Cheipyhy hína peteĩ pehẽngue Testimonies-gua rehe, ome'ẽva opaichagua verdad rape oñembojoajúva Ezequiel, Isaías ha Juan rembiasakue rehe pe santuario ryepýpe. Juan ojere ohecha hag̃ua peteĩ ñe'ẽ oúva hapykuéri Apocalipsis kapítulo peteĩme.

Aime Espíritupe Ñandejára ára-pe, ha ahendu che rapykuéri peteĩ ñe’ẽ tuicháva, trompétaicha, he’íva: Che hína Alfa ha Omega, pe tenondegua ha pe pahagua; ha: Rehecháva, ehai peteĩ kuatiañe’ẽme, ha emondo umi siete iglésia oĩvape Asia-pe; Éfeso-pe, ha Smirna-pe, ha Pérgamo-pe, ha Tiatíra-pe, ha Sardis-pe, ha Filadelfia-pe, ha Laodicea-pe. Upéi ajere ahecha hag̃ua pe ñe’ẽ oñe’ẽva’ekue chendive. Ha ajere rire, ahecha siete candelerokuéra óroguigua. Apocalipsis 1:10–12.

Patmos íslagui guive ha upéi pe santuario yvagapeguápe, upépe Juan ohecha Cristo visión, pe Hermana White he’íva ñandéve, ha upéva hína pe misma visión Daniel ohecha vaekue iñanduti kapítulo diez-pe.

“‘Umi árape che Daniel aime che py’asy mbohapy semana pukukue. Ndakarúi mbujape he’ẽ porãva, ndaikéiri so’o térã víno che jurúpe, ha ndajemoĩri mba’eveichagua ñandy che rete rehe.... Upéi amopu’ã che resa ha ama’ẽ, ha péina peteĩ kuimba’e ao líno guigua omondeva, ipy’a jerére ojeguaka óro porãite Uphaz pegua reheve. Hete katu ha’e vaicha berilo, hovayke overa ára rendyicha, hesa kuéra tata rendyicha, ipo ha ipy kuéra katu kóvre ojepulíva ojajáivaicha, ha ijayvu pu’aka heta táva ñe’ẽryrýicha’ (Daniel 10:2–6).”

“Ko ñemombe’u ojogua pe Juan ome’ẽ vaʼekuépe, Cristo ojehechauka ramo guare chupe Isla de Patmos-pe. Avave ndaijojahái pe Tupã Raʼy rehe ojehechauka vaʼekue Daniel-pe. Ñandejára ou ambue mensahéro yvagágui ndive omboʼe hag̃ua Daniel-pe mbaʼépa oikótava umi ára pahápe.” Sanctified Life, 49.

Umi porundy versíkulo tenondegua ohechauka mba'éichapa ojepe'a Jesucristo Apocalipsis séllo, yvyporakuérape oñeme'ẽva grásia arapa'ũ oñemboty mboyvemi. Ñandejára ome'ẽ upe rrevelasión Jesúspe, Jesús ome'ẽ Gabriélpe, ha Gabriel ome'ẽ Juánpe, omandávo Juánpe omondo hag̃ua upe marandu umi pokõi iglésiape. Isaías ohupyty ñe'ẽmondo ojapo hag̃ua upéva avei kapítulo poteĩme, ha Ezequiel ohupyty upe ñe'ẽmondo avei kapítulo mokõi ha mbohapýpe. Juan oĩ préso oñeme'ẽ jave chupe upe ñe'ẽmondo; Ezequiel ha Daniel oĩ tembipokuáramo Babilóniape, ha Isaías katu oiko Judá ruvicha guasu hekoñañáva Acaz arapa'ũme.

“Oĩ vaʼekue rueda kuéra ambue rueda ryepýpe, peteĩ ñemohenda iporãmbaitereíva ha hasýva eterei, upévare peteĩ jehecha ypykuepe Ezequielpe ojechauka kuéra opavavevaicha peteĩ ñembyai ha ñekorãme. Hákatu okuʼévo, haʼe vaʼekue peteĩ porãite ndepykuaa hag̃uáicha ha peteĩ joaju perfecto reheve. Yvágape guare tekove kuéra omomýi umi rueda, ha opa mbaʼe ári, pe tróno omimbipáva zafírogui ári, oĩ vaʼekue Pe Opa Árare; ha pe tróno jerére oĩ vaʼekue pe arcoríri ojerehápe, símbolo de gracia ha mborayhu. Pe escena mimbipa tuichaitéva ha kyhyjepyrãva ipohyieterei rupi hese, Ezequiel hoʼa hovái yvýre, ha upérõ peteĩ ñeʼẽ heʼi chupe topuʼã ha ohendu Ñandejára ñeʼẽ. Upéi oñemeʼẽ chupe peteĩ marandu ñemomarandurã Israel-pe ĝuarã.” Testimonies, 751.

Upéi ahendu avei Ñandejára ñe’ẽ he’íva: Mávapepa amondo hag̃ua, ha mávapa ohóta oréve g̃uarã? Ha che ha’e: Ko’ápe aime che; chemondo. Isaías 6:8.

“Ko visión oñeme’ẽ Ezequiélpe peteĩ ára, iñakã henyhẽ jave ñeha’arõ vai ha pytũmby rehegua rehe. Ha’e ohecha itúva kuéra yvy opyta hína ñehundi ha ndaipóriháichaicha...

“Upéicha avei, Tupã oĩrõ guare oikuaauka hag̃uáicha pe mborayhuetére Juanpe pe iglesia rembiasakue umi ára oútavape guarã, ome’ẽ chupe peteĩ jeikuaa hag̃uáicha pe Salvador ojepy’apyha ha oñangarekóha Itavayguakuérare, ohechauka rupi chupe ‘Peteĩ ojoguáva Yvypóra Ra’ýpe’, oguatáva umi kandelerokuéra apytépe, umíva ohechaukáva umi siete iglesia. …

“Koʼã mboʼepy haʼe ñande porãrã. Tekotevẽ ñamopyenda ñande jerovia Tupã rehe, oñemboja hag̃uáicha ñandéve peteĩ ára ombopohýitava yvypóra ánga-kuérape. …

“Ñaiméma hína ñañembo’y hag̃ua tuicha ha pohýiete mba’e oikótavape. Profesía pya’e oñehundipa hína. Ñandejára oĩma okẽme. Ag̃aitéma oñembotyryrýta ñande renondépe peteĩ ára pukukue ipohýi ha oñeinteresaitéva opa umi oikovévape g̃uarã. Umi ñorairõrã yma guaréva oñemoingove jeýta; ñorairõrã pyahu osẽta. Umi mba’e ojehechátava ñande yvy ape ári ndaikatúi gueteri oñeñandu jepe kerayvotyháicha. Satanás omba’apo hína yvypóra rembiapokue rupive. Umi oñeha’ãva omoambue hag̃ua pe Léi Guasu ha ohupyty hag̃ua peteĩ léi omboguatáva arateĩ ñemomba’e little ndoikuaaporãi mba’épa oguerúta upéva. Peteĩ apañuãi guasu oguahẽmbaitéma ñande ári.”

“Pe Tupã rembiguái ndovyerovai va’erã ijehekuéra ko mba’e guasu vaietévape. Umi visión oñeme’ẽ vaekuépe Isaíaspe, Ezequielpe ha Juánpe jahecha mba’eichaitépa yvágagui oĩ joaju hi’aguĩva umi mba’e oikóva ko yvy ári ndive, ha tuichaitépa Tupã oñangareko umi hese jeroviáva rehe. Ko yvy arigua ndopytái peteĩ mburuvicha’ỹre. Umi mba’e oikótava rape oĩ Ñandejára pópe. Yvágapegua Mboriahuvereko Guasu oguereko ipópe tetãnguéra rape, ha avei Iglésia rehegua oñangareko.”

“Ezequiel visión-pe, Tupã oreko vaʼekue ipo umi querubín pepo guýpe. Kóva ohechauka hag̃ua hembiguáipekuéra haʼeha puʼaka divína omeʼẽva chupekuéra jehupyty porã. Haʼe ombaʼapóta hendivekuéra, ohejáramo hikuái tekoñaña ha oiko hag̃ua ipotĩ hag̃uáicha ikorasõ ha hekópe.

“Pe tesape porã ohasáva umi tekovéva apytépe, ára tataendyicha pya’etereíva, ohechauka mboy pya’épe ko tembiapo ipahápe tenonderãta ojehu hag̃ua opaite hag̃uáicha. …

“Hermanokuéra, koʼág̃a ndahaʼéi ára ñembyasy ha pyʼaity hag̃ua, ndahaʼéi avei ára ñameʼẽ hag̃ua tenda pyʼamokõi ha jeroviaʼỹme. Cristo ndahaʼéi koʼág̃a peteĩ Salvador José sepultura pyahúpe, oñemboty vaʼekue peteĩ ita guasúpe ha oñesella vaʼekue sello romano reheve; ñande jaguereko peteĩ Salvador oikove jey vaʼekue. Haʼe hína Mburuvicha Guasu, ehérsito kuéra Ruvicha; oguapy querubín kuéra apytépe; ha tetãnguéra ñorairõ ha sarambi mbytépe oñangareko gueteri Ipuévlo rehe. Pe oisãmbyhyva yvágape haʼe ñande Salvador. Haʼe ohaʼã peteĩteĩ jehasa asy. Ohecha tatakuápe tata oikotevẽva ohaʼã hag̃ua peteĩteĩ âme. Mburuvicha guasu kuéra mbaretekue renda oñembyai vove, Ñandejára pochy huʼykuéra oike hag̃ua Ikontrakuéra korasõme, Ipuévlo oĩta tekove hag̃uáicha Ipópe.” Testimonies, volúmen 5, 752–754.

Irundy testígo oĩva Bíbliape omoañete Jesucristo Apocalipsis rehegua marandu oñemeʼẽha umi tapicha oñemohaʼãngávape koʼã proféta rembiasakue santuáriope rupive. Jaike jave pe santuário yvagapeguápe oñemeʼẽ ñandéve pe marandu ñañemoĩ vaʼekue ñamoherakuã hag̃ua. Pe “tatakua rata” omoĩva “opa ánga” ñepyʼaraʼãme haʼe pe tatakua oñeñeʼẽha Malaquías mbohapyhápe.

Ha máva ikatúva ijyjuha ára? ha máva opytáta imbarete ojera ramo? Mba'ére piko ha'e ojogua pe tata omopotĩ hag̃uáicha, ha pe jabón omopotĩva ao: Ha'e oguapýta peteĩ omopotĩ ha omonguju hag̃uáicha pláta; ha omopotĩta Leví ra'ykuérape, ha omongujúta chupekuéra óro ha plátaicha, ikatu hag̃uáicha oikuave'ẽ Ñandejárape peteĩ kuave'ẽ tekojoja rehegua. Upérõ Judá ha Jerusalén kuave'ẽta ombovy'áta Ñandejárape, yma guarérõ guáicha ha ary ypykuéicha. Malaquías 3:2–4.

Pe pláta mopotĩhára oikuaa pe pláta oĩma hague tatakuápe pe tiémpo tekotevẽva pukukue, ipotĩetereíma jave ojehecha hag̃ua ipype imopotĩhára rova. Ko mba’e ojekuaáva yma pláta oñemopotĩ hague rehegua ojoaju pe ñe’ẽtéva apoukahára “marah” kapítulo 10-pe Daniel ohecha va’ekuéndi. Ko’ã ára pahápe, Ñandejára ogueraha ohóvo Hetãyguakuérape pe santuário ryepýpe, omoĩ hag̃ua ñeha’ãme, omopotĩ ha omopotĩmba hag̃ua umi ojeporavopyrãme oiko hag̃ua umi sa irundypa irundy su poyvi pehẽngue ramo. Ko arapa’ũme, “Ha’e omba’apóta” ñanendive “oiméramo” ñande “ñamboykéta tekoñaña ha ñañemopotĩta ñane korasõme ha ñande rekovépe.” Oĩ umi, oikoháicha Daniel 10-pe, okañýva upe mba’e jehaságui, ha katu umi Daniel rupive oñemoha’ãngáva ha ohecha añetéva pe itangecha rehegua visión guasu Jesucristo jehechauka rehegua, Isaías ohechaukaháicha, oñepokóta hembére peteĩ tatapỹi altárgui oúvape, ha oñemopotĩta ha oñembosako’íta omog̃uahẽ hag̃ua peteĩ marandu peteĩ tupão apóstatape ha upéi avei yvórape.

Pe marandu oñemog̃uahẽ umi ánga hekojeroviapýva pe tenda marangatúpe oĩvape. Levítico kapítulo mokõipa mbohapy, oñemohenda jave Pentecostés aravore ndive, oñembosako'i ohechauka hag̃ua Ñe'ẽme'ẽ Karameg̃ua oĩva pe Koty Marangatuetépe. Jerovia rupive, pe kapítulo marandukuéra ñemohenda ohechauka mbohapy tape rechaukaha pe tembiasakue marangatúpe, oñemotenondehápe pe ñeha'ã tatakuápe. Tupãgui oúva pypukukue reheve—pe kapítulo mokõipa mbohapy ñemohenda profesía rehegua oheja pe profesía rehe oñemoarandúvape ojuhu Ezequiélpe kapítulo peteĩ versíkulo peteĩme.

Ha oiko niko’ẽ, mbohapypa arype, irundyha jasýpe, poha árape pe jasýgui, che aimérõ guare umi ñembiguáicha jererahágui apytépe ysyry Quebar ykére, yvága ojepe’a, ha ahecha Tupã visión-kuéra. Poha árape pe jasýgui, upéva hína pe quinto ary mburuvicha guasu Joaquín ñembiguáicha jererahágui. Ezequiel 1:1, 2.

Pa’i ramo umi cien cuarenta y cuatro mil ñemboty aja, Ezequiel oĩ pe trigésimo áñope pe décimoséptimo ciclo de Jubileo-pe, cinco áño mboyve pe mbohapy jejokaha Jerusalén rehegua mbohapy apytégui Nabucodonosor ojapova’ekue 587 a.C.-pe. Pe trigésimo áño ko versículope ha’e treinta áño rire pe ñembopyahu tuichavéva Antiguo Testamento rembiasápe, ha oĩ pe quinto día pe quinto áñope, upéicha omoĩvo pe número cinco Ezequiel testimonio ári. Umi mokõi versículo ñepyrũme jajuhu treinta ojehechauka peteĩ jey ha pe número cinco oñemombe’u mbohapy jey. Levítico veintitrés ñemohenda, oñembojoajúva pe temporada pentecostal rehe, pe mokõiha prueba ojehechaukáva treinta rupive oguahẽ pe trompeta aretépe, upéi cinco días Cristo jehupyty yvágape peve, upéi cinco días pe ára ñemoĩ porã rehegua peve, upéi cinco días pe waymark peve, ohechaukáva mokõivéva pe ama ypykue (Pentecostés) ha pe ama pahague (Tabernáculos). Pe ñemohenda ohechauka treinta, ha upéi mbohapy paso de cinco. Ezequiel oĩ pe témplope ha pe ñemohenda Levítico veintitrés rehegua ha’e pe Arca.

Pe tembiasakue ohechauka añetehápe Ezequiel upérõ oĩ hague po ary mboyve peteĩ ñemongora’y simbólikogui, opáva ohechaukávo peteĩ ta’ãnga ramo pe pya’e ou hag̃uáicha pe léi domingo rehegua, oñerrepresentaháicha Jerusalén ñehundípe. Pe papapy “po” ha’e peteĩ mba’e iñimportantevéva Leviticus mokõipa mbohapy apopyrépe, ha upéicha avei pe papapy treinta.

Ko'ã jehaipýpe ojehechauka kuri pe kapítulopegua umi mokõipa mokõi versíkulo ñepyrũgua oñemohenda jave ojojojávo umi mokõipa mokõi versíkulo pahapegua ndive, ha upéi umi mokõi tysýi, peteĩteĩva oguerekóva mokõipa mokõi versíkulo, oñemohenda jave oñondive ojojojávo Pentekostés arapa'ũ ndive, ojehechauka porãha pe ñeha'ã rape mbohapy etápaguáva, ha'éva Malaquías tatakua rata. Umi mbohapy etápa oguereko peteĩ álfa ha peteĩ oméga etápa peteĩhápe ha mbohapyhápe, ha'éva irundy tape rechaukaha rysýi peteĩ etápa ohechaukáva.

Páskua, ojehupyty rire pe Arete Mbujape Mboy’uỹgua, upéi pe ofrénda yva tenondegua cebada rehegua, ha upéi “po” ára pe Arete Mbujape Mboy’uỹgua paha peve. Umi irundy techaukaha omoheñói pe peteĩha prueba, ha Jesús akóinte ohechauka pe paha pe ñepyrũ rupive, ha pe mbohapyha prueba avei oñemopyenda irundy techaukaha ári. Pe Arete Trompéta rehegua, upéi Cristo jehupi yvágape, ha upéi pe ára ñemoĩporã rehegua, ha upéi po ára rire og̃uahẽ mokõivéva Pentecostés ha Tabernáculos. Pentecostés ha’e pe amandáu tenondegua símbolo, ha Tabernáculos ha’e pe amandáu paha símbolo. Pe modelo Levítico veintitréspe, Pentecostés ha Tabernáculos oñembojoaju.

Pevyʼa hag̃ua, upévare, peẽ Siõ raʼykuéra, ha pevyʼa Ñandejára pende Jára rehe; haʼe niko omeʼẽ peẽme ama ypykue hekopete, ha omboguejyta peẽme ĝuarã ama, ama ypykue ha ama pahague, jasy peteĩhape. Joel 2:23.

Pe proceso paha de prueba ha de purificación ipahaguéva oñepyrũ kuri 31 de diciembre de 2023-pe. Pe prueba peteĩha ha’eva’ekue pe prueba ypykue, ojehechaukáva “nde retãyguakuéra mondahakuéra” ñorairõme, omboja’óva pe aty yma ojeprobámava’ekue pe ñembotavy 18 de julio de 2020 rupive.

“Tem biaste ha tembikuaápe Ñandejára Ñe’ẽ ohechauka pe ñorairõ pukukue oikóva añetegua ha jejavy apytépe. Upéva gueteri oikove hína. Umi mba’e oikómava ojejapóta jeýta. Umi ñe’ẽjoavy yma guaréva oñemokyre’ỹ jeýta, ha teoría pyahu kuéra osẽ meme va’erã. Ha katu Ñandejára retayguakuéra, ijeroviápe ha marandu ñemoañetépe omba’apóva pe marandu peteĩha, mokõiha ha mbohapyha ángel-kuéra marandu ñemyasãipe, oikuaa moõpa oĩ. Ha’ekuéra oguereko peteĩ jehasa asy ha arandu hepyetereíva óro porãitégui. Oñembo’ýva’erã hikuái ita guasúicha hatã, ojokóvo mbaretehápe ijerovia ñepyrũmby pe paha peve.” Manuscript Releases, volumen 1, 47.

Levítico veintitréspe, pe peteĩha prueba ojehechauka peteĩ combinación profética rupive ojejapóva mbohapy rehegua, ha upéi po ára rire pan mbujape’ỹ arete paha rehegua. Páskua ha’e vaekue ára peteĩha, pan mbujape’ỹ arete ha’e vaekue ára mokõiha ha yva peteĩha kuave’ẽ ha’e vaekue ára mbohapyha. Po ára rire pan mbujape’ỹ arete opa. Pe estructura profética pe peteĩha, umi mbohapy prueba apytégui, ojehechauka avei pe mbohapyha ha paha prueba-pe. Upe mbohapyha waymark-pe, ojejapóva mbohapy waymark rehe ha upéi peteĩ rehe, trompéta arete ha’e ára peteĩha, ha Cristo ojupi yvágape po ára rire; upéi ára ñembyasy rehegua ou po ára rire, ha upéi po ára rire mokõivéva, Pentecostés ha Tabernáculo arete, ohechauka pe ley dominical hi’aguĩetéva ou hag̃uáicha, upéva Ezequiel kuatiápe ojehechauka Jerusalén ñehundiháicha.

Mbojape imbovuha'ỹva arete opa guive turu arete peve oĩ mbohapypa ára, ha umíva ndaha'éi peteĩ saserdóte rehegua techaukaha añónte ohechaukáva, ohechauka avei umi mbohapy ñeha'ã Ñandejára ñemoha'angápe ojehechaukáva apytégui pe mokõiha.

Cristo ñemongarai omoha'ãnga umi mbohapy tape rechaukaha ha'éva Páskua, mbujape imbovuha'ỹva ha temitỹngue ypykue, umi mbohapy tape rechaukaha ohechaukágui Cristo mano, iñeñotỹ ha ijeikove jey. Umi mbohapy jepyrũ rire ohasa po ára oñeg̃uahẽ meve pe jepyrũ irundyhápe, oñemoha'ãngáva mbujape imbovuha'ỹva arete paha rupive. Ñemongarai ohechauka umi mbohapy jepyrũ peteĩ sapy'ami añóme, Juan omongaraírõ guare iMesíaspe. Arapoty aretekuéra omoĩ peteĩ ára pa'ũ umi mbohapy jepyrũ peteĩteĩ apytépe, ha araroguekúi aretekuéra katu omoĩ po ára pa'ũ umi mbohapy jepyrũ apytépe.

Jaiporu jave arapoty aretekuéra ñeha'ã peteĩha mbohapy tape rechaukaha ñembojoajúramo, umíva rapykuéri oúvo peteĩ tape rechaukaha po ára rire, ha upéi jaiporu araroguekúi aretekuéra mbohapy tape rechaukaháramo, umíva rapykuéri oúvo peteĩ tape rechaukaha po ára rire, oñemopyenda peteĩ ñemohenda profesía rehegua, oguerekóva peteĩ tape rechaukaha álfa mbohapy rehegua, hapykuéri oúvo po ára ha upéi umíva rapykuéri mbohapypa ára, ha araroguekúi aretekuéra ñeha'ã mbohapyha peteĩ tape rechaukaha mbohapy reheguáramo, hapykuéri oúvo po ára—ko ñemohenda ohechauka ñeha'ã peteĩha ojepysóha po ára pukukue ha hapykuéri oĩha peteĩ ñeha'ã mokõiha ipukúva mbohapypa ára, og̃uahẽva tape rechaukaha mbohapyha po ára reheguávape. Po, mbohapypa ha po oñembojoapývo, ome'ẽ irundypa (5 + 30 + 5 = 40).

Cristo oñemongarai riremínte ohasa irundypa ára oñemohu’ãva mbohapy ñeha’ãme. Hetaiteve mba’e ikatu ojehechakuaa Levítico kapítulo mokõipa mbohapy ñemohendápe, oñembojoajúvo Pentecostés arapa’ũ rehe; ha katu, oñemañávo hese ambue hendáicha, ko kapítulo oha’ãnga Karameg̃ua oĩva Tenda Marangatuetépe.

Umi arete ha pyharevegua Levítico mbohapy-pa-mokõi-pe oñemoĩ mokõi sábado mbytepe. Umi mokõi sábado ohechauka umi mokõi querubín ñemo’ãha ha umi techaukaha pe temporada Pentecostés rehegua, oñembojoajúva Levítico mbohapy-pa-mokõi ndive, ohechauka pe Arca ha umi mokõi querubín ñemo’ãha. Ezequiel oñegueraha pe santuariope capítulo peteĩme, ha oñegueraháramo upépe, ojejuhu hína cinco ára mboyve pe ñemongora oúva omoñepyrũva Jerusalén ñehundi, ohechaukáva pe léi domingo rehegua hi’aguĩetéma oútava. Pe léi domingo rehegua ojehechauka Pentecostés ha Tabernáculos rupive Levítico mbohapy-pa-mokõíme. Ezequiel oĩ pe ary mbohapýpe, ha mbohapy-pa ha’e pe período mokõiha umi mbohapy prueba apytégui omoheñóiva pe tata rendy Malaquías mbohapýpe. Pe prueba mokõiha ojehechauka mbohapy-pa árare, Ezequiel oĩháicha pe ary mbohapýpe pe diecisieteha ciclo Jubileo rehegua, oñepyrũva Josías pe Pascua Guasupe, historiadorkuéra ohenoiháicha chupe. Ezequiel oĩ cinco ary mboyve pe ñemongora opytava’ekue dieciocho jasy pukukue, ha ha’e oĩ pe témplope, upéva ha’éva mbyte umi mbohapy prueba paha omopotĩ ha ombosako’íva pe hembýva.

Ary 592-pe Cristo mboyve, Ezequiel opyta “iñe'ẽngu” yvagapegua pokatu rupive, ha oñe'ẽ Tupã oipe'a javénte ijuru. Upe tekópe opyta Jerusalén ho'a peve, ary 586-pe Cristo mboyve. Tupã omoñe'ẽ kuri chupe oñepyrũrõ guare pe ñemongora, pe ára omanórõ guare “hesa” “rembipota”, ha katu ndojehejái kuri chupe oñe'ẽ sãsópe Jerusalén, Israel “resa” “rembipota”, ho'a peve. Jerusalén je'a ha'e pe léi arateĩ rehegua og̃uahẽmbotáva ra'anga, ha upépe Juan Bautista ru, pa'ikuéra aty poapyha pegua peteĩ pa'i, oñemoñe'ẽngu ojapo aja hembiapo tupaópe, Ezequiel avei oñemoñe'ẽngu haguépe porundy jasy rupi. Juan heñói rire ára poapyhápe, oñesirkunsida aja Juan, ojeheja itúvape oñe'ẽ. Mokõi proféta oñemoñe'ẽngu va'ekue oĩ aja pe santuáriope. Pe proféta mbohapyha oñemoñe'ẽngu va'ekue ohecha aja Crístope pe santuáriope ha'e va'ekue Daniel. Kapítulo 10-pe, Daniel oĩ pe santuáriope, ha oñepoko javete hese mokõiha jey umi mbohapy jeýgui, oñemoñe'ẽngu. Pe mbyteitépe Daniel oñemoñe'ẽngu.

Ha’e he’i rire chéve umi ñe’ẽ, amboja che rova yvýre, ha apyta ñe’ẽ’ỹre. Ha péina ápe, peteĩ ojoguáva yvypóra ra’y kuérape opoko che rembe’y rehe; upémarõ ajurupe’a, añe’ẽ, ha ha’e pe oĩvape che renondépe: Che ruvicha, pe visión káusare oujey che ári che mba’asykuéra, ha ndopytai mba’eve che mbaretégui. Daniel 10:15, 16.

Ñeʼẽ hag̃ua

Pe “ñe’ẽ” rehegua simbolismo ojehechauka pe arateĩ rehegua léi oúma potáva jave, Estados Unidos oñe’ẽ vove dragónicha, Balaam rymba mburika oñe’ẽ vove, ha Habacuc rembiecha oñe’ẽ vove ha ndaijapúi. Umi mbohapy proféta ñe’ẽngu, oñemoñe’ẽngúva oĩ aja hikuái pe santuáriope, oñe’ẽ Jerusalén oñehundi vove. Zacarías katu oñe’ẽ ohechauka hag̃ua ita’ýra réra pyahu oĩ porãha, ha upéicha ha’e umi Filadelfiaygua ra’anga; umívape oñeme’ẽ peteĩ téra pyahu.

Pe ipu’akávape ajapóta peteĩ itãrenda che Ru Tupã róga marangatúpe, ha ndoikovéima osẽ hag̃ua okápe; ha ahaitýta hese che Ru Tupã réra, ha pe táva che Ru Tupãgua réra, ha’éva Jerusalén pyahu, oguejýva yvágagui che Ru Tupãgui; ha ahaitýta avei hese che réra pyahu. Apocalipsis 3:12.

Zacaríaspe oñeme’ẽ peteĩ yvyrape ohai hag̃ua Juan réra pyahu.

Ha ojehu ramo, ára poapýha guive ou omongarai hag̃ua mitãme; ha ohenói chupe Zacarías, itúva réra rupi. Upéramo isy ombohovái ha he’i: Nahániri; ha’e hérata Juan. Ha he’i chupe hikuái: Ndaipóri nde rogaguagua apytépe oĩva ko téra rehe. Upéi ojapo señas itúvape, mba’éichapa oipota héra hag̃ua. Ha’e ojerure peteĩ tablilla hag̃ua ohai hag̃ua, ha ohai he’ívo: Héra Juan. Ha opavave ohecharamo. Upe pya’eve ijuru ojepe’a, ha ikũ oñemosãso, ha oñe’ẽ ha omomba’eguasu Tupãme. Lucas 1:59–64.

Juan réra pyahu ojoajúkapa pe iglesia Filadelfia ndive, ha Zacarías réra ojoajúkapa Laodicea ndive, ojehechaukaháicha Zacarías jerovia’ỹme pe marandu ángel mbohapyha rehe. Opavave proféta oñe’ẽ umi ára paháre, ha umi ára paha hína pe ángel mbohapyha rembiasakue. Upévare, pe ángel oguerúva pe marandu tekotevẽ ha’e ñete pe ángel mbohapyha. Zacarías ndoipotái va’ekue oikũmby Ñandejára ohasátaha pe iglesia Adventista del Séptimo Día Laodiceagua ykére. Hetave mba’e oĩ hag̃ua he’i hag̃ua ñe’ẽ jeguerujey rehe ko’ã profétape, péro ñañemotenondéta hag̃ua peteĩ entendimiento pe línea profética Josías rehegua.

Rruéda Josías rehegua

Ñañeʼẽma Juviléo rehegua ára jere papokõiha rehe, oñepyrũvaʼekue Josías Páskua jave, ary 622-pe Cristo mboyve, ha katu Josías rehegua tembiasakue rape oñepyrũ heta ary upe ary 622 Cristo mboyve renondépe. Israel ñepuʼã, omoĩvaʼekue Saúlpe trónope Israel mburuvicha guasu peteĩháramo, omoñepyrũ umi irundypa ary mburuvicha guasu Saúl oisãmbyhytahápe, hapykuéri umi irundypa ary mburuvicha guasu David oisãmbyhytahápe, ha upéi umi irundypa ary Salomón oisãmbyhytahápe. Tupã ñemboyke, omoñekoʼõietévaʼekue proféta Samuélpe, oiko ary 1097-pe Cristo mboyve, ha omoñepyrũ peteĩ ñepuʼã rehegua rape profétiko, opavaʼekue kurusúpe, umi judío heʼírõ guare César añoite oguerekoha mburuvicha guasúramo.

Ha haʼekuéra osapukái: “Pemomombyry chupe, pemomombyry chupe, pecrusifika chupe”. Pilato heʼi chupekuéra: “Péina piko aicrusifikáta pende Ruvicha guasu?”. Umi paʼi ruvicha ombohovái: “Ndorekói róga mburuvicha ambuéva César añónte”. Juan 19:15.

Áño 1097-pe, mbohapy mburuvicha guasu oisãmbyhýta irundypa ary peteĩteĩ meve Salomón omano peve 977 a.C.-pe, ha upérõ pe tetãnguéra oñembojaʼóta yvate ha yvýpe.

Ha upéi rire ojerure hikuái peteĩ mburuvicha guasu; ha Tupã ome'ẽ chupekuéra Saúl, Cis ra'y, peteĩ kuimba'e Benjamín ñemoñaregua, irundypa ary aja. Hechos 13:21.

David oreko treinta ary oñepyrũrõ guare ogoverna; ha ogoverna cuarenta ary. Hebrónpe ogoverna Judá rehe siete ary ha seis jasy; ha Jerusalénpe ogoverna treinta y tres ary opa Israel ha Judá rehe. 2 Samuel 2:4, 5.

Salomón reign oñepyrũ ary 1017 a.C.; Templo pyenda oñemoĩ Salomón arýpe irundyhápe (1013 a.C.). Ojejapo hag̃ua ipukukue siete ary (1 Reyes 6:37–38), ha Templo oñemohuʼã jasypoapýpe Salomón ary oncehápe. Pe ñemboja’o guasu tee ojejapo jasypokõihápe (Ethanim jasy), Tabernáculos Arete aja (1 Reyes 8; 2 Crónicas 5–7), ary 1006 a.C. Mburuvichakuéra, Templo ha tetã peteĩteĩ oñerrepresenta tembiasakue ryepýpe peteĩ periodo irundycientos noventa ary reheve, ohechaukáva hesakã porã peteĩ periodo profético ojoajúva mburuvichakuéra ndive térã Templo ndive térã tetã ndive.

Daniel ojegueraha tembiguáiramo Kirito mboyve ary 607-pe, jepémo umi omohendáva arange rupi Biblia rembiasakue apytépe hetavéva he’i upéva oiko hague Kirito mboyve ary 605-pe. Pe tembiasakue jehaipyre ojokupytyva’erã pe testimónio profétiko ndive, ha pe simbolísmo orekóva umi mba’e ojehuva’ekue ha oñemarkáva tembiasakue rupi pe tembiasakue rysýipe oñepyrũva peteĩ mburuvicha guasu jerekoségui Kirito mboyve ary 1097-pe ohechauka, heta testígo profétiko rupive, tekotevẽha ojeporu Kirito mboyve ary 607 pe ary hekopetévaramo, ha ndaha’éi ary 605. Kirito mboyve ary 607 ohechauka irundysa porundypa ary ñemohu’ã pe mburuvicha guasukuéra rysýipe, ha katu omoñepyrũ avei peteĩva umi mbohapy jehechauka tenondegua pokõipa ary rehegua oĩva pe rysýipe. Kirito mboyve ary 607 ohechauka umi pokõipa ary ñemohu’ã oñepyrũva’ekue Manasseh ojeguerahárõ guare tembiguáiramo Kirito mboyve ary 677-pe. Pe irundysa porundypa ary rehegua símbolo jehechauka peteĩha (oguereko mbohapy testígo pe rysýipe) opa peteĩva umi mbohapy testígo pokõipa ary rehegua opahápe ha ambue testígo pokõipa ary rehegua oñepyrũhápe. Pe ñemohenda matemátika rehegua ome’ẽ testimónio Kirito mboyve ary 607 rehehápe, jepémo oĩ pe temimo’ã he’íva Daniel ojegueraha hague tembiguáiramo Kirito mboyve ary 605-pe.

Upe ararapépe, oĩhápe 490 ary pukukue umi mburuvicha guasu rehegua, ary 1097 Cristo mboyve guive ary 607 Cristo mboyve peve, oĩ avei 490 ary Salomón Tupao oñemomarangatu hague guive pe Tupao tetã ambuépe ñeñapytĩ riregua oñemomarangatu hague peve Zorobabel rupive, ary 515-pe Cristo mboyve. Umi 490 ary niko umi 420 ary Salomón omomarangatu hague guive Tupao, oisãmbyhyha ary 11-hápe, oñembojoapýva umi 70 arýre Tupao opyta hague nandi ha ojehejarei ñeñapytĩ aja, ohupytývo oñondivepa 490 ary. Artajerjes rembiapoukapy mbohapyha osẽ 59 ary upe rire, ary 457-pe Cristo mboyve, ha ohechauka umi 490 ary ñepyrũ, “oñemohendava'ekue” (oñeikytĩva, Daniel 9:24) Tupã retãyguápe g̃uarã ha opava'ekue ary 34-pe, Esteban ojejuka jave itápe. Añetehápe, oĩ heta ambue testimónio ipypukúva ára ñemohenda rehegua pe ararape profétiko oñepyrũvape pe jeroviágui ñesẽ oñemoĩva pyendáramo reheve, ha'éva Tupã ha Profesía Espíritu ñemboyke ary 1097-pe Cristo mboyve, ha opáva Esteban ohechárõ guare Cristo oñembo'ýva Tupã akatúape. Ko testimónio ryepýpe jajuhu Josías mba'ejere profétiko.

Ha'e “apostasía pyenda rehegua”, pe rysýi ñepyrũ ohechaukágui araka'épa Israel omboyke Ñandejárape Mburuvicha Guasúrõ, orekoségui peteĩ mburuvicha guasu ko yvy arigua, ha upéicha ohechaukávo Israel-pe yvypóra monarkía ñemopyenda. Ahai avei kóva, Josías apajere, héra he'iséva “Ñandejára pyenda”, ha'égui Ñandejára retãyguakuéra pyenda ha ijapostasía pyenda rehegua mokõivéva rechaukaha.

Salomón omano ha umi pakõi trívu oñemboja'órõ guare yvate gotyoguápe ha ñemby gotyoguápe, pe proféta naiñe'ẽrendúiva oja'o Jeroboámpe omomarangatu haguére pe tupãitũ reko gua'u, ha upe ñeja'ópe oĩ va'ekue peteĩ profesía peteĩ mburuvicha guasu oútava rehegua, hératava Josías. Jeroboam ha umi pa trívu yvategua apostasía ñepyrũmegua oikórõ guare, oje'e voi va'ekue pe profesía Josías rehegua ha pe jerovia ñemoingove jey ha'e oguerútava rehegua, ojehechaukáva pe Páskua Guasu ojejapo va'ekue ary 622-pe Cristo mboyve rupive. Upe jerovia ñemoingove jey oiko va'ekue ojejuhu rupi Moisés rembihaipyre ha oñemoherakuã rupi pe huísio oñeme'ẽva Tupã puévlo rehe, oiko meme haguére hikuái apostasíape. Oñemoñe'ẽrõ guare mburuvicha guasu Josíaspe umi ñe'ẽ oĩva Moisés rembihaipyrépe, upéva omoheñói pe jerovia ñemoingove jey tuichavéva Ñe'ẽme'ẽ Yma rembiasakuépe. Pe profesía he'íva heñoitaha tenonderã peteĩ mitã hératava Josías oguereko avei pe apostasía ñepyrũmegua rehegua ñekondena, pe proféta naiñe'ẽrendúiva profesía rupive omoĩva'ekue mburuvicha guasu Jeroboam rehe.

Moisés ñe'ẽngái, Daniel ohenoiháicha chupe, ha'e Levítico mokõipa poteĩmegua “pokõi jey”, ha upévagui oiko pe jejuhu pyendarã ojapova'ekue William Miller, ha'éva umi añetegua adventísmo pyendápe oĩva techaukaha. Miller marandu oñemombarete 1840 ary jasypoapy 11-pe, “Josiah” Litch rembiapo 1838 ha 1840-peguare rupive. 1863-pe umi pyenda oñemboyke, ha “pokõi jey” oiko ndaha'éi umi añetegua Filadelfia rehegua milleritakuéra pyendápe oĩva techaukaháramo añónte, ha katu avei Laodicea rehegua millerísmo opu'ãha umi pyenda rehe techaukaháramo. Ángel peteĩha ha mokõiha rehegua milleritakuéra rembiasakue oguereko “Josiah” rehegua simbolísmo, oñembojeýtava oĩhaichaite umi sa irundypa irundy su rembiasakuépe. Josiah ruéda ojepyso tapykuévo mburuvicha guasu Saúl mba'epaje peve, ha upéi ojepysopaite Laodicea rehegua Ára Pokõiha Adventistakuéra tupao ñemboje'ẽ peve, arateĩ rehegua léi jave. Josiah ruéda Ezequiel-peguáva rehegua séllo oñepe'ahína ko'ág̃a, umi sa irundypa irundy su rehe séllo ñemoĩ tu'ãramo.

Ñamotenondéta koʼã mbaʼe pe artíkulo oútavape.