Daniel ha Apocalipsis kuatiañe'ẽnguéra ojokupyty ha ombojoavy'ỹ ojuehe, he'iséva oñondivepa oñemohu'ã porãha.
“Pe Apocalípsis-pe opaite Biblia aranduka ojoaju ha opa. Ko’ápe oĩ Daniel arandukarã mokõiháva.” Hechos de los Apóstoles, 585.
Umi reino kuéra profesía bíblica rehegua ha’e va’erã pe estudiante profesía rehegua atención principal, upépe niko oñemoĩve tenonderãite pe historia okapegua ára pahápe guarã.
“Iporãve hetave ñañemoarandu hag̃ua, Tupã Ñe’ẽ resape rupi, umi mba’érepa ojupi ha ho’a mburuvicha guasu retãnguéra. Ta mitãrusu oikuaa ko’ã jehaipyre, ha tohecha mba’éichapa tetãnguéra pe tee py’aguapy ha ñakãrapu’ã oĩ va’ekue oñembojoaju hag̃ua umi principio divino jeguerovia rehe. Tohesa’ỹijo umi tuicháva reforma rembiapo rembiasakue, ha tohecha mba’éichapa heta jey ko’ã principio, jepe oñemboyke ha oñembopochy hese, ha umi omyasãiva ogueraha hag̃ua kárselpe ha jejukaharape, ko’ã sacrificio rupive voi ipahápe ipu’aka.” Education, 238.
Umi tembiasakue marangatu —tahaʼe “umi ñemonguʼe guasu ñemyatyrõrã” térã “rréinokuéra ñepuʼã ha jeʼa”— haʼe peteĩ mbaʼe tekove térã ñemano rehegua Tupã Ñeʼẽme. Pablo ohai 2 Tesalonicenses kapítulo mokõihápe umi ndohayhúiva pe añetegua ha upe rire hoʼáva ñembotavy mbarete poguýpe, ojehuha chupekuéra upéva oiporavo haguére omboyke pe marandu Pablo ohechaukavaʼekue upe jehaipyrépe. Upe jehaipyre ohechauka Roma tupãnguéra guaʼu omombaʼeguasúva ha Roma pápa poguypegua apytépe oĩva joaju, ha upéva avei haʼe Pérgamo ha Tiatira apytépe oĩva joaju, ha avei kuarepoti ha ñaiʼũ apytépe oĩva joaju, ha avei pe dragón ha pe mymba ñarõ apytépe oĩva joaju. Roma pápa poguypegua ñepuʼã, oñemohaʼangáva Tiatira rupive, ha Roma tupãnguéra guaʼu omombaʼeguasúva jeʼa, oñemohaʼangáva Pérgamo rupive, haʼe peteĩ añetegua umi hoʼáva ñembotavy mbarete poguýpe omotareʼỹva.
Millerita rembiasakuepe, pe argumento oĩva’ekue Millerita-kuéra ha Protestante-kuéra apytépe, ha upéi oikeva’ekue pe kuatiahaipyre pionero 1843-pe, ha’eva’ekue mba’épa pe pu’aka histórico oñerrepresentáva “nde retãyguakuéra mondaha” ramo Daniel 11, versíkulo 14-pe. ¿Umi mondahakuéra piko ha’eva’ekue Roma pagana opu’ãva, he’iháicha Millerita-kuéra, térãpa ha’eva’ekue Seleúcida-kuéra ho’áva, he’iháicha Protestante-kuéra?
“Mayma tetã oikéva tembiapo renda ári oñeme'ẽ chupekuéra oike hag̃ua henda yvy ape ári, ojehecha hag̃ua ombohováitapa pe propósito ‘Pe Ma’ẽhára ha Pe Imarangatúva’ rehegua. Profesía omombe'u porã va'ekue mba'éichapa opu'ã ha ho'a ko yvy tuichavéva mburuvicharãnguéra—Babilonia, Medo-Persia, Grecia ha Roma. Káda peteĩ ko'ãvagui, tetãnguéra imbaretéva'ỹvéva ndive avei, tembiasakue ojapo jey ijehegui. Káda peteĩ oreko va'ekue hi'ára oñeha'ã hag̃ua, káda peteĩ ofalla va'ekue, hoguera ojepe'a, ipokatu okanýma, ha ambue oipyhy hendaguépe....”
“Umi tetãnguéra opu’ã ha ho’águi, ojehechauka hag̃uáicha Ñandejára Ñe’ẽ Marangatu roguekuérape, tekotevẽ oikuaa hikuái mba’éichaitépa ndovaléi pe ñemomba’eguasu oka gotyogua ha yvy arigua añónte. Babilonia, opa ipokatu ha hechapyrã guasu reheve, ko yvy arigua araka’eve ndohechavéiva upéicha guare, —pokatu ha hechapyrã guasu upe ára tavayguakuérape ojehechávo ipyta hag̃uáicha ha are hag̃ua opa ára,— mba’éichaitépa oñehundipaite. “Kapi’i poty”icha oñehundi. Péicha oñehundi opa mba’e ndorekóiva Ñandejárape iñepyrũrã. Pe oĩva añoite joajúpe Ijehupytyrã ndive ha ohechaukáva Itekokatu ikatu opyta. Iñe’ẽme’ẽ ha’e añoite umi mba’e hatã ha ndojehekýiva ko ñande mundo oikuaáva.” Education, 177, 184.
Biblia rehegua tembiasakue ha'e pe techauka Salomón ohechakuaava'ekue tekotevẽteha, he'írõ guare techauka'ỹre tavaygua oñehundiha. Umi milleritakuéra ohechakuaa ha omoherakuã umi sa popa ary ojehechaukáva “po jasy” ramo Apocalipsis kapítulo porundýpe, versíkulo po ha pápe, ha katu ndohesa'ỹijói pypuku pe tembiasakue ojehechaukáva Apocalipsis kapítulo porundýpe. Ha'ekuéra ohechakuaa hekopete umi po jasy oĩva versíkulo pápe, ha katu, ojehechaháicha, oimo'ã pe ñe'ẽjoaju “po jasy” oĩgui versíkulo po ha pápe, upéva omomba'eguasuvénteha pe jehasa asy rehegua profesía ojehechaukáva mokõive versíkulope. Ko'ág̃a ikatu ojehechauka hasy'ỹre pe versíkulo po, ohechaukávo “po jasy”, ohechaukaha sa popa ary oñepyrũva'ekue Mohammed omanóvo 632-pe ha opava'ekue 782-pe, Bizancio Império, térã Roma Império kuarahyresẽgua, pegua emperatrís Irene ñemotĩ reheve.
Umi omoñepyrũva’ekue oiporu hekopete pe versíkulo pa he’íva, ohechakuaávo Nicomedia ñorairõ, oikova’ekue 1299 jasypokõi 27-pe, ha’eha pe arapa’ũ sa popa ary ipukúva ñepyrũ, ha upe arapa’ũ opa 1449 jasypokõi 27-pe, oñemomirĩrõ guare pe Constantine paha oisãmbyhyva’ekue Constantinople-pe. Peteĩ ñe’ẽrysýi ambue ári, pe arapa’ũ sa popa ary ipukúva ohechauka Islam ko yvy tuichakue javevegua, ohechaukaháicha mokõive jehasa asy: Arabia-pegua Islam rehegua peteĩha ha Turkey-pegua Islam rehegua mokõiha. Pe Islam omomirĩva’ekue pe emperadórpe ha pe emperatríspe oñondive ohechauka pe Islam ko yvy tuichakue javevegua oñemomba’éva peteĩ rréino rehe, oñembohetéva peteĩ kuñágui, Irene rupi ojehechaukáva, ha peteĩ kuimba’égui, Constantine paha rupi ojehechaukáva.
Umi sa popa ary pukukue, opáva Irene ñemotĩ reheve, Arabia-gua Islam oipyhy ipoguýpe Mburuvi Bizantíno yvy apekue térã ijyvy, ha Irene opyta ñemotĩ tuichaitereívape, upévare ojejopy opaga hag̃ua tributo mbohapy ary pukukue, ambue mbaʼe oñejerure mbaretéva chupe apytépe. Constantine ipahaguáva oñemotĩrõ guare, upéva ohechauka oñepyrũha irundy ary pukukue, opáva peteĩ ñemongora ha Roma Kuarahyresẽgua tavusu jeity reheve. Mokõive jey haʼékuri Islam, Arabia-gua Islam Irene rehe ha Turquía-gua Islam Constantine ipahaguáva rehe. Umi ára pahápe, opa yvy ape arigua Islam, ojehechaukáva Arabia-gua ha Turquía-gua Islam rehegua mokõi testígo rupive, umi oñemombeʼúva peteĩha ha mokõiha jehasa asýpe, oipyhýta raẽ yvy ha upéi tavusu. Umi ára paha pegua temimoĩmby polítiko, ojehechaukáva Roma Kuarahyresẽgua Constantine rupive, oĩ peteĩ ñemenda simbólikope umi ára paha pegua temimoĩmby jeroviapy rehegua ndive, ojehechaukáva Roma Kuarahyresẽgua Irene rupive. Aiporu pe ñeʼẽjoaju temimoĩmby polítiko ha jeroviapy rehegua ahechauka hag̃ua mymba ñarõ raʼanga símbolo ojekuaa raẽha Tetãvore Joapykuérape ha upéi yvy ape ári. Mymba ñarõ raʼanga haʼe Constantine ha Irene ñemenda simbóliko, ha mokõivéva oñemotĩ ijyvy ha itavusu opytágui Islam poguýpe.
Iñemenda ojehechakuaa oñemohendávo ojuerehe umi mokõi tembiasakue, ha oñemohaʼangavaʼekue Constantia ha Licinius ñemenda rupive, ary 313-pe, oñemoĩrõ guare jeporúpe Milan Tembiapoukapy, ha opa pe Smyrna tupao simbóliko ha oñepyrũ pe Pergamos tupao simbóliko. Umi Paul heʼíva ohupytyha ñembotavy mbarete ndohechakuaaséi pe ñemomarandu Paul omeʼẽva, omombeʼúva oikotaha peteĩ jeroviágui ñesẽ ojehechauka mboyve pe kuimbaʼe angaipa rehegua. Pe jeroviágui ñesẽ oiko Pergamos rembiasakuépe, ha pe kuimbaʼe angaipa rehegua ojehechaukavaʼekue ary 538-pe, oñepyrũrõ guare Thyatira tupao.
Ani avave pene mbueve tapicha pende mbotavy mba’eve rupi; upe ára ndoumo’ãi, oiko raẽ’ỹre pe jehekýi guasu, ha ojekuaauka pe kuimba’e angaipa rehegua, pe ñehundípe oñeme’ẽva; ha’e oñemoĩva ha oñembohetavéva opa mba’e ári oje’éva Tupã térã oñemomba’éva; upéicha ha’e ku Tupãicha oguapy Tupã rógaópe, ohechauka hag̃ua ijehegui ha’eha Tupã. 2 Tesalonicenses 2:3, 4.
Roma kuarahyresẽygua rembiasakue ome'ẽ mokõi testígo ohechaukáva upe profesía rehegua añetegua, ojehechaukáva avei Roma kuarahyresẽygua ha Roma kuarahyreikegua joaju simbólikope. Upe joajúpe, Roma kuarahyreikegua ha'e tupão ha Roma kuarahyresẽygua ha'e tetã. Roma ha'e tupão ha tetã ñembojoaju, Daniel kapítulo mokõihápe kuarepoti ha ñai'ũ rupive ojehechaukaháicha.
Mokõi ambue testígo oĩva Apocalipsis 9 rembiasakue marangatúpe omopyenda peteĩ mbaʼe ohechaukáva hesakã porã umi ára pahápe Islam yvy tuichakuepegua opuʼãha peteĩ pokatu rehe, ojehechaukáva tupao ha tetã ñembojoajúramo, ha oñemombaʼeha upe pokatu yvy ha itavusúre. Osman oñemombaʼe Nicomedia yvýre 1299 jasypokõi 27-pe, ha upéi oñemombaʼe Nicaea yvýre mokõi ary rire, 1301-pe. Itaʼýra oñemombaʼe Nicaea tavusúre 1331-pe, ha pe itaʼýra voi oñemombaʼe Nicomedia tavusúre peteĩ ñemongora irundy ary pukukue ojepysóva ha 1337-pe opa vaʼekue rupive. Umi ñepyrũhára ombojoaju 1299 jasypokõi 27 Osman ndive, ha katu arakaʼeve ndohechái ñorairõ upe riregua, Nicaea ñorairõ, pe jepyrũ mokõiha tembiasakuepeguáramo oñemopyenda hag̃ua Mburuvi otománo. 1299 jasypokõi 27 haʼe vaʼekue pe jepyrũ peteĩha heta jepyrũ apytépe, ogueraháva pe léi arateĩ rehegua peve. Islam túrko mokõi jepyrũ tenondegua ohechauka peteĩ profesía ñepyrũ, opa vaʼekue 1449-pe, upéi jey 1840-pe, upéi jey 9/11-pe ha upéi jey 2023 jasypakõi 31-pe.
Umi mokõi pyrũ apytégui peteĩha ndaha’éi ohechaukáva sa popa ary ñepyrũ añónte, ohechauka avei mbohapypa poapy ary ñepyrũ. Upéva oñepyrũ Osman ojapyhýrõ guare Nicomedia yvy, ha opa mbohapypa poapy ary rire, Osman ra’y ojapyhýrõ guare Nicomedia tavusu, irundy ary ñemongora opávo, 1337 arýpe. Mbohapypa poapy papapy ohechauka “ñepu’ã”, ha Osman pyrũ ñepyrũgua, ojapyhýrõ guare upe yvy, ohechauka turkokuéra Islam ñepu’ã. Upe pyrũ peteĩhápe, ipukúva mbohapypa poapy ary, peteĩ ñemongora “irundy ary” pukúva ohechauka ipaha. Umi sa popa ary pyrũ pahápe, oiko upe ñemomirĩ, ha irundy ary rire, 1453 arýpe, ojejapyhy Róma kuarahyresẽgotygua tavusu.
Taha'e umi turko otománo ary 1453-pe, térã Osman ra'y, oipyhýva Nicomedia ary 1337-pe ha Nicaea ary 1331-pe, mbohapyve kásope peteĩteĩ umi tavusu oikóma va'ekue Roma kuarahyresẽygua tavusu ramo peteĩ jave tembiasakue ryepýpe. Mbohapyve línea ohechauka Roma kuarahyresẽygua ñembopoguy. Umi mbohapy línea peteĩteĩva ohechauka Islam oñemomba'e hague tenonderã Roma kuarahyresẽygua yvýre ha upéi itavusúre. Mbohapyve tavusu réra ha pe yvy réra peteĩchante. Umi mbohapy línea peteĩteĩva oguereko tapicha tembiasakuepegua ojoavýva, álfa ha oméga ramo. Ohechaukávo tupão ha tetã joaju, Islam omomirĩ rupi mburuvichavete kuimba'épe ha mburuvichavete kuñáme mokõivévape, pe ñemomirĩ profétiko ombojoaju ilineakuéra Roma kuarahyreikegua ndive, Constantino Guasu omomirĩva'ekue avei oiporavórõ guare Constantinopla Roma táva rangue ary 330-pe. Roma kuarahyreikegua ñemomirĩ paha oiko ary 476-pe, mburuvichavete paha ndive, ha upe guive ikangy pya'e ohóvo.
Rróma kuarahyreikegua, Rróma kuarahyresẽgua rehe oñembojojávo, ha'e va'ekue tupão; kuarahyresẽgua katu ha'e va'ekue tetã. Ñemomirĩ iñepyrũme, 330-pe, upéi ñemomirĩ 476-pe, ha upéi 782-pe ha upéi jey 1449-pe. Peteĩ ñemomirĩ rysýi oñepyrũ peteĩ rréino ñemboja'ópe; upe rire ojehu, 476-pe, pe ñemomirĩ opytávo emperador'ỹre ha, upévare, imperio'ỹre, ha upe rire katu Islam ogueru ñemomirĩ tenonderã kuarahyresẽ yvy apekuépe, 782-pe, ha upéi kuarahyresẽ tavusúpe, 1453-pe.
Pe Islam profecía bíblica rehegua ohechauka hag̃ua mokõive Roma kuarahyresẽ gotyogua ha kuarahyreike gotyogua lináhe, ha tesape Islam ko árape oguerúva oñemoĩ peteĩcha hag̃ua, ha katu hetave mombyry hag̃ua, umi tesape ypykue Islam rehegua oguerekova’ekue umi pionéro Millerita. Pe ára prueba rehegua oñepyrũva’ekue ary 2024-pe pe porandu reheve máva hína “nde retãyguakuéra apytégui umi mondaha omopu’ãva pe visión” ha’eva’ekue pe alpha pe período de prueba rehegua, ha ko’ág̃a, pe período de prueba pahaitepe, tesape osẽva pe tema Islam Apocalipsis kapítulo nueve-gui ombojoapy testígo Roma kuarahyreike gotyogua ha kuarahyresẽ gotyogua rehegua, araka’eve noñehesa’ỹijóiva’ekue ko’ã ára pahaguépe peve.
Islam rehegua profesía rape, ojehechaukáva kapítulo porundy guive pateĩ peve, ombojoaju tembiasakue rape oĩva Daniel kapítulo pateĩme, versíkulo pa guive papoteĩ peve, ome’ẽvo testimóniokuéra ojoajúva umi tape ko’ã jehaipýpe oñehesa’ỹijómava ndive. Ha katu Islam jepu’ã rehegua ta’anga profétiko ryepýpe oĩ milleritakuéra ñemongu’e jepu’ã ha avei umi sa irundypa irundy su ñemongu’e jepu’ã. Mokõi arapa’ũ, irundy ary pukúva peteĩteĩ, oñemohenda mbaretéva Apocalipsis kapítulo porundy ára rehegua profesíakuéra ryepýpe ha oĩva umíva pehẽramo, ome’ẽ testimónio umi irundy ary 1840 guive 1844 peve rehe. 1844-pe ndaiporivéima ára profétiko, upévare pe arapa’ũ simbóliko irundy ary rehegua oñemyesakã umi hekotee profétiko rupive, ndaha’éi ára rupive. Pe arapa’ũ peteĩha, irundy ary pukúva, ohechauka Islam omoĩhague ipoguýpe Nicomedia, Roma Kuarahyresẽygua tavusu ymaguare, 1337-pe, mbohapypa poapy ary itúva omoĩ rire ipoguýpe upe yvy. Umi irundy ary mokõiha ohechauka pe ñemomirĩ Islam ogueruva’ekue Roma Kuarahyresẽygua mburuvichakuéra polítika ha rrelihión rehegua ári 1449-pe, ha umi irundy ary mbohapyha ohechauka peteĩ Tupã pokatu jehechauka mimbipáva, 1840 jasypoapy 11-pe oguejýrõ guare pe ánhel omohesakãva’ekue yvy heko mimbipápe.
Umi milleríta rembiasakue pe ánhel peteĩha ha pe mokõiha rehegua ojoja pe ánhel mbohapyha rembiasakue ndive, oñemoĩ aja séllo umi sa irundypa irundy su rehe. Upe séllo ñemoĩ rembiapo paha ha'e pe angaipa ñembogue; ha'e Tupã reko ñembojoaju yvypóra reko ndive, ha oiko peteĩ ñorairõ Islam oguerúva aja.
Ha’e oipe’a pe yvykua pypuku’ỹva; ha osẽ pe yvytimbo yvykua-gui, peteĩ tatakuá guasu yvytimbo-icha; ha kuarahy ha yvytu pytũmba pe yvytimbo yvykua-gua rupi. Ha pe yvytimbo-gui osẽ tuku yvy ári; ha chupekuéra oñeme’ẽ pokatu, umi teju jagua yvy arigua orekoháicha pokatu. Ha oñemanda chupekuéra ani hag̃ua ombyai pe kapi’i yvy arigua, ni mba’e hovy, ni yvyramáta; síno umi kuimba’e añónte ndorekóiva Tupã sella ijyvatekuépe. Apocalipsis 9:2–4.
Opaite profesía ñembyaty porãite ojejuhu ára pahápe, upévare ko pasáhe ohechauka pe sella oñemoĩva umi cien cuarenta y cuatro mil rehe. Pe profesía Islam rehegua, Apocalipsis nueve-pe, ome’ẽ pe clave histórica ogueru hag̃ua joajúpe pe ta’anga hesakãvéva pe pu’aka omoañetéva pe visión, pe tembiasakue-pe oguahẽva’ekue 11 de agosto de 1840-pe, Islam oñejoko jave. Upe guive, Apocalipsis nueve testimonio oñemyasãi capítulo diez-pe ha pe primer ha segundo ángel rembiasakue-pe. Upéi capítulo once-pe pe mbohapyha ñembyasy oguahẽ sapy’aitépe pe léi dominical-pe, ha upérõ oñepyrũ pe tercer ángel sapukái hatã. Capítulo nueve ha’e pe clave Islam rehegua omohendáva mburuvicha guasu kuéra jehepyme’ẽ ha ho’apa ojehechaukáva Daniel ha Apocalipsis-pe. Capítulo diez ha once ohechauka pe experiencia umi cien cuarenta y cuatro mil vírgenes arandu rehegua. Capítulo nueve ohechauka pe símbolo omopyendáva pe visión okapegua ha capítulo diez ha once ohechauka pe visión hyepypegua ojoajúva pe Ovecha Ra’y rapykuéri pe Tupaópe Santísimope.
Apocalipsis kapítulo pa ñepyrũme, Cristo ojehechauka pe ángel imbareteitévaramo, oguejýva peteĩ arandukami ojepe’apyre reheve. Upéva oñekumpli jasypoapy 11-pe, 1840-pe, opakuévo Apocalipsis kapítulo porundýpe oĩva profesía, ohechaukáva mbohapysa porundypa peteĩ ary ha papo ára. Apocalipsis kapítulo pa ohechauka tembiasakue upe guive pe ára pe marandu oñepyrũhague iro Juan ryépe peve, jasypa 22-pe, 1844-pe. Umi irundy ary 1840 guive 1844 peve oñepyrũ pe ángel peteĩha og̃uahẽvo ha opa pe ángel mbohapyha og̃uahẽvo. Umi irundy ary ouva’ekue upe profesía oñekumpli rire jasypoapy 11-pe, 1840-pe, oguereko ita’ãnga profétikoramo umi irundy ary jasypokõi 27 guive, 1449-pe, 1453 peve, oñepyrũvo umi mbohapysa porundypa peteĩ ary ha papo ára. Mokõive umi arapa’ũ irundy ary pukúva ojokupyty umi irundy ary Nicomedia oñemongorava’ekue ndive, 1333 guive 1337 peve. Ta’ãnga ñe’ẽme, Islam ipu’aka mbohapy jey Roma kuarahyresẽ gotyoguáre. Tenondete oiko Nicea ñemongorápe, 1331-pe, upéi Nicomedia ñemongora irundy ary pukúvape, 1337-pe, ha upéi Constantinopla ñemongorápe, 1453-pe.
Diocleciano omboja'o léi rupive Róma kuarahyresẽ ha kuarahyreike pehẽme ary 293-pe, ha Constantino katu, profecía reheguápe, omboja'o Róma kuarahyresẽ ha kuarahyreike pehẽme ary 330-pe. Ary 395-pe, omanóvo emperadór Teodosio I, pe império oñemboja'o ofisiálmente ha opa ára g̃uarã, ha'e ohejágui erénsiaramo kuarahyresẽ ha kuarahyreike umi mokõi ita'ýrape. Iglésia Katólika oñemboja'o kuarahyresẽ ha kuarahyreike pehẽme ary 1054-pe, pe “ñemboja'o guasu” jave. Pe ñemboja'o oiko mbeguekatúpe, ha upéicha avei pe ñehundi oúva upe rire. Pe ñemboja'o oĩ gueteri ko árape peve voi. Upe arange guive, popa ary ohasa mboyve, pe iglésia kuarahyreikegua oĩva Rómape omoñepyrũ umi ñorairõ kurusu rérape Islam rehe, hi'areva'ekue mokõisa ary rupi. Róma Kuarahyreikegua ho'a ary 476-pe, opytárõguare iñemperadór paha'ỹre. Róma Kuarahyresẽgua ho'a ary 1453-pe. Róma pápa poguypegua ho'a ary 1798-pe. Róma pagáno oñemboja'o kuarahyresẽ ha kuarahyreike pehẽme ary 293-pe, 330-pe ha 395-pe. Róma pápa poguypegua oñemboja'o kuarahyresẽ ha kuarahyreike pehẽme ary 1054-pe. White reindy ohechauka umi rréino ñepu'ã ha je'a ha'eha peteĩ jekoha tenondegua Tupã Ñe'ẽ ñehesa'ỹijópe.
Umi rréino Apocalipsis kapítulo porundy guive oñeguenohẽva tembiasakue resapépe omombarete pe argumento he'íva Roma ha'eha pe omopyendáva pe visión. Pe joaju profétiko oĩva Islam ha umi sa irundypa irundy su apytépe ha'e peteĩ mba'e ohechaukáva pe pyharepyte sapukái marandu, oñemoha'anga va'ekue Cristo oikérõ guare Jerusalénpe peteĩ vúrro ári, ojehechaukaha peteĩ profesía ára rehegua rupive. Upe profesía oñepyrũ va'ekue pe ái peteĩha aja, oho hese pe profesía pehẽngue mokõihápe pe ái mokõiha aja, ha oñekumpli pe irundy ary rembiasakuépe, oñepyrũ haguépe pe ñemongu'e milleríta ánhel peteĩha ha mokõiha rehegua, oñekumplívo upe profesía voi. Pe profesía oñepyrũ pe “mbohapypa poapy ha mokõi ary” (1299 ha 1301) techaukaha reheve, ohechaukáva Islam ñepu'ã, ha oñemohu'ã pe “mbohapypa poapy ha mokõi ary” (1838 ha 1840) techaukaha reheve, ohechaukáva milleritakuéra ñepu'ã.
1844-pe, oñemohu'ãvo umi milleríta arapa'ũ irundy ary pukúva, oñemoha'angava'ekue 1333 guive 1337 peve oikova'ekue ñemongora rupive ha 1449 guive 1453-pe oikova'ekue ñemongora pevegua arapa'ũ rupive, pe ára profétiko ndojeporuvéimava'erã. Umi sa irundypa irundy su poyvi jehupi ojoaju tee pe profesía Islam oñehupihápe rehe.
Judá, nde hína upe ojererohorytahápe ne pehẽnguekuéra: nde po oĩta ne enemigokuéra ajúrare; nde ru ra’ykuéra oñesũta nde renondépe. Judá ha’e peteĩ león ra’y; pe jejuka guive, che ra’y, reñembo’y yvate. Oñemoĩ yvýre, oñenohẽ, peteĩ leónicha ha peteĩ león tujacháicha; máva piko omoingove jeýta chupe? Pe mburuvicharã yvyra ndoguejymo’ãi Judágui, ni pe léi ome’ẽva ipy mbytéguigui, peve ou hag̃ua Silo; ha hendápe oñembyatýta tetãnguéra. Oñapytĩ hag̃ua hymba ra’y parral rehe, ha imburika ra’y parral porãvévare; ojohéi ijao vínope, ha ijao yvytimbo víno-ryrupe. Hesa pytãta víno reheve, ha hãi morotĩta kambýgui. Génesis 49:8–12.
Umi sa irundypa irundy su ohechauka hekoitépe Cristo reko, ha Cristo haʼe, ambue ñembojoguaha apytépe, “pe parral máta iporãvéva”. Génesis 16:12-pe ojeʼe Ismael rehe haʼeha peteĩ kuimbaʼe “saite”.
Ha'e ha'éta peteĩ kuimba'e salváhe; ipo opu'ãta opa kuimba'e rehe, ha opa kuimba'e po opu'ãta hese; ha oikóta opa ijoyke'y kuéra renondépe.
Pe ñe’ẽ “saite” ramo oñembohasáva he’ise pe Arabia-pegua mburika saite. Umi Cristo rérape oĩva umi ára pahápe ojupi pe Arabia-pegua mburika saite marandu ári, pe mburika Cristo ojupi hague ári oikévo Jerusalén-pe, pe mburika ipahápe oñe’ẽ va’ekue Balaam oinupã rire chupe mbohapyha jey. Umi maranduhára omoherakuã va’ekue pe marandu omombarete va’ekue peteĩha ánhel marandu 1840-pe ndohechakuaái peteĩ profesía sa popa ary rehegua, oñe’ẽva upe mba’e rehe ha tuicha mba’éva, upe tembiasakue profétiko ryepýpe voi oĩhápe pe marandu omombarete va’ekue pe ñemongu’e. Ndohechakuaái hikuái mokõi arapa’ũ irundy ary pukukuegua upe profesía ára reheguápe voi, ha’e va’ekue pe 1840 guive 1844 pevegua tembiasakue ra’anga. Judá ñemoñarepegua Leõ ko’ág̃a oikuaauka ohóvo umi “tape yma guare”gui peteĩ tesape araka’eve ojehecha’ỹ va’ekue, ha upe tesape ojokupyty upe tesape ojekuaauka ohóvo 2023 ary jasypakõi 31 guive ndive. Upe tesape oipe’a opa py’akõi oĩva Islam ha’eha pe oinupãva Nashville-pe rehe. Pe tesape ohesape Roma rehegua techaukaha, ha upéicha oiko chugui peteĩ ñemombe’u omega pe 2024-pegua ñe’ẽjoavy alfa umi ne retãygua mondaha rehegua g̃uarã, ha avei ha’e pe techaukaha omega pe ñe’ẽjoavy upe techaukaha reheguaite milleritakuéra rembiasakuépe oiko va’ekuépe. Ohechauka pe Islam oĩva Apocalipsis porundypegua ára rehegua profesíakuérape ha’eha pe marandu okapegua, umi sa irundypa irundy su rehe séllo oñemoĩha ára rembiasakue hyepypegua aja. Aréma rombo’e rohóvo ko mba’e añetegua, ha katu ko’ág̃a ikatu ojehechauka peteĩ línea ári, oñepyrũva Apocalipsis porundýpe ha opáva Apocalipsis pateĩme. Pe mbohapyha arapa’ũ irundy ary pukukuegua, ojoajúva Islam ára rehegua profesía oñekumpli va’ekue 1840 guive 1844 peve ndive, ohechauka ta’anga rupive umi sa irundypa irundy su rehe séllo oñemoĩha ára. Apocalipsis pateĩmegua yvyryrýi guasu rupive, umi sa irundypa irundy su oñemopu’ã yvate peteĩ poyvíramo.
Ezequiel mbohapypa pokõime, Tupã puévlo ñemopu'ã peteĩ ñorairõhára aty ramo ha'e peteĩ tembiapo ojejapóva mokõi etápape, ha Adán ñemoheñói omoha'angava'ekue voi upe tembiapo. Ñepyrũrã, Adán ojejapo ñai'ũgui; upéi Cristo oipeju ipype pytu oporomoingovéva. Ezequiélpe, pe profesía peteĩha ombohete umi tetekue, ha katu umíva ndoguerekói gueteri tekove. Upéi oñeipeju umi irundy yvytu umi tetekue ári, ha umíva opu'ã peteĩ ñorairõhára aty imbaretéva ramo. Umi papapy mbohapypa poapy ha irundypa ohechauka umi mokõi etápa.
Jaseguíta koʼã mbaʼe pe artíkulo oúvape.
Upéi rire oiko peteĩ arete umi hudío rehegua; ha Jesús ojupi Jerusalén-pe. Ha oĩ Jerusalén-pe, ovecha rokẽ ypýpe, peteĩ ykua, hérava hebreo ñe’ẽme Bethesda, oguerekóva po pórtiko. Umíva rýpype oĩ henyhẽ heta hasývagui, ohecha’ỹva, oguata’ỹva ha ikãnguévagui, oha’arõva y osyryry hag̃ua. Peteĩ ánhel niko sapy’ánte oguejy vaʼekue pe ykuápe ha omyenyhẽ pe y: ha pe oike raẽva pe y oñemyenyhẽ rire, okueraite vaʼekue oimeraẽ mbaʼasy oguerekóvagui. Ha upépe oĩ peteĩ kuimbaʼe, oguerekóva mbaʼasy mbohapypa poapy ary pukukue. Jesús ohechávo chupe oñeno, ha oikuaávo ymaite guive oiko hague upéicha, heʼi chupe: Reipotápa rekuera? Pe kuimbaʼe hasýva ombohovái chupe: Karai, ndarekói avavépe, pe y oñemyenyhẽ jave, che moinge hag̃ua ykuápe; ha ahávo che, ambue oguejy che renondépe. Jesús heʼi chupe: Epuʼã, ejapyhy nde rupa, ha eguata. Ha upepete pe kuimbaʼe okueraite, ojapyhy irupa ha oguata; ha upe ára voi niko sábado vaʼekue. Juan 5:1–9.
Ko'ág̃a pepu'ã, ha'e che, ha pehasa pe ysyrýi Zéred rupi. Ha rohasa pe ysyrýi Zéred. Ha pe ára ñamboguejýi hague Cadés-barneágui, peve rohasa hague pe ysyrýi Zéred, ohasa mokõipa poapy ary; peve opaite ñemoñare kuimba'e ñorairõhára okanýmba pe aty mbytégui, Ñandejára ojura haguéicha chupekuéra. Deuteronomio 2:13, 14.