u-Isaya akubonisa njengokulethwa phezu kwalabo indlela yabo yokusebenza engu “umugqa phezu komugqa.” Impikiswano ababebandakanyeke kuyo yayimelene nesigijimi samanga semvula yangasekugcineni, esimelwe “ngabesifazane abebekhalela uThamusi,” esasikhuthaza abantu baseLawodikeya ababelele ngesigijimi sokuthula nokuphepha.
Mharidzo yerugare nokuchengeteka inoti hazvibviri kuti varume navakadzi varege kutadza, naizvozvo Mwari anogona uye achangovaruramisa chete “mukati” mezvivi zvavo. Varume vanoseka vanoti mharidzo yavo yerugare nokuchengeteka ndiyo mharidzo yechokwadi yokururamiswa nokutenda, yakaparidzwa naJones naWaggoner, asi inosiya pachena chokwadi chokuti uyo anoruramiswa naMwari, iye anonatswawo; nokuti Mwari haana kufa kuti aponese vanhu vari muzvivi zvavo, asi kubva muzvivi zvavo.
Ladzidzisa 11, 2001, kwakatara kutanga kwenguva yokuiswa chisimbiso chevanhu vane zviuru zana namakumi mana nezvina, iyo inopedzisira boka rimwe richigamuchira chisimbiso chaMwari, sezvinomiririrwa navaya vanogomera vachichema pamusoro pezvinonyangadza zviri mukereke nomunyika, uye rimwe boka rakafuratira temberi, apo basa rokupedzisira rengirozi yechitatu riri kuitwa, uye vari kunamata zuva. Nhoroondo yavaMillerite inoratidza nhoroondo yesangano rengirozi yechitatu, uye mukuita kudaro, mugumo waro uri pamusoro peshoko remvura yokupedzisira, pamwe chete nechisiko charinobudisa muna avo vanosarudza kudya.
Chidzidzo ichi tichachienderera mberi muchinyorwa chinotevera.
“Kusatongobvuma kusiya maonero akanga atovakwa kare, nekugamuchira chokwadi ichi, ndizvo zvakanga zviri hwaro hwechikamu chikuru chekupikisa kwakaratidzwa paMinneapolis pamusoro peshoko raIshe kubudikidza naHama Waggoner naJones. Nokumutsa kupikisa ikoko, Satani akabudirira pakudzivisa, kusvikira pachiyero chikuru, simba rakakosha roMweya Mutsvene iro Mwari aishuva kwazvo kuvapa. Muvengi akavatadzisa kuwana kubudirira ikoko kwaaigona kuva kwavo mukutakura chokwadi kuenda kunyika, sezvakachiparidzwa navaapostora mushure mezuva rePendekosti. Chiedza chinofanira kuvhenekera nyika yose nokubwinya kwacho chakapikiswa, uye nezvakaitwa nehama dzedu pachadzo chakachengetedzwa, kusvikira pachiyero chikuru, kuti chisvike kunyika.” Selected Messages, bhuku 1, 235.